595. deň: Zvládne Západ dva konflikty naraz? Ukrajina sa obáva odklonu. USA a NATO ubezpečujú Kyjev
Foto: SITA/AP, Olivier Matthys
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 595 dní
- Ruské jednotky zvýšili útoky na východe, Ukrajinci ich odrážajú, tvrdí Kyjev
- Zelenskyj neohlásene zamieril do Bruselu, zapojí sa do rokovania ministrov NATO
- Nemecko Ukrajine poskytne ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot
- Ak bol plynovod z Estónska do Fínska poškodený úmyselne, NATO bude reagovať, povedal Stoltenberg
- Útok na Hrozu, zrejme pomohli koordinovať miestni kolaboranti. Počet obetí stúpol na 55
- USA budú podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, povedal americký minister obrany Austin
- Pri ruskom delostreleckom ostreľovaní v Belgorodskej oblasti zahynuli starší manželia
Ozbrojené sily Ukrajiny zverejnili zábery ako slovenský systém Božena 5 pomáha s odmínovaním.
Čítajte viac 594. deň: Rusko masívne ostreľovalo mesto Avdijivka v ukrajinskej Doneckej oblasti
23:06 Rokovania o vstupe Ukrajiny do Európskej únie sa začnú v prvej polovici roku 2024, keď bude Belgicko predsedať Rade EÚ. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v stredu to povedal zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Ihor Žovkva. Udialo sa tak po stretnutí Volodymyra Zelenského s belgickým premiérom Alexandrom De Croom v Bruseli.
Žovkva povedal, že práve počas belgického predsedníctva v Rade EÚ v prvej polovici roku 2024 sa „skutočne začnú rokovania o členstve Ukrajiny v EÚ“. „Belgické predsedníctvo bude viac ako symbolické. Náš partner bude podporovať Ukrajinu zo samotného ‚inštitucionálneho srdca‘ Európskej únie,“ dodal Žovkva a zdôraznil, že kľúčové inštitúcie EÚ sa nachádzajú v Bruseli.
22:32 Turecko, Rumunsko a Bulharsko budú spolupracovať proti hrozbe, ktorú predstavujú námorné míny v Čiernom mori, umiestnené v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V stredu to uviedlo turecké ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Turecký rezort obrany nepriblížil, akým spôsobom plánujú krajiny tento problém riešiť. Predstavitelia Turecka, Rumunska a Bulharska o tejto záležitosti diskutovali v Bruseli na stretnutí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie.
22:13 Dvoch ukrajinských bratov obvinili z napomáhania Moskve pri raketovom útoku, ktorý si v ukrajinskej obci Hroza vyžiadal 55 mŕtvych. Informuje o tom spravodajský portál Sky News. Ruská raketa v obci v Charkivskej oblasti 5. októbra zasiahla kaviareň, kde sa zišli ľudia smútiaci za padlým ukrajinským vojakom. Bol to najsmrteľnejší tohtoročný ruský útok a jeden z najhorších od začiatku ruskej invázie.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) uviedla, že podozriví bratia pracovali pre ruské okupačné orgány, keď Rusi vlani na niekoľko mesiacov mali obec pod kontrolou. Krátko pred tým, ako Ukrajina znovuzískala obec muži utiekli do Ruska a pokračovali v práci preň, pričom budovali sieť informátorov na Ukrajine. Podľa SBU začali bratia zbierať informácie o smútočnom zhromaždení v Hroze začiatkom októbra.
„Pod rúškom priateľských rozhovorov a korešpondencie v komunikačnej službe zradcovia žiadali od ľudí informácie o rozmiestnení obranných síl a masových podujatiach v regióne," uviedla SBU.
19:54 Minister obrany SR Martin Sklenár si myslí, že slovenská podpora Ukrajine bude v niektorých oblastiach pokračovať aj po nastúpení novej koaličnej vlády, ktorá práve vzniká. Informuje o tom spravodajca TASR.
Sklenár to naznačil v stredu v rámci dvojdňového zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.
Na otázku TASR či počas rokovaní ministrov, aj vzhľadom na výsledok parlamentných volieb a zostavovanie novej vlády nebola spochybnená kontinuita pomoci Slovenska pre Ukrajinu, Sklenár uviedol, že takéto otázky zatiaľ nedostal.
„Ak sú nejaké pochybnosti, myslím si, že je fér povedať, že podpora zo Slovenska bude v niektorých oblastiach určite pokračovať. Predovšetkým myslím na obrannú spoluprácu a obrannú podporu. To, čo je schopný priemysel na Slovensku vyprodukovať, to nespochybňuje nikto z politického spektra,“ opísal situáciu.
18:56 Kirgizský parlament v stredu ratifikoval dohodu o spoločnom systéme protivzdušnej obrany s Ruskom. Vo štvrtok sa v tejto stredoázijskej krajine má začať plánovaná návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.
