1248. deň: Rusi sa snažia odrezať kľúčové prístupy do Chersonu. Výpadok Starlinku pocítili Ukrajinci na celom fronte

Čítajte viac 1247. deň: Trump chce mať posledné slovo pri sankciách proti Moskve. Drony útočili v Soči aj Odese

23:35 Rozsiahle vojenské cvičenie s účasťou síl z viacerých krajín NATO sa uskutočnilo v piatok neďaleko gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi.

Manévre sa konali napriek obvineniam, že gruzínska vláda sa čoraz viac odkláňa od svojho prozápadného smerovania a približuje k Rusku, uvádza AFP. Agentúra však zároveň pripomína, že ambície Gruzínska vstúpiť do NATO sú zakotvené aj v tamojšej ústave.

Piatkové manévre sú súčasťou rozsiahlejšej série spoločných cvičení, ktoré sa majú konať od 21. júla do 8. augusta v Gruzínsku aj Turecku, informovalo gruzínske ministerstvo obrany. Tieto cvičenia nazvané Agile Spirit sa konajú raz za dva roky. Zúčastňuje sa na nich vyše 2000 vojakov z desiatich krajín, medzi nimi viac ako 800 amerických vojakov, no aj vojaci z Turecka, Nemecka, Rumunska, Bulharska, Poľska, Litvy, Moldavska a Ukrajiny.

Manévre sa začali spoločnou výsadkovou operáciou amerických a tureckých síl neďaleko mesta Adana na juhu Turecka, uviedlo velenie americkej armády pre Európu a Afriku (USAREUR-AF). Dodalo, že cvičenia „podčiarkujú záväzok USA k bezpečnosti a stabilite v oblasti Čierneho mora i dôležitosť silných aliancií a partnerstiev“ pri riešení bezpečnostných výziev.

Konkrétne v Gruzínsku zahŕňajú cvičenia poľný výcvik, nácviky ostrej streľby, operáciu s litovsko-poľsko-ukrajinskou brigádou i ďalšie manévre špeciálnych operačných síl.

Členské štáty NATO už v roku 2008 na summite v Bukurešti deklarovali, že Gruzínsko sa v budúcnosti stane členom Aliancie, dodnes k tomu však nedošlo. Navyše krátko po tomto summite došlo k bleskovej vojne medzi Gruzínskom a Ruskom, ktoré po utíchnutí zbraní vyhlásilo za samostatné štáty dva gruzínske separatistické regióny – Abcházsko a Južné Osetsko. Nezávislosť týchto regiónov medzinárodné spoločenstvo neuznáva, dodnes ich však ovládajú proruskí separatisti.

22:55 Americký prezident Donald Trump očakáva, že Spojené štáty čoskoro nadviažu s Ruskom rokovania o možnostiach jadrového odzbrojenia. Uviedol to v piatok v súvislosti so zmluvou New START, ktorej platnosť vyprší na budúci rok.

New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Zmluva, ktorú podpísali v roku 2010 v Prahe a do platnosti vstúpila vo februári 2011, obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

„To nie je dohoda, ktorej platnosť chcete nechať vypršať. Začíname na tom pracovať. Je to problém pre celý svet – keď zrušíte jadrové obmedzenia, je to veľký problém,“ povedal Trump novinárom pred odletom do Škótska na otázku TASS, či je šanca, že sa Rusko a USA dohodnú.

Moskva začiatkom júna naznačila, že vzhľadom na súčasný stav vo vzťahoch s Washington nevidí žiadne dôvody na predĺženie zmluvy New START. Námestník šéfa ruskej diplomacie Sergej Riabkov vtedy tvrdil, že ťažko prekonateľné prekážky pre kontrolu zbrojenia vytvára aj Trumpov plán vytvoriť protiraketový štít Zlatá kupola.

V prípade, že sa zmluva nepredĺži alebo nenahradí inou dohodou, sa experti na bezpečnosť obávajú nových pretekov v zbrojení, a to v čase značného medzinárodného napätia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorý by podľa ruského prezidenta Vladimira Putina aj Trumpa mohol viesť k tretej svetovej vojne, uviedla predtým agentúra Reuters.

Trump od svojej januárovej inaugurácie niekoľkokrát verejne naznačil záujem rokovať s lídrami Ruska a Číny v blízkej budúcnosti o ďalšom obmedzení a znížení počtu jadrových zbraní. Dosiaľ ale podľa TASS neprišiel so žiadnou konkrétnou iniciatívou. Trump v piatok zopakoval svoje niekdajšie tvrdenie, že by bol rád, keby USA a Rusko znížili svoje zásoby jadrových zbraní.

V januári 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín – Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení.

22:27 Spojené štáty a Čína sa v piatok na pôde Bezpečnostnej rady OSN nepohodli v otázke vojny na Ukrajine. USA vyzvali Čínu, aby prestala podporovať ruskú agresiu proti Ukrajine. Zástupca Pekingu zas tvrdil, že Washington sa snažil zvaľovať vinu na iných a vyvolať nezhody. Informovala o tom agentúra Reuters.

Úradujúca americká veľvyslankyňa pri OSN Dorothy Sheaová na zasadnutí BR OSN vyzvala všetky krajiny a osobitne Čínu, aby prestali do Ruska vyvážať tovar dvojakého použitia. Tieto produkty podľa Washingtonu pomáhajú zbrojárskemu priemyslu Ruska a umožňujú mu útočiť dronmi a raketami na Ukrajinu.

„Tvrdenie Pekingu, že zaviedol prísne kontroly vývozu tovaru dvojakého použitia, vyvracia skutočnosť, že denne sa objavujú komponenty čínskej výroby v bezpilotných lietadlách, zbraniach a vozidlách, ktoré Rusko používa proti Ukrajine,“ poznamenala americká diplomatka.

Námestník čínskeho veľvyslanca Keng Šuang v reakcii na výroky Sheaovej podotkol, že Čína vojnu na Ukrajine nevyvolala, nie je ani stranou konfliktu, nikdy neposkytla bojujúcim krajinám zbrane a vždy prísne kontrolovala materiály dvojakého použitia vrátane vývozu bezpilotných lietadiel.

„Vyzývame USA, aby prestali prenášať vinu v otázke Ukrajiny alebo vytvárať konfrontácie a namiesto toho zohrali konštruktívnejšiu úlohu pri podpore prímeria a mierových rozhovorov,“ uviedol na rokovaní rady Šuang.

Agentúra Reuters pripomenula svoju stredajšiu správu, že motory vyrobené v Číne končia prostredníctvom nastrčených spoločností u štátneho výrobcu dronov v Rusku, pričom sú označované ako „priemyselné chladiace jednotky“, aby sa vyhli odhaleniu v rámci režimu západných sankcií.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, avšak Západ ju kritizuje za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Od začiatku vojny Moskva s Pekingom zintenzívnili strategické partnerstvo.

22:05 Dva regióny na juhu Ruska čelili v noci na dnes rozsiahlym útokom ukrajinských dronov, uvádzajú úrady. Bezpilotné lietadlá podľa telegramového kanála Astra napadli chemičku v Stavropoľskom kraji, ktorý má podľa úradov za sebou zatiaľ najväčší nálet dronov. Pre výpadok siete Starlink sa v noci bez spojenia ocitli ukrajinskí vojaci na fronte. Najmenej dvaja civilisti vo veku 50 a 65 rokov prišli o život pri útokoch ruských dronov na Pokrovsk a Myrnohrad, informoval šéf Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Ďalších šesť obyvateľov regiónu na východe Ukrajiny podľa neho utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní. Mŕtvych a ranených hlásia po ruských útokoch aj ďalšie regióny.

Ruské drony ráno napadli obec Poltavka v Záporožskej oblasti, pri útoku prišiel o život 63-ročný muž, uviedol šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov. Inde v tejto oblasti na juhovýchode krajiny pri ruskom ostreľovaní utrpela ťažké zranenia 64-ročná žena.

V Charkove na severovýchode Ukrajiny dopoludnia letecká bomba KAB zasiahla strechu a horné poschodie liečebne pre pacientov s tuberkulózou. Starosta druhého najväčšieho mesta na Ukrajine Ihor Terechov informoval o jednom mŕtvom. Podľa šéfa oblastnej správy Oleha Synehubovho lekári ošetrili 17 ranených, vrátane 12-ročného dievčaťa.

Na Cherson na juhu Ukrajiny podnikli ruské vojská niekoľko útokov s nasadením delostrelectva a dronov. Jeden z nich zhodil výbušniny na auto s pracovníkmi komunálneho podniku. Zahynul muž, jeho kolega je zranený a lekári mu museli amputovať obe nohy. Terčom útoku sa stali tiež zdravotníci, ktorí vyrazili na pomoc ľuďom zraneným pri inom údere, píše server Ukrajinska pravda. Po ruských útokoch zostalo v tomto meste, ktoré od ruských síl delí len rieka Dneper, celkovo sedem zranených. Rusi sa podľa miestneho novinára Ivana Antipenka snažia s nasadením dronov odrezať kľúčové prístupy do Chersonu. „Dnes je Cherson prakticky obkľúčený dronmi a vchádzať do mesta, odchádzať z neho a zostávať v ňom je čoraz nebezpečnejšie,“ napísal.

Čítajte viac Absolútny kolaps, hlásili užívatelia. Muskov Starlink mal globálny výpadok

V dôsledku celosvetového výpadku internetového systému Starlink amerického miliardára Elona Muska sa bez spojenia ocitli aj ukrajinskí vojaci na fronte, ktorí ho využívajú. „Starlink spadol na celom fronte,“ oznámil veliteľ síl bezpilotných systémov Robert Brovdi. Bojové operácie síce podľa neho pokračovali, ale „tento incident, ktorý trval pre vojnu dlhých 150 minút, ukazuje na slabé miesta,“ uviedol tiež. Vyzval na diverzifikáciu možností spojenia.

Musk v septembri 2022 pri úspešnom ukrajinskom protiútoku na ruské vojská nariadil vypnúť Starlink v niekoľkých regiónoch, vrátane Chersonskej oblasti, ktorú sa Ukrajinci snažili oslobodiť, napísala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. V dôsledku sa Ukrajincom nepodarilo obkľúčiť ruské jednotky v okupovanom Beryslave, ktorý však nakoniec padol do ukrajinských rúk. Podľa agentúry išlo o prvý prípad, keď miliardár vypnutím Starlinku ovplyvnil situáciu na bojisku, a tiež tento prípad vyvracia Muskovo tvrdenie, že by nikdy nič také neurobil.

Ukrajinské letectvo informovalo, že v noci na piatok Rusko na útoky proti Ukrajine použilo 61 dronov a dve rakety Iskander-M. Protivzdušná obrana zostrelila alebo s použitím prostriedkov rádioelektronického boja zneškodnila 54 dronov.

21:30 Prax a skúsenosti ukázali, že ruský finančný sektor je voči sankciám pomerne odolný, vyhlásila v piatok guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina.

„Pokiaľ ide o posúdenie odolnosti finančného sektora voči sankciám, zdá sa mi, že praxou a skúsenosťami sa už preukázalo, že je pomerne odolný. Snažíme sa o to, aby táto odolnosť neklesala,“ povedala Nabiullina po zasadnutí centrálnej banky. Banky udržiavajú kapitálové rezervy podľa plánu, hoci sa často sťažujú na prísne regulácie, dodala. Bezpečná úroveň rezerv je kľúčová na „zvládnutie akýchkoľvek vonkajších šokov, či už sankčných, alebo zo strany globálnej ekonomiky“, zdôraznila.

„Vo všeobecnosti samotné finančné inštitúcie veľmi dobre chápu, že toto riziko existuje. A na základe takejto možnosti tvoria svoju politiku riadenia rizík. Preto verím, že sú dosť odolné voči sankciám tohto druhu,“ uzavrela Nabiullina.

21:20 Návrh rozpočtu Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034, ktorý vyčleňuje pre Ukrajinu približne 360 miliárd eur, spôsobí všetkým členským krajinám finančné straty a prospeje len nadnárodným spoločnostiam pôsobiacim na ukrajinskom trhu, vyhlásil v piatok maďarský premiér Viktor Orbán.

Návrh rozpočtu, ktorý vypracovala Európska komisia, vyčleňuje pre Kyjev 18-násobok sumy, ktorú Maďarsko vynakladá na výplatu dôchodkov každý rok, povedal Orbán v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. „Vypočítali sme, že Ukrajina dostane za sedem rokov približne 360 až 370 miliárd eur, zatiaľ čo ročná hodnota maďarského národného hospodárstva bude celkovo približne 200 miliárd eur,“ pokračoval premiér.

Na otázku, kto okrem Kyjeva by mohol mať prospech z návrhu rozpočtu, naznačil, že by to mohli byť nadnárodné korporácie vrátane veľkých amerických spoločností pôsobiacich na Ukrajine. „V zásade budú všetci Európania na strane porazených,“ povedal Orbán a dodal, že najväčšie straty utrpia poľnohospodárske podniky.

Vláda v Budapešti už skôr oznámila, že nepodporí návrh viacročného rozpočtu EÚ v hodnote dvoch biliónov eur, pretože požaduje neoprávnene vysoké výdavky na ciele Ukrajiny vrátane jej snahy o členstvo v európskom spoločenstve.

18:17 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa takmer utopil počas dovolenky v tureckom Bodrume. K incidentu došlo neďaleko päťhviezdičkového hotela, v ktorom bol ubytovaný.

Čítajte viac Kadyrov sa takmer utopil na dovolenke v Turecku

18:00 Jediná ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov bude pravdepodobne predaná alebo zošrotovaná, uviedol šéf štátnych lodeníc Andrej Kostin v rozhovore, ktorý dnes zverejnil list Kommersant.

Čítajte viac Oprava jedinej ruskej lietadlovej lode nemá zmysel, pripustil šéf lodeníc

17:31 Najmenej 17 ľudí utrpelo zranenia pri ruskom leteckom útoku, ktorý zasiahol v piatok zdravotnícke zariadenie v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to na Telegrame gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. TASR o tom píše na základe správ agentúry DPA a ukrajinských médií.

Ukrajinský denník Kyiv Independent medzičasom informoval aj o jednej mŕtvej osobe. Píše tiež, že pri útoku bola použitá tzv. kĺzavá bomba KAB, ktorá zasiahla zdravotnícke zariadenie, pričom čiastočne zničila jeho tretie poschodie i strechu budovy.

Poškodený je vraj aj susedný obytný dom a dve vozidlá. Medzi zranenými je údajne aj prinajmenšom jedno dieťa. K útoku došlo krátko pred poludním, pričom do 15.30 h už podľa miestnych úradov spod trosiek záchranári vyslobodili všetkých ľudí.

16:26 Prečo hlava štátu odrazu chráni osoby, ktoré ešte pred šiestimi rokmi chcela vidieť za mrežami? Podľa novinárov je to preto, že NABU a SAP robili svoju prácu naozaj poctivo a nezľakli sa ani ľudí s blízkym vzťahom k Zelenskému.

Čítajte viac Morálna prehra Zelenského. Chránil svojich ľudí obvinených z korupcie?

16:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že vláda v Kyjeve pracuje na tom, aby zabezpečila financovanie pre desať systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré krajine dodajú Spojené štáty.

Čítajte viac Zelenskyj hľadá financie na 10 Patriotov. Trump: zaplatia ich európski spojenci Kyjeva

15:32 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok uviedol, že má v úmysle vynaložiť úsilie na usporiadanie stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Istanbule, aby prediskutovali urovnanie konfliktu na Ukrajine. Pokúsiť sa o to chce už možno tento týždeň počas telefonických rozhovorov s nimi. TASR o tom informuje podľa správy stanice BBC.

„Možno už tento týždeň budeme rokovať s Putinom a Trumpom o možnosti zorganizovať stretnutie lídrov v Istanbule. Budeme sa o to usilovať,“ povedal Erdogan novinárom, keď sa vyjadroval k výsledkom tretieho kola priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo v stredu v Turecku.

Tieto rozhovory o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré trvali necelú hodinu, podľa BBC nepriniesli žiadne prelomové kroky. Strany sa v podstate dohodli iba na ďalšej výmene vojnových zajatcov – najmenej 1200 na každej strane – a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.

14:39 Centrálna banka v októbri minulého roka zvýšila úrokové sadzby na závratných 21 percent, aby bojovala proti inflácii, a na tejto úrovni ich udržala až do minulého mesiaca, v ktorom ich znížila na 20 percent. Vysoké úrokové sadzby z úverov však tvrdo zasiahli podniky a niektoré z popredných predstaviteľov korporácií v krajine vyvíjajú tlak na centrálnu banku, aby sadzby uvoľnila.

„Súčasné inflačné tlaky vrátane tých základných klesajú rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Rast domáceho dopytu sa spomaľuje,“ uviedla banka v tlačovej správe.

13:23 Schôdzka ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským bude možno až ako posledný krok pri riešení konfliktu na Ukrajine, vyhlásil dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Takéto stretnutie by podľa neho malo slúžiť na potvrdenie dohody medzi oboma znepriatelenými stranami, ku ktorej je však veľmi ďaleko.

Ukrajinská delegácia na stredajšom rokovaní s ruskou stranou v Istanbule navrhla usporiadať schôdzku Zelenského a Putina do konca augusta. Ruské vojská z Putinovho rozkazu napadli Ukrajinu vo februári 2022.

Peskov dnes povedal, že návrhy Ruska a Ukrajiny ohľadom možnosti ukončenia konfliktu sa diametrálne líšia a v krátkom čase nebude možné ich postoje zjednotiť. „Vyžiada si to veľmi náročnú diplomatickú prácu,“ dodal Putinov hovorca.

Ukrajina tvrdí, že je pripravená na okamžité prímerie bez podmienok. Rusko predkladá požiadavky, ktoré by de facto znamenali pre Ukrajinu kapituláciu a ktoré sú pre Kyjev aj jeho západných partnerov neprijateľné.

12:39 Vo vojne, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútalo Rusko proti Ukrajine, padlo na bojisku najmenej 120 343 ruských vojakov. Uviedla to dnes ruská služba BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Stanica poznamenala, že skutočné straty budú pravdepodobne oveľa vyššie, ako je možné z otvorených zdrojov zistiť.

Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, vojnových pamätníkov a nekrológov môže pokryť 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uviedla BBC, podľa ktorej sa môžu na bojisku stále nachádzať telá významného počtu vojakov padlých v posledných mesiacoch. Ich odstraňovanie by totiž znamenalo ďalšie riziká pre preživších vojakov, dodala stanica.

Skutočný počet padlých vojakov na ruskej strane sa tak podľa nej môže pohybovať v rozmedzí 185.000 až 267.500. Toto číslo ďalej narastie, ak sa zoberú do úvahy aj mŕtvi na strane proruských bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktorých Moskva najprv podporovala a potom sa ich rozhodla pripojiť k Rusku.

10:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že vláda v Kyjeve pracuje na tom, aby zabezpečila financovanie pre desať systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré krajine dodajú Spojené štáty. Zelenskyj to uviedol v piatok vo svojom vyjadrení k aktuálnym témam. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP

„Prezident Spojených štátov nám bude tieto systémy predávať. Našou úlohou je nájsť finančné prostriedky na všetkých desať systémov," povedal Zelenskyj. Ukrajina už podľa neho zabezpečila financie na tri Patrioty.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva. Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Dva z týchto systémov by malo dodať Nemecko, avšak záujem o financovanie ďalších prejavili viaceré štáty.

Zelenskyj sa v piatok vyjadril aj k možnému stretnutiu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. O možnom summite lídrov hovorili delegácie na stredajších rokovaniach v Istanbule

„Potrebujeme ukončiť vojnu, čo sa pravdepodobne začne stretnutím lídrov. V rozhovoroch s nami o tom začali diskutovať. To už je pokrok smerom k nejakému formátu stretnutia,“ informoval ukrajinský prezident.

9:58 Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec vo Veľkej Británii Valerij Zalužnyj varoval, že ruská vojna proti Ukrajine by mohla trvať až do roku 2034.

Čítajte viac Ruská taktika sa radikálne zmenila: generál Zalužnyj varuje, dokedy môže trvať vojna proti Ukrajine

9:57 Ak si Ivan Popov osobne prevezme metál, bude to asi prvýkrát v dejinách Ruska, keď si ocenený preberie vyznamenanie za mrežami. Od apríla tohto roku si odpykáva trest odňatia slobody na päť rokov. Popova odsúdili za rozkrádanie majetku štátu. Súd sa nad ním nezľutoval bez ohľadu na to, že mu Rusi pripisujú zásluhy v bojoch proti Ukrajincom. Zo súdnej siene odchádzal do väzenia ako obyčajný zločinec, pretože súd ho potrestal aj odňatím vojenskej hodnosti generálmajora.

Čítajte viac Vyznamenali potrestaného ruského exgenerála, ktorý bojoval proti Ukrajincom

9:51 V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde prebiehajú aktívne boje, sa stále nachádza približne 23-tisíc ukrajinských civilistov vrátane 113 detí. Uviedol to vo štvrtok šéf odboru civilnej ochrany, mobilizácie a obranných činností miestnej vojenskej administratívy Dmytro Petlin. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ukrajinskí a západní vojenskí analytici predpokladajú, že Rusko počas 50-dňového obdobia, ktoré americký prezident Donald Trump určil na dosiahnutie prímeria, pravdepodobne zintenzívni svoje útočné operácie.

V najbližších týždňoch sa Rusko môže v Doneckej oblasti priblížiť k mestám Pokrovsk a Kosťantynivka. V Pokrovsku, ktoré je kľúčovým zásobovacím uzlom ukrajinskej armády sa podľa gubernátora Doneckej oblasti Oleha Filaškina stále nachádza približne 1 380 civilistov.

Evakuácia z Charkovskej oblasti pod ruskou paľbou

Fotogaléria 15 fotiek

+12

8:54 Dva regióny na juhu Ruska v noci na dnes zažili rozsiahle dronové útoky, vyplýva z informácií úradov. Podľa telegramového kanála Astra v Stavropoľskom kraji bezpilotné lietadlá druhýkrát počas niekoľkých týždňov zrejme mierili na chemický závod Azot v meste Nevinnomyssk a región má podľa úradov za sebou zatiaľ najväčší dronový útok.

Obyvatelia Nevinnomyssku na juhozápade Stavropoľského kraja v noci hlásili, že v meste sa ozývajú výbuchy. Uviedli, že drony útočia na chemický závod Azot, ktorý je významným producentom dusíkatých hnojív a čpavku. Podnik sa stal terčom útoku už v júni, vtedy prerušil prevádzku, pripomína Astra. Podľa agentúry Reuters sa v ňom vyrábajú zlúčeniny, ktoré sa neskôr stávajú súčasťou zložiek pre delostrelecké granáty. Oficiálne informácie o dnešnom útoku nie sú k dispozícii, Ukrajina sa k nemu nevyjadrila.

Podľa gubernátora Stavropoľského kraja Vladimira Vladimirova protivzdušná obrana nad Nevinnomysskom zostrelila 37 bezpilotných lietadiel. „Išlo o najväčší útok na Stavropoľský kraj,“ uviedol a dodal, že sa nikomu nič nestalo.

Tiež „Kranodarský kraj bol v noci vystavený masívnemu dronovému útoku zo strany kyjevského režimu,“ uviedol gubernátor regiónu Veniamin Kondratev. V Timaševsku v centrálnej časti regiónu trosky zostreleného dronmi zasiahli stanicu, poškodili jeden z vagónov osobného vlaku prechádzajúceho cez mesto. Ľahké zranenia utrpeli dvaja ľudia. Stanica bola bez dodávok elektrického prúdu, železničná infraštruktúra ale poškodená nebola, uviedol Kondratev. Inde sú na viacerých miestach podľa neho ľahko poškodené obytné domy.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom rannom hlásení uviedlo, že protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 105 ukrajinských dronov, najviac z nich nad regiónmi susediacich s Ukrajinou, proti ktorej Moskva skoro tri a pol roka vedie vojnu. Medzi regiónmi, kde sa aktivovala protivzdušná obrana, rezort spomína tiež Krasnodarský a Stavropoľský kraj, v prípade Stavropoľského kraja hovorí ale len o piatich zneškodnených bezpilotných prostriedkoch. Prevádzku prerušilo viacero ruských letísk v západnej a juhozápadnej časti Ruska. Išlo napríklad o Tambov, Groznyj, Nalčik, Stavropol alebo Soči.

6:15 Výpadok satelitnej siete Elona Muska Starlink, cez ktorý ukrajinská armáda koordinuje svoje bojové akcie, pocítili vojaci na celom fronte.

„Starlink bol nefunkčný pozdĺž celej frontovej línie. Od 00:35 do 01:05 bola komunikácia obnovená vo všetkých smeroch. Boje prebiehali bez vysielania; prieskum sa vykonával bojom s použitím úderných zbraní. Tento prípad, ktorý trval 150 minút, najdlhšie vo vojne, naznačuje úzke miesta. Zohľadnite a diverzifikujte komunikáciu,“ uviedol hlavný ukrajinský veliteľ jednotiek bezpilotných systémov. Robert „Maďar“ Brovdi.

Starlink oznámil v noci na piatok, že problémy, ktoré postihli používateľov po celom svete, vyriešil a satelitná komunikácia je opäť funkčná.

Služba Starlink sa väčšinou obnovila po 2,5 hodine, napísal na sieti X Michael Nicolls, viceprezident spoločnosti Starlink Engineering.

„Výpadok bol spôsobený zlyhaním kľúčových interných softvérových služieb, ktoré prevádzkujú základnú sieť,“ povedal podľa agentúry Reuters Nicolls, ospravedlnil sa za prerušenie a sľúbil, že nájde jeho hlavnú príčinu.