ONLINE: Rutte: Treba brať do úvahy, že Rusi kontrolujú časť Ukrajiny. Senátor Graham: K nejakým výmenám území dôjde

Čítajte viac 1 264. deň: Nová vlna ostreľovania a útokov dronov z Moskvy zabila šesť ľudí. Ukrajinci zasiahli ruskú rafinériu

14:10 Fínske úrady obvinili zo sabotáže troch členov posádky plavidla Eagle S za preťatie piatich káblov v Baltskom mori v decembri minulého roka. Loď podľa EÚ patrí k takzvanej ruskej tieňovej flotile tankerov, ktoré Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za jej agresiu voči Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Obvinenia zo závažného trestného činu poškodzovania majetku a závažného narušenia komunikácie boli vznesené voči kapitánovi a prvému a druhému dôstojníkovi tankera Eagle S, ktorý je registrovaný na Cookových ostrovoch, uviedla vo vyhlásení kancelária fínskeho zástupcu generálneho prokurátora.

Úrady trojici mužov pripisujú zodpovednosť za poškodenie podmorských káblov pomocou kotvy lode, v dôsledku čoho vznikla majiteľom káblov celková škoda vo výške najmenej 60 miliónov dolárov len v podobe nákladov na opravy.

Obvinení muži podľa prokurátorov popierajú spáchanie trestných činov a domnievajú sa, že Fínsko nemá v tomto prípade jurisdikciu, pretože káble boli poškodené mimo jeho teritoriálnych vôd.

13:07 Ústupky nepresvedčia Rusko k ukončeniu vojny, ale treba je zvýšiť tlak na Kremeľ. Uviedol to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa bráni ruskej agresii štvrtý rok.

„Rusko vojnu preťahuje, a preto si zaslúži silnejší globálny tlak. Rusko odmieta zastaviť zabíjanie, a preto nesmie získať žiadne odmeny ani výhody. A to nie je len morálny postoj – je to racionálny postoj. Ústupky vraha nepresvedčia,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Zelenského vyjadrenie dala agentúra Reuters do súvislosti s pripravovanou piatkovou schôdzkou prezidentov Spojených štátov a Ruska Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške. Kyjev sa obáva, že obaja lídri by sa mohli pokúsiť diktovať podmienky ukončenia vojny.

12:59 Lídri viacerých európskych krajín sa zhodli na odmietnutí ruských podmienok predpokladajúcich obsadenie ukrajinských území, uviedol v pondelok poľský premiér Donald Tusk. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správ portálov Onet, Rzeczpospolita a profilu premiéra na sieti X.

Spoločné stanovisko podľa neho vzniklo po konzultáciách s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, predsedníčkou vlády Talianska Giorgiou Meloniovou, prezidentom Fínska Alexanderom Stubbom a britským premiérom Keirom Starmerom.

„Neakceptujeme podmienky Ruska, ktoré znamenajú jednoducho obsadenie území Ukrajiny,“ vyhlásil Tusk. Zdôraznil, že Európa zostáva jednotná s ohľadom na tohtotýždňové rokovania medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Hranice štátov nemožno meniť použitím sily. Vojna, ktorú začalo Rusko, nemôže priniesť agresorovi výhody,“ povedal. Dodal, že tento postoj nie je motivovaný len potrebou pomoci Ukrajine, ale aj ochranou bezpečnosti Poľska. Upozornil, že aj v prípade uzavretia dohody zostane Rusko hrozbou pre Poľsko na dlhé roky.

12:55 Nemecko trvá na tom, aby bola Ukrajina zapojená do rokovaní o mieri vo vojne s Ruskom. Na pravidelnej tlačovej konferencii to dnes povedal hovorca nemeckej vlády Steffen Meyer. Nadchádzajúcu schôdzku amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina podľa neho Berlín vníma ako veľmi dôležitý moment pre ďalší vývoj vojny.

Trump a Putin by sa mali stretnúť v piatok na Aljaške. Má ísť o bilaterálnu schôdzku, podľa informácií stanice NBC News ale Biely dom stále zvažuje, že pozýva tiež ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľňajšom rozhovore s verejnoprávnou stanicou ARD povedal, že „dúfa a predpokladá“, že do rokovaní na Aljaške bude zapojený aj Zelenskyj.

11:36 Ak by Ukrajina súhlasila s odchodom z Doneckej oblasti, prišla by o tzv. „pás pevností“, ktorý 11 rokov bráni ruským útokom. Vyplýva to zo správy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Čítajte viac Ukrajina sa rúti do obrovskej pasce. Pás pevností drží Rusov 11 rokov, jeho pád môže zmeniť vojnu

10:52 Európa v tejto chvíli platí väčšinu vojenskej pomoci Ukrajine, svoje miesto pri rokovaniach o mieri prirodzene bude mať. Na otázku ČTK to dnes novinárom pri návšteve Ukrajiny povedal český minister zahraničia Ján Lipavský. Územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá sa tri a pol roka bráni ruskej invázii, považuje za nedotknuteľný princíp.