Dohoda stanovuje, že na spoločný program sa bude využívať päť hektárový pozemok na ruskej vojenskej základni Kant v Kirgizsku. Dohoda o spoločnom obrannom systéme bude platiť päť rokov, informovala tlačová agentúra RIA Novosti.
„Poslanci preskúmali a prijali návrh zákona o ratifikácii dohody medzi Kirgizskou republikou a Ruskou federáciou o vytvorení spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany,“ uviedol kirgizský parlament. Putin mal pricestovať na ruskú základňu do Kantu, ale Kirgizsko v stredu pre AFP oznámilo bez ďalších podrobností, že návšteva bola zrušená.
16:45 Rusi, ktorí odišli do zahraničia a poškodzujú svojimi výrokmi Rusko, by po návrate do vlasti mali byť stíhaní za vlastizradu a deportovaní, navrhol dnes podľa agentúry Interfax predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin. Vyhlásil, že by sa pre týchto ľudí malo nájsť miesto s baňami a chladným počasím, kde „neexistuje leto“. V utorok uviedol, že ruskí navrátilci by mali byť posielaní do Magadanu, mesta na ruskom Ďalekom východe, ktorého história je spätá s väzňami gulagov.
„Ak sa teraz začnú vracať späť, ale pritom prenášali výroky proti krajine a navyše financovali ozbrojené sily Ukrajiny, tak samozrejme musíme vybrať miesto, kam by bolo najlepšie ich rovno poslať,“ povedal podľa Interfaxu Volodin na zasadnutí ruskej Štátnej dumy. „Mali by to byť bane a mali by sme nájsť miesto, kde je stále počasie, aby tam nebolo leto,“ dodal.
16:20 Belgicko bude od roku 2025 dodávať Ukrajine stíhačky F-16 a starať sa o ich údržbu. Zároveň už nebude blokovať aktuálnu snahu Európskej únie zakázať v rámci protivojnových sankcií dovoz ruských diamantov. Novinárom to po dnešnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal belgický premiér Alexander De Croo.
Ukrajinský prezident dorazil do Bruselu na vopred oficiálne neoznámenú návštevu, aby rokoval s belgickou vládou a predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie o ďalšej podpore svojej krajiny. Kyjev sa už dvadsiaty mesiac bráni ruskej agresii a medzi jeho často opakovanými prosbami sú bojové lietadlá.
„Budú vám k dispozícii v závislosti od rozhodnutia vlády, ktorá bude v tej chvíli riadiť krajinu,“ povedal podľa belgických médií De Croo s odkazom na rok 2025, kedy bude Belgicko schopné stroje dodať.
Zároveň potvrdil, že Belgicko už nemieni blokovať od vlaňajška pripravovaný zákaz dovozu ruských diamantov do EÚ. Ruský príjem z vývozu diamantov predstavuje podľa odhadov expertov asi štyri miliardy dolárov (asi 92,5 miliardy korún) a surové diamanty z Ruska tvoria asi tretinu celosvetového objemu.
15:25 Belgicko vytvorilo osobitný fond na podporu Ukrajiny v hodnote 1,7 miliardy eur, ktorý je naplnený zo zdanenia ruských aktív zmrazených v krajine. Informuje o tom spravodajský portál Európska pravda
Belgický premiér Alexander De Croo na spoločnom brífingu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý prišiel na neoznámenú návštevu Bruselu, povedal, že Belgicko bude naďalej pokračovať v podpore Ukrajiny v troch smeroch. Prvé dva sú vojenská pomoc a ekonomické sankcie.
„Tretím je vytvorenie Fondu Ukrajiny v hodnote 1,7 miliardy eur… Zdrojom tohto fondu budú miliardy ruských aktív zmrazených v Belgicku. Belgicko má zdanené zisky z týchto zmrazených aktív. Minulý rok nám bolo absolútne jasné, že zdanenie ziskov z týchto aktív má 100 % prínos pre obyvateľov Ukrajiny,“ povedal predseda belgickej vlády.
Fond použijú na kúpu vojenského vybavenia, humanitárnej pomoci, podporu Európskeho mierového nástroja či makrofinančnú pomoc, vysvetlil De Croo.
14:40 Najväčšou hrozbou pre jadrovú bezpečnosť je „priamy útok“ na Záporožskú jadrovú elektráreň. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre britský The Guardian to povedal generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi.
Tvrdí, že mu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľúbil, že ukrajinské jednotky v rámci úsilia o oslobodenie elektrárne spod ruskej okupácie nikdy nezačnú takýto útok. „Prezident Zelenskyj ma osobne ubezpečil, že ju nebudú priamo bombardovať ani ostreľovať,“ povedal Grossi a dodal, že Zelenskyj mu povedal, že „na stole sú všetky ostatné možnosti“ na opätovné dobytie jadrovej elektrárne.
Záporožžská jadrová elektráreň je pod kontrolou ruských síl od marca minulého roka. „Grossi opakovane varoval, že zintenzívnenie vojenských aktivít v okolí elektrárne predstavuje vážne riziko pre jadrovú bezpečnosť. Často sa ma pýtajú, či je teraz elektráreň bezpečná? Nie. Je uprostred vojnovej zóny s pokračujúcou protiofenzívou,“ povedal Grossi.
Podotkol, že napriek ťažkostiam s prístupom a bezpečnosťou sú inšpektori MAAE stále schopní vykonávať hodnotenia bezpečnosti. Povedal však, že pozemná vojna okolo jadrového reaktora je bezprecedentnou situáciou. „Trikrát som musel prekročiť frontovú líniu a ako diplomat som nečakal, že sa mi to v mojej kariére podarí,“ skonštatoval Grossi.
14:25 Maďarská vláda zrušila zákaz dovozu ukrajinského trstinového a repného cukru, ktorý zaviedla 15. septembra tohto roka. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje dekrét maďarskej vlády.
Maďarsko s účinnosťou od 15. septembra uplatnilo jednostranný zákaz dovozu ukrajinského obilia a niektorých ďalších produktov. Svoje hranice sa rozhodlo uzavrieť pre 24 druhov ukrajinských poľnohospodárskych produktov, okrem iného aj pre mäso z hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Tento zákaz sa však netýka tranzitu ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez územie Maďarska.
13:35 Americký minister obrany Lloyd Austin ohlásil ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 200 miliónov dolárov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorá cituje z príhovoru Austina na otvorení 16. stretnutia Kontaktnej skupiny pre ukrajinskú obranu, známej ako ramsteinský formát.
Pomoc zahŕňa muníciu pre systémy protivzdušnej obrany, delostreleckú a raketovú muníciu, vysoko presnú leteckú muníciu, protitankové zbrane a vybavenie na boj proti ruským dronom, dodal Austin.
Foto: Olivier Matthys
Británia a ďalší európski spojenci v stredu oznámili tiež nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 116 miliónov eur. Cieľom je pomôcť ozbrojeným silám odstraňovať míny, opravovať vozidlá a chrániť kľúčovú infraštruktúru. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Balík financovaný Medzinárodným fondom pre Ukrajinu (IFU), ktorý spravuje Spojené kráľovstvo, poskytne vojakom techniku, ktorá im pomôže prechádzať cez mínové polia, rieky a zákopy, uviedlo britské ministerstvo obrany. Pôjde aj o ťažkú techniku na ničenie ruských nevýbušných zábran a na pomoc Ukrajine pri budovaní obranných pozícií na ochranu kritickej infraštruktúry.
12:40 Podpora Ukrajiny a pokračujúca vojenská adaptácia NATO na súčasné hrozby, vo svetle práve ruskej agresie. Takéto boli pôvodne plánované témy dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO, ktoré sa dnes začalo v Bruseli. Sobotňajším prekvapivým útokom ozbrojencov z Hamasu na izraelské územie sa ale všetko zmenilo a na rokovaní pribudla téma ďalšej, a síce situácie na Blízkom východe. Ako dnes poznamenal rešpektovaný web Politico, aj podľa niektorých diplomatov v Bruseli panujú obavy, či útok Hamasu nepovedie k odklonu americkej podpory Kyjeva. Obavy, či sa Západ dokáže sústrediť na dva konflikty naraz, majú tiež sami Ukrajinci. Pravdepodobne aj preto dnes do Bruselu nečakane dorazil priamo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby na potrebu podpory svojej brániacej sa krajiny upozornil osobne.
Čítajte aj Vyhovuje Rusku vojna na Blízkom východe? Áno aj nie, hovoria experti
Ako Zelenskyj pri príchode do sídla NATO, kde rokovania prebiehajú, uviedol, Ukrajinci sa pripravujú na nadchádzajúcu zimu, ktorá pre nich bude v bojoch znamenať opäť veľkú výzvu. Aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý stál na tlačovom brífingu vedľa neho, spomenul, že ruský prezident Vladimir Putin „sa bude snažiť znovu využiť zimu ako vojnovú zbraň“ a Rusko pravdepodobne opäť vo veľkom zameria svoje útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. „Musíme tomu zabrániť, s lepšou protivzdušnou obranou to pôjde lepšie,“ dodal šéf NATO pred rokovaním takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, teda zástupcov viac ako desiatok krajín, ktoré dodávkami zbraní podporujú krajinu už mnoho mesiacov vzdorujúcej ruskej agresii.
Ukrajinci teraz dúfajú, že sa im v Bruseli podarí získať prísľub ďalšej vojenskej podpory. Situácia v Izraeli to však trochu skomplikovala. Obavy Ukrajincov z toho, či sa Západ dokáže sústrediť na ruskú inváziu a zároveň sa vysporiadať so situáciou v Izraeli, vyjadril aj ukrajinský poslanec Oleksandr Merežko, ktorý šéfuje výboru pre zahraničnú politiku.
„Môžem hovoriť len za seba. Áno, takéto obavy existujú,“ povedal Merežko serveru Politico. „Zároveň si ale myslím, že nakoniec to nebude problém, pretože USA sú ako ekonomickou, tak aj vojenskou veľmocou,“ dodal.
12:25 Dvaja ľudia zahynuli počas ukrajinského ostreľovania Belgorodskej oblasti na západe Ruska, uviedol v stredu tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov na platforme Telegram. Informovala o tom stanica Sky News.
Gladkov vo vyhlásení spresnil, že v dôsledku delostreleckého ostreľovania dediny Popovka prišiel o život starší muž, pričom jeho manželka utrpela zranenia od šrapnelov, ktorým neskôr v nemocnici napriek snahe lekárov podľahla.
12:05 Dvojdňové stretnutie ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli (11–12.10) má na programe debaty o podpore pre Ukrajinu, posilnenie odstrašovania a spoločnej obrany, operácie a misie NATO v zahraničí a tiež situáciu na Blízkom východe. Uviedol to v stredu dopoludnia generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje spravodajca TASR.
Stoltenberg pred novinármi predstavil hlavné otázky, o ktorých budú ministri obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie diskutovať počas nasledujúcich dvoch dní. Spresnil, že sa to týka vyjadrenia podpory Ukrajine napadnutej Ruskom, posilnenia opatrení na odstrašovanie a obranu, prebiehajúcich operácií a misií NATO a tiež situácie na Blízkom východe.
Šéf Aliancie vystúpil spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrm Zelenským, ktorý vôbec prvýkrát zavítal do hlavného sídla Aliancie. Zelenskyj sa spolu s predstaviteľmi viac než 50 krajín sveta zúčastnil na stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pod vedením USA.
11:40 USA majú dostatok zdrojov, aby súčasne podporovali Ukrajinu v boji proti ruskej agresii a Izrael pri obrane svojho územia a občanov, vyhlásil poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje Sullivanovo vyjadrenie pre vysielaciu spoločnosť Hlas Ameriky.
V odpovedi na otázky novinárov Sullivan zároveň potvrdil, že Bidenova administratíva plánuje v blízkej budúcnosti predložiť Kongresu návrh na schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu a balíka pomoci Izraelu. Nevyjadril sa však, či pôjde o kombinovanú žiadosť.
Sullivan zopakoval, že pomoc Ukrajine je v záujme USA a vyžaduje si oveľa menej zdrojov ako v prípade, v ktorom by Rusko potenciálne porazilo Ukrajinu a rozšírilo svoju agresiu do iných krajín v Európe.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
11:30 Spojené štáty budú podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, povedal dnes na zasadnutí v Bruseli americký minister obrany Lloyd Austin. Pomoc Ukrajine pritom teraz narazila v americkom Kongrese, ktorý zatiaľ nevyčlenil ďalšie miliardy dolárov na zbrane pre Kyjev pre spory týkajúce sa nového amerického rozpočtu. Americký prezident Joe Biden však počas nedávneho stretnutia so svojím nemeckým náprotivkom Frankom-Walterom Steinmeierom ubezpečoval, že na Spojené štáty je aj naďalej spolehnutí.
„Sme tu, aby sme uspokojili tie najnaliehavejšie potreby Ukrajiny, najmä v oblasti protivzdušnej obrany a munície,“ vyhlásil Austin na úvod rokovania kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, teda zástupcov desiatok krajín, ktoré dodávkami zbraní podporujú krajinu brániacu sa ruskej agresii. Po jeho boku zasadol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý do Bruselu dnes na rokovanie NATO nečakane dorazil.
Ako Austin tiež spomenul, dúfa, že sa počas dnešnej schôdzky od ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova dozvedia, ako pokračuje ukrajinská protiofenzíva. A vypočujú si aj to, akú konkrétnu pomoc Kyjev najviac potrebuje. „Statoční ukrajinskí vojaci neustále riskujú svoje životy, potrebujú pomoc, ktorá im zachráni životy,“ uviedol americký minister obrany.
11:15 Počet obetí v ukrajinskej obci Hroza, ktorú zasiahla ruská raketa počas pohrebu, stúpol na 55, osud troch nezvestných zostáva neznámy, oznámili ukrajinské médiá s odvolaním sa na prokuratúru. Predchádzajúca bilancia predstavovala 53 mŕtvych. Prokuratúra a tajná služba SBU majú podozrenie, že ruský útok z minulého týždňa pomohli koordinovať dvaja miestni obyvatelia, ktorí po minuloročnom oslobodení dediny, ležiacej neďaleko Kupjanska, utiekli do Ruska.
„Počas uplynulého dňa boli ešte dve ďalšie ženy rozpoznané medzi obeťami, do tej doby boli považované za nezvestné,“ povedal hovorca oblastnej prokuratúry Dmytro Čubenko agentúre Interfax-Ukrajina. Pripustil, že vzhľadom na pokračujúcu identifikáciu tiel a vyjadrenie príbuzných nezvestných môže počet obetí ešte vzrásť na 58.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
SBU a oblastná prokuratúra tiež uviedli, že ruský útok pomohli koordinovať dvaja miestni obyvatelia z Hrozy, súrodenci vo veku 30 a 23 rokov, ktorí prešli na ruskú stranu a za odmenu získali funkcie v okupačnej správe. Po oslobodení dediny bratia aj s rodinami utiekli do Ruska, kde ale naďalej slúžili okupantom. Dozvedeli sa o chystanom pohrebe ukrajinského vojaka na miestnom cintoríne a informácie o presnom dátume a mieste odovzdali Rusom, ktorí ich využili na útok raketou Iskander-M.
11:05 Ak sa preukáže, že poškodenie plynovodu, ktorý spája Fínsko a Estónsko, bolo úmyselným útokom, bude na vec Severoatlantická aliancia reagovať. Pred dnešným zasadnutím ministrov obrany NATO v Bruseli to povedal šéf aliancie Jens Stoltenberg. Plynovod Balticconnector bol v nedeľu skoro ráno odstavený pre nezvyčajný pokles tlaku plynu. Poškodený bol tiež podmorský telekomunikačný kábel. Fínsky úrad pre vyšetrovanie naznačil, že sa prikláňa k verzii úmyselného poškodenia infraštruktúry. Aj fínsky premiér Petteri Orpo následne uviedol, že únik plynu bol pravdepodobne spôsobený vonkajším zásahom, vyšetrovanie je ale až v počiatočnej fáze.
„Teraz je dôležité zistiť, čo sa stalo a ako sa to mohlo stať. Ak sa preukáže, že ide o zámerný útok na kritickú infraštruktúru NATO, bude to samozrejme vážne a bude to znamenať jednotnú a odhodlanú reakciu NATO,“ povedal Stoltenberg. Ako dodal, ohľadom celej udalosti je v kontakte s aj fínskym prezidentom Saulim Niinistöom.
Plynovod Balticconnector je dlhý 77 kilometrov a vedie medzi fínskym mestom Inkoo a estónskym Paldiski. Plyn môže tiecť plynovodom oboma smermi, a to v závislosti od toho, kde je väčší dopyt.
10:05 Najmenej jeden civilista počas uplynulého dňa prišiel pri ruskom ostreľovaní o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. Uviedol to na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na informácie úradov z Doneckej, Dnepropetrovskej, Chersonskej, Charkovskej, Sumskej a Záporožskej oblasti na východe a juhovýchode Ukrajiny.
Civilista bol zabitý v meste Krasnohorivka v Doneckej oblasti, kde ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia. V Dnepropetrovskej oblasti zranenia utrpela 78-ročná žena. V Nikopole ruská paľba poškodila dve administratívne budovy, mestský podnik, ubytovňu a päť obytných domov.
V Chersonskej oblasti, kde bol zranený jeden civilista, ruskí vojaci počas 82 ostreľovaní vystrelili celkovo 435 projektilov z mínometov, diel, raketometov, tankov a bezpilotných lietadiel. Okrem obytných štvrtí zasiahli aj jedno vzdelávacie zariadenie a poľnohospodársky podnik, tvrdí oblastná správa.
Ruská raketa S-300 ráno zasiahla dedinu Borova pri Izjume v Charkovskej oblasti, kde poškodila dva domy, ale žiadni zranení nie sú hlásení, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Pripomenul, že počas uplynulého dňa explózie ruskej rakety zranila troch civilistov v dedine Velykyj Burluk pri Kupjansku, ďalší civilista bol zranený pri ruskom ostreľovaní dediny Kurylivka, rovnako pri Kupjansku.
9:52 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 820 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 283 900, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tridsaťštyri tankov, deväťdesiatjeden obrnených bojových vozidiel pechoty, osemnásť delostreleckých systémov, jeden raketomet, jeden systém protivzdušnej obrany a jedno lietadlo.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 863 tankov, 9 220 obrnených bojových vozidiel pechoty, 6 731 delostreleckých systémov, 809 raketometov, 545 systémov protivzdušnej obrany a 316 lietadiel.
9:42 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), že Ukrajina počas svojej protiofenzívy proti ruským jednotkám nebude útočiť na Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES), ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe. Informoval o tom denník The Guardian.
Grossi v utorkovom rozhovore pre tieto britské noviny vyjadril maximálne znepokojenie v súvislosti s možným scenárom, že by sa ZAES dostala do centra bojov medzi dvoma stranami.
„Prezident Zelenskyj ma (však) osobne ubezpečil, že nebudú (elektráreň) priamo bombardovať alebo ostreľovať,“ uviedol.
Ako dodal, podľa Zelenského sú „na stole všetky ostatné možnosti“, pokiaľ ide o opätovné ovládnutie tohto objektu, ktorý je v súčasnosti okupovaný ruskými jednotkami.
Ukrajina však podľa Zelenského prísľubu bude konať v súlade s prvým z piatich nových princípov jadrovej bezpečnosti, ktoré v máji predstavil Grossi na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) a ktorých cieľom je zamedziť možnej katastrofe. Prvý z uvedených princípov vylučuje akékoľvek útoky na jadrové elektrárne.
9:25 NATO bude pokračovať v podpore Ukrajiny, je to dôležité pre celú Severoatlantickú alianciu. Počas otvorenia dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO to uviedol šéf aliancie Jens Stoltenberg.
„Váš boj je aj náš boj, vaša bezpečnosť je aj naša bezpečnosť,“ povedal Stoltenberg ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému, ktorý na rokovanie do Bruselu rovnako nečakane dorazil. Ukrajinský vodca spomenul, že Kyjev potrebuje ďalšiu podporu, aj vzhľadom na to, že sa blíži zima. Konkrétne spomenul protivzdušnú obranu, delostrelectvo, ale aj muníciu.
Stoltenberg na úvod svojho krátkeho vystúpenia pred novinármi opätovne ocenil odvahu ukrajinskej armády aj priamo prezidenta Zelenského. „Ste pre nás všetkých inšpiráciou,“ povedal.
„Budeme sa snažiť mobilizovať viac vojenskej podpory Ukrajine,“ uviedol k tomu Stoltenberg.
„Potrebujeme pomoc a podporu, preto som tu. Potrebujeme protivzdušnú obranu, konkrétne systémy, ktoré nám pomôžu ochrániť našich obyvateľov, energetickú infraštruktúru, aj trasy, ktorými je prevážané obilie ďalej do Európy a do Ázie a Afriky,“ uviedol Zelenskyj.
Vo svojom vyhlásení spomenul ukrajinský prezident aj súčasnú situáciu v Izraeli. „Pamätám si, že keď začali prvé útoky u nás a bolo veľa mŕtvych, tak vtedy bolo veľmi dôležité nebyť sám,“ povedal Zelenskyj. V tejto súvislosti vyzval Západ, aby aj on ukázal Izraelu, že nie je sám. „Podporte tamojších obyvateľov, nehovorím o žiadnej inštitúcii, len podpore ľudí, ktorí trpia pod teroristickými útokmi,“ dodal ukrajinský prezident.
8:53 Nemecko poskytuje Ukrajine nový balík pomoci, ktorého súčasťou sú systémy protivzdušnej obrany v hodnote približne 1 miliardy eur. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje oznámenie nemeckého ministerstva obrany.
Balík pomoci zahŕňa ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý Nemecko Kyjivu sľúbilo 5. októbra. Súčasťou pomoci zo strany Berlína sú aj rakety vzduch-vzduch krátkeho dosahu IRIS-T a protilietadlové systémy Gepard. Systémy protivzdušnej obrany pomôžu Ukrajine lepšie chrániť svoju kritickú infraštruktúru počas nadchádzajúcej zimy, uviedol nemecký rezort obrany.
Nemecko okrem toho poskytuje ukrajinským špeciálnym silám „komplexný balík podpory", ktorý tvoria vozidlá, zbrane a vybavenie v hodnote viac ako 20 miliónov eur, uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius.
8:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dnes v Bruseli zapojí do rokovania ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, uviedol s odvolaním sa na dôveryhodný zdroj belgický denník Le Soir. S podobnou informáciou prišla tiež agentúra Belga a ďalšie médiá v krajine. Zelenskyj by sa mal stretnúť aj so zástupcami belgickej vlády, podľa Le Soir sa bude rokovať o dodávkach stíhačiek F-16 na Ukrajinu alebo o využití zmrazených ruských aktív. Ako píše Belga, Zelenskyj už pricestoval do sídla NATO v Bruseli.
Na rokovaní ministrov obrany NATO v bruselskom sídle aliancie má Ukrajinu zastupovať minister obrany Rustom Umerov. Na programe stretnutia, ktoré potrvá do štvrtka, je dnes tiež zasadnutie Rady NATO-Ukrajina, ako aj rokovanie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, teda zástupcov desiatok krajín, ktoré dodávkami zbraní podporujú krajinu brániacu sa ruskej agresii.
Skupina európskych krajín vrátane Belgicka aktuálne pripravuje pre Ukrajinu dodávky amerických stíhačiek F-16. Belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová dnes v rozhlasovom rozhovore podľa agentúry Reuters povedala, jej krajina stroje začne poskytovať od roku 2025.
Ak sa potvrdí informácia o príchode Zelenského, išlo by o jeho druhú cestu do Bruselu v tomto roku. Pri februárovej návšteve sa zapojil do summitu členských krajín Európskej únie a tiež vystúpil v Európskom parlamente.
Web Politico ráno napísal, že do plánov okolo dnešného rokovania NATO o Ukrajine sa premieta dramatický vývoj na Blízkom východe po eskalácii izraelsko-palestínskeho konfliktu. Viacerí diplomati v Bruseli údajne vyjadrili obavu, že prekvapujúci víkendový útok Hamasu by mohol viesť k ústupu americkej podpory Kyjeva. Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová však trvala na tom, že Washington sa dokáže súčasne venovať potrebám oboch spojencov.
8:06 Ruské sily útočia pri Avdijivke, Kupjansku, Lymane a Bachmute na východe krajiny, uvádza ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Ukrajinské jednotky ruské útoky odrážajú, ubezpečilo armádne velenie. Ale 108 stretov za 24 hodín, ktoré hlási generálny štáb, je výrazne viac, ako bolo denne zaznamenaných v poslednom čase, poznamenala Ukrajinská pravda na svojom webe.
Generálny štáb v hlásení z utorkového večera informoval o 75 bojových stretoch za 24 hodín, už tento počet BBC na svojej ruskojazyčnej stránke označila za rekord a veľký skok oproti predchádzajúcemu stavu.
Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) odhadujú, že ruské útoky pri Avdijivke majú odlákať ukrajinské sily od protiofenzívy pri obci Robotone v Záporožskej oblasti na juhu Ruska, ale s existujúcimi silami sa Rusom sotva podarí Avdijivku obkľúčiť. ISW doteraz nezaznamenal žiadne potvrdenie ruského postupu na tomto úseku frontu.
Ukrajinský generálny štáb uvádza, že Rusi pri Avdijivke silami troch práporov za podpory tankov a obrnených vozidiel prešli do útoku, ale ukrajinskí vojaci „odrazili všetky útoky nepriateľa a nepripustili stratu svojich pozícií“. Ďalšie ruské útoky ukrajinskej sily odrazili pri Kupjansku, Lymane, Bachmute a Marjinky na východe krajiny a pri Verbove na juhu, zatiaľ čo sami pokračovali v útočných operáciách v smere na okupovaný Melitopol a pri Robotyne „zlepšili svoje taktické postavenie“.
Tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
6:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z podporovania palestínskej militantnej skupiny Hamas v konflikte s Izraelom. Vyjadril tiež obavy nad odvrátením medzinárodnej pozornosti od vojny na Ukrajine vo svetle udalostí v Izraeli a pásme Gazy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Sme si istí, že Rusko podporuje takým alebo onakým spôsobom operácie Hamasu,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíziu France 2. „Súčasná kríza… svedčí o fakte, že Rusko sa naozaj snaží vykonávať destabilizujúce kroky po celom svete,“ dodal ukrajinský prezident.
Zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že by sa medzinárodné spoločenstvo mohlo odvrátiť od vojny na Ukrajine vo svetle „tragédie“, ktorá postihla Izrael po útokoch Hamasu. „Nechcem to porovnávať. Na Ukrajine je príšerná vojna. V Izraeli stratili mnohí svojich milovaných. Tieto tragédie sú odlišné, no obe sú obrovské,“ uviedol Zelenskyj.
Odvrátenie medzinárodnej pozornosti by malo podľa neho malo pre Ukrajinu následky. „Osud Ukrajiny závisí na jednote zvyšku sveta. Jednota sveta veľmi závisí od jednoty Spojených štátov,“ domnieva sa Zelenskyj.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine Zelenskyj povedal, že protiútok, ktorý ukrajinská armáda spustila v júni, pokračuje na viacerých frontoch. „Vo všetkých prípadoch dosahujeme pokrok,“ uviedol ukrajinský líder. Dodal však, že protiútok je veľmi zložitý predovšetkým preto, že Rusko si vybudovalo veľmi komplexnú sieť opevnení, ktoré pozostávajú z mínových polí, protitankových nástrah a zákopov.
6:20 Ruská armáda v utorok začala rozsiahly útok severne aj južne od Avdijivky, napísala stanica BBC v stredu podvečer na svojom webe. Ukrajinská armáda a vojenskí blogeri podľa nej neskôr uviedli, že Ukrajinci ruské útoky odrazili.
„Od 6.00 h (5.00 h SELČ v utorok) je masívne ostreľovanie z tankov, delostrelectva a gradov (raketometov). Severne od mesta pokračujú ťažké boje,“ uviedol šéf mestskej správy Vitalij Barabaš. Agentúre AFP tento činiteľ povedal, že Rusi sa mesto snažia obkľúčiť. „Už viac ako rok hrozí, že mesto bude obsadené, ale dnes sa situácia rapídne zhoršila,“ cituje ho agentúra.
Zástupcovia samozvanej separatistickej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DNR) vyhlásili, že niektoré skupiny ukrajinských vojakov na prvej línii obrany sa „stiahli o niečo hlbšie“, napísala dopoludnia BBC. AFP upozorňuje na telegramový kanál blízky ruskej armáde nazvaný Rybar, podľa ktorého teraz ukrajinským vojakom hrozí obkľúčenie.
Počas utorka ukrajinskí vojenskí blogeri písali o „ťažkej situácii“ a masívnych útokoch nepriateľskej pechoty a obrnených vozidiel v regióne, uviedla BBC, podľa ktorej neskôr niektoré ukrajinské zdroje informovali o tom, že Rusi dobyli niekoľko oporných bodov. Stanica vtedy tiež uvádzala, že Rusom sa podľa nepotvrdených správ podarilo postúpiť po oboch krídlach.
Niektoré ruské vojenské telegramové kanály večer tvrdili, že sa Rusom podarilo postúpiť k dedine Berdyči na severozápade od Avdijivky a k Vodjane na juhozápade, napísala BBC. Zároveň upozornila, že o situácii na mieste zatiaľ nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie.
Neskôr večer potom BBC uviedla, že ukrajinská strana hlási odrazenie ruských útokov. Spomína napríklad blogera Oleha Petrenka, podľa ktorého sa Rusom nepodarilo nikam postúpiť. Agentúra Unian večer informovala o oznámení ukrajinského generálneho štábu, podľa ktorého Rusi zintenzívnili útoky okrem iného pri Avdijivke, ale ukrajinskí vojaci ich odrazili a nedopustili stratu pozícií. Situácia na východe a juhu krajiny zostáva podľa velenia ukrajinských ozbrojených síl zložitá.
Jeden z hovorcov ukrajinskej armády Oleksandr Štupun podľa agentúry Ukrinform uviedol, že ruské vojská začali byť aktívnejšie v „tavrijskom smere“, čo je vojenský termín označujúci južnú frontovú líniu. „Celkovo nepriateľ pokračuje v tlaku v smere na Avdijivku a Marjinku,“ uviedol Štupun.
Viac ako 15 neúspešných útokov bolo zaznamenaných len v oblasti Marjinky a Novomychajlivky v Doneckej oblasti. „Keďže nemá úspech na bojisku, nepriateľ ostreľova civilné sídla,“ uviedol hovorca v televízii, kde zároveň hlásil ruské straty a odrazenie útokov na iných miestach. Ukrajinskí vojaci postúpili severne od obcí Kopani a Novoprokopivka, píše Ukrinform zrejme s odvolaním sa na obce v Záporožskej oblasti.
K situácii v Avdijivke sa v utorok vyjadril tiež šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. „Naša Avdijivka je pod masívnymi údermi ruského delostrelectva a lietadiel. Teroristi útočia na mesto a obytné budovy,“ napísal na sociálnej sieti X. Server RBK-Ukrajina píše, že miestni obyvatelia zverejňujú videá, na ktorých je vidieť dym a výbuchy. Niektoré zábery web zverejnil na svojom telegramovom účte.
Priemyselné mesto Avdijivka, kde sa nachádza obrovská koksovňa, leží neďaleko Donecka. Blízko frontovej línie je už od roku 2014, keď na východe Ukrajiny vypukol ozbrojený konflikt medzi Moskvou podporovanými separatistami a ukrajinskou armádou. Od vlaňajšej invázie sa Rusi snažia Avdijivku, ktorú má pod kontrolou Kyjev, dobyť. BBC poznamenala, že kvôli bojom je to zničené mesto. V Avdijivke, ktorá mala pred ruskou inváziou na Ukrajinu okolo 30 000 obyvateľov, podľa Barabaša stále žije asi 1 600 ľudí.
Ukrajina začala v júni protiofenzívu v snahe oslobodiť územia okupované Ruskom. Doterajší postup ukrajinských ozbrojených síl na východe aj na juhu krajiny je však obmedzený a Rusko sa pokúša o vlastné útoky. Ukrajinská protiofenzíva je ťažká najmä preto, že Rusko vybudovalo dômyselnú sieť opevnení z mínových polí, protitankových pascí a zákopov, podotkla AFP. Ukrajinskej armáde tiež chýba munícia dlhého doletu potrebná na ničenie ruských zásobovacích trás. Rusko má okrem toho viac vojakov a delostreleckej munície, pričom jeho letectvo dominuje vo vzduchu, dodala agentúra.