Putin mlčí. Rusov netrápi, že Trump presunul jadrové ponorky bližšie k nim. Kto a ako mu odpovedal z Moskvy?

Pripomeňme, ako si Dmitrij Medvedev, exprezident a v súčasnosti podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, rypol do šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa: „Mal by pamätať na dve veci. 1. Rusko nie je Izrael ani Irán. 2. Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s (jeho) vlastnou krajinou," napísal na sociálnej sieti Telegram.

Trump ho následne označil viac-menej za skrachovaného bývalého prezidenta a odkázal mu, aby si dával pozor na jazyk. Slovná prestrelka nakoniec viedla k tomu, že Trump na sociálnej sieti Truth Social informoval, že nariadil presunúť dve americké jadrové ponorky bližšie k ruským brehom.

Medzitým v Kyjeve dali najavo, že Medvedev zverejnil svoj príspevok po tom, čo si asi vypil veľa vodky. Naznačil to šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Podobné poznámky zaznievajú z Ukrajiny, keď Medvedev publikuje nenávistné a agresívne texty na Telegrame. Slová, s ktorými nahneval Trumpa, súvisia s jeho ultimátom, ktoré dal ruskému prezidentovi. Nedávno zdôraznil, že mu skracuje lehotu 50 dní na desať až dvanásť dní, aby ukončil zabíjanie na Ukrajine. V opačnom prípade pohrozil Vladimirovi Putinovi novými sankciami, ktoré by jeho ekonomiku mohli veľmi zabolieť.

Čítajte viac Expert: Trump varí demokraciu v USA ako žabu. Je to politický jednorožec

Stojí za povšimnutie, že Putin si asi dal pozor, aby nepoštval Trumpa proti sebe, naopak, Medvedev pôsobil takpovediac ako pes odtrhnutý z reťaze. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov totiž na Trumpovo ultimátum reagoval iba s poznámkou, že Rusko ho berie na vedomie. Sú to celkom iné slová, aké použil na jar tohto roku, keď viacerí európski spojenci Ukrajiny stanovili Moskve lehotu ukončenia vojny. Peskov im vtedy odkázal, že nikto nebude hovoriť s Ruskom rečou ultimáta o sankciách, podčiarkol, že také výroky naň neplatia.

Po oznámení o presune dvoch atómových ponoriek USA je v Moskve ticho na najvyšších poschodiach vládnej moci. Doteraz nereagoval Putin, respektíve nič nepovedal Peskov, to isté platí o rezorte diplomacie aj o ministerstve obrany. Čo sa týka Trumpovho ultimáta, vyprší na konci budúceho týždňa. Rozhodnutie o podobe nových protiruských sankcií by možno mohlo byť známe v piatok 8. augusta.

Úplné ticho však v Moskve nezavládlo. Ozvali sa dvaja vyššie postavení členovia z dvoch komôr parlamentu. Zástupca predsedu zahraničného výboru Rady federácie Vladimir Džabarov ponúkol vysvetlenie Trumpovho rozhodnutia, ktorému nikto triezvo uvažujúci nemôže uveriť. Obrátil totiž veci naruby: „Čo sa týka rozmiestnenia dvoch jadrových ponoriek, pravdepodobne je to reakcia na spustenie na vodu ponorky Knieža Požarskij," povedal pre server RBK. Dodal, že presun amerických ponoriek Rusov nijako neznepokojuje. Označenie Knieža Požarskij patrí novej ruskej strategickej atómovej ponorke, ktorú tento týždeň zaradil do Severnej flotily ruského vojenského námorníctva.

Viktor Vodolackij, podpredseda výboru pre euroázijskú integráciu v Dume, vyhlásil, že vlastne vôbec nie je potrebné venovať pozornosť Trumpovmu rozhodnutiu. „Našich atómových ponoriek je oveľa viac v svetových oceánoch, s najsilnejšou výzbrojou. Nech sa plavia obe lode USA, už sú dlho v hľadáčiku," uviedol Vodolackij pre agentúru TASS.

Samozrejme, že terajšia situácia sa absolútne nedá prirovnať ku karibskej kríze v roku 1962, keď sa USA a Sovietsky zväz ocitli na pokraji atómovej vojny. Presun amerických ponoriek však má jeden dopad na Rusko: „Hodnota akcií na burze v Moskve prudko kleslo po vyhlásení Trumpa," upozornila stanica BBC. Konkrétne ide o mínus jedno percento.

Čítajte viac Putinovi beží čas, má 10 dní. Zaberú na šéfa Kremľa Trumpove hrozby a skončí sa vojna na Ukrajine?

Ešte pred ostrou reakciou Trumpa na Medvedeva sa Vodolackij vyjadril v inom interview pre TASS aj o ultimáte amerického lídra. Nezachoval sa takpovediac neutrálne ako Peskov, ale na druhej strane ani nenapodobnil Medvedeva. „Trump sa snaží so svojimi maniermi, vrátane vydierania, robiť všetko, aby vstúpil do dejín ako mierotvorca," poznamenal Džabarov o úsilí prezidenta USA ukončiť vojnu na Ukrajine.

Putinovi sa kráti čas, ktorý mu dal Trump, no nič nenasvedčuje tomu, že by bol ochotný podniknúť niečo zásadné, čo by viedlo k zastaveniu bojov na území napadnutého susedného štátu. Šéf Kremľa opakuje iba slová, ktoré nevedú k nastoleniu mieru alebo aspoň k dlhodobému prímeriu. „Potrebujeme trvalý a stabilný mier na pevných základoch, ktorý by uspokojil Rusko aj Ukrajinu a zabezpečil by bezpečnosť oboch krajín,“ citovala ho agentúra RIA Novosti po stretnutí so samozvaným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Putinova predstava o mieri však spočíva v tom, že Ukrajinci by v podstate kapitulovali. Ich líder Volodymr Zelenskyj medzitým apeloval na Putina, aby sa s ním osobne stretol, ale ten stále neprejavuje o taký summit záujem.

V prípade, že Putin v najbližších dňoch neurobí nič, čo by Trump považoval za výrazný krok smerom k ukončeniu vojny, očakáva sa, že splní sľub o uvalení prísnych sankcií. Išlo by o tzv. sekundárne sankcie. Znamená to, že USA by zaviedli vysoké clá na štáty, ktoré od Rusku kupujú nielen ropu a zemný plyn, ale aj jadrové palivo do svojich atómových elektrární. Na tieto krajiny by Trump zatlačil tak, aby prestali odoberať od Rusov energetické suroviny, čo b malo výrazne negatívne ovplyvniť výšku príjmov ch štátneho rozpočtu.

Šéf Bieleho domu však súčasne pripúšťa, že ani tvrdé sankcie možno ruského lídra neprivedú k snahe zastaviť vojnu: „Putin sa vie veľmi dobre vysporiadať so sankciami, vie ich obchádzať," poznamenal Trump pre televíznu stanicu Newsmax.