V piatok sa americký prezident Donald Trump stretne na Aljaške s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Pôjde o bilaterálnu schôdzku, Biely dom však podľa informácií stanice NBC News stále zvažuje, že na Aljašku pozýva tiež ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Európa v tejto chvíli platí väčšinu vojenskej pomoci Ukrajine,“ povedal Lipavský. „Myslím, že prirodzene svoje miesto na rokovaní bude mať. Avšak možno pri tomto formáte nie, to neviem presne vyhodnotiť,“ doplnil šéf diplomacie.

Kľúčových európskych hráčov podľa Lipavského Spojené štáty pravidelne informujú. „Nemôžeme povedať, že je Európa úplne vynechaná, ale informácií je relatívne málo, takže nepredbiehajme,“ uviedol k nadchádzajúcemu rokovaniu.

10:31 Ukrajinské drony v noci na dnes zaútočili na priemyselné zóny v Nižegorodskej oblasti, informoval Gleb Nikitin, gubernátor tohto regiónu ležiaceho východne od Moskvy. Jeden človek podľa neho zahynul, ďalší dvaja sú zranení. Dvoch mŕtvych a 11 ranených si počas uplynulého dňa vyžiadalo ruské ostreľovanie Doneckej oblasti, napísal na sociálnej sieti Vadym Filaškin, ktorý stojí na čele ukrajinskej správy tohto regiónu, z väčšej časti okupovaného Ruskom. Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri ruských nočných útokoch na Dnepropetrovskú oblasť Ukrajiny, uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak.

„Dnes v noci sa stali cieľom útoku dronov nepriateľa dve priemyselné oblasti v Nižegorodskej oblasti. Pri odrážaní útoku v Arzamaskom okrese sa bohužiaľ nepodarilo zabrániť obetiam a škodám. Jeden zamestnanec zomrel na mieste, dvaja ďalší boli prevezení do nemocnice,“ napísal Nikitin na sociálnej sieti.

7:55 Ukrajinské drony v noci na dnes zaútočili na priemyselné zóny v Nižegorodskej oblasti, informoval Gleb Nikitin, gubernátor tohto regiónu ležiaceho východne od Moskvy. Jeden človek podľa neho zahynul, ďalší dvaja sú zranení.

„Dnes v noci sa stali cieľom útoku dronov nepriateľa dve priemyselné oblasti v Nižegorodskej oblasti. Pri odrážaní útoku v Arzamaskom okrese sa bohužiaľ nepodarilo zabrániť obetiam a škodám. Jeden zamestnanec zomrel na mieste, dvaja ďalší boli prevezení do nemocnice,“ cituje ruskojazyčný servis BBC z Nikitinovho vyhlásenia.

Ukrajinské telegramové kanály podľa BBC zverejnili videá a fotografie, na ktorých drony v Arzamase zaútočili na priemyselný závod APZ, ktorý vyrába gyroskopické systémy, ovládacie systémy a ďalšiu elektroniku. Ozývali sa tam výbuchy a vznikol požiar. Druhá priemyselná zóna, ktorú spomína Nikitin, sa podľa všetkého nachádza v meste Dzeržinsk, kde funguje niekoľko vojenských podnikov. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.

Pri nočnom útoku v Tulskej oblasti hraničiacej s Moskovskou oblasťou zahynuli dvaja ľudia a ďalších dvoch hospitalizovali, uviedol na platforme Telegram tamojší gubernátor Dmitrij Miľajev.

Jednotky protivzdušnej obrany zničili podľa Reuters 59 ukrajinských dronov, z toho 12 nad Tulskou oblasťou a ďalšie dva nad Moskovskou oblasťou. Agentúra Reuters pripomína, že ruská strana neinformuje o celkovom počte dronov, ktoré Ukrajina vypustí na Rusko, ale len o počte tých, ktoré ruské sily zneškodnia.

Ukrajina sa k útokom dosiaľ nevyjadrila. Obe strany podľa Reuters popierajú, že by svoje útoky zameriavali na civilistov. Avšak počas už viac než tri roky trvajúcej vojny zahynuli tisíce civilistov najmä na Ukrajine, píše Reuters.

Najnovšie ukrajinské útoky prišli po tom, čo Rusko v nedeľu letecky zaútočilo na mesto Záporožie na juhu Ukrajiny. Pri tomto útoku podľa gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova utrpelo zranenia 19 osôb.

Celkovo na frontovej línii nedošlo k zmierneniu bojov, hoci sa USA a Rusko dohodli na summite svojich prezidentov v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Tú zatiaľ na rokovania nepozvali.

6:30 Podľa amerického republikánskeho senátora Lindseyho Grahama pôjde americký prezident Donald Trump na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom z pozície sily a bude dbať na potreby Európy a Ukrajiny, aby túto vojnu čestne ukončil.

“Som si istý, že prezident Trump dosiahne dobrú dohodu pre všetkých,” uviedol v rozhovore pre televíziu NBC.

Senátor v rozhovore pripomenul situáciu Východného a Západného Berlína po druhej svetovej vojne ako príklad, ako môže byť na určitý čas konflikt vyriešený. Takisto spomenul Severnú a Južnú Kóreu, ktoré sú v stave prímeria, ale k definitívnemu urovnaniu nedošlo.

“Chcem k vám byť úprimný, Ukrajina nevyženie všetkých Rusov a Rusko si všetko neudrží. Takže nakoniec dôjde k nejakým výmenám územia,” uviedol. Dobrá dohoda by zabezpečila, aby sa nezopakoval rok 2022, keď Rusko vpadlo na Ukrajinu.

“Za Bidenovej a Obamovej vlády Rusko zaútočilo. Mojím cieľom, a myslím si, že aj cieľom prezidenta Trumpa, je ukončiť to navždy. Ako by to vyzeralo? Dôjde k nejakým výmenám území, ale až po získaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, aby sa to už neopakovalo. Treba Putinovi jasne povedať, čo sa stane, ak to urobí tretí raz. Sankcie, ktoré by zničili jeho ekonomiku, ak by to niekedy zopakoval," uviedol senátor.

„Vojensky musíme udržať Ukrajinu silnú, naďalej jej poskytovať silné a moderné zbrane a bezpečnostné záruky s európskymi silami na mieste ako zábranami, aby sme predišli tretej invázii. Chceme to ukončiť suverénnou, nezávislou a samosprávnou Ukrajinou a situáciou, v ktorej Putin to nemôže urobiť tretíkrát bez toho, aby bol rozdrvený,“ uviedol Graham.

Senátor Lindsey Graham nedávno navrhol prijať legislatívu (Sanctioning Russia Act of 2025), ktorá zahŕňa zavedenie 500 % cla na dovoz tovarov z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu, zemný plyn, urán alebo iné energetické zdroje, ak Rusko odmietne rokovať o trvalom mieri na Ukrajine alebo poruší budúcu mierovú dohodu.

„Ak to s Putinom neskončí dobre, každý kto kupuje ruskú ropu a udržiava jeho vojnový stroj v Rusku v chode, zaplatí vysokú cenu ako India,“ povedal.

„To, čo zastaví tretiu vojnu, je robiť veci inak, ako sme robili v roku 2022 – a to pokračovať v ozbrojovaní Ukrajiny, aby Rusko odstrašila najsmrtonosnejšia armáda na európskom kontinente, ktorou je momentálne ukrajinská. Bezpečnostné záruky, že ak znova vtrhnete na Ukrajinu, nebudete bojovať len s Ukrajinou. Prítomnosť niektorých európskych síl na mieste, budovanie ekonomickej integrácie. Jedna vec, ktorá podľa mňa všetko zmenila, je dohoda medzi nami a Ukrajinou o mineráloch, ktorá zmenila vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.A prezident Trump bude tieto záujmy brániť. Východný a Západný Berlín existovali rozdelené na veľmi dlhý čas. Napokon to tak neostalo,“ uviedol Graham.

6:00 Pri rokovaniach o mierovom riešení rusko-ukrajinskej vojny bude len ťažko možné sa vyhnúť otázke budúcnosti ukrajinských území teraz ovládaných Ruskom. V rozhovore s americkou stanicou ABC to podľa agentúry DPA uviedol generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. Rusko ovláda približne pätinu rozlohy Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach.

„Musíme v tejto chvíli vziať na vedomie, že Rusko kontroluje časť ukrajinského územia,“ povedal Rutte.

Po uzavretí prímeria podľa neho vyvstane otázka, ako ďalej postupovať v otázke územia pod kontrolou Ruska a v súvislosti s možnými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Zároveň zdôraznil, že Ukrajina je zvrchovaný štát, ktorý o svojej geopolitickej budúcnosti rozhoduje sám.

Podľa Rutteho je dôležité rozlišovať medzi faktickým a právnym uznaním ruskej kontroly nad časťou ukrajinského územia. Možná dohoda by mohla napríklad konštatovať, že Rusko fakticky určité územia ovláda bez toho, aby táto kontrola bola uznaná právne. Ako príklad uviedol celé desaťročia trvajúci postoj Západu k sovietskej okupácii pobaltských štátov.

Rutteho vyhlásenie prichádza v čase, keď sa americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin pripravujú na osobné stretnutie na Aljaške 15. augusta, kde budú rokovať o situácii na Ukrajine.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii od februára 2022. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň varoval, že akékoľvek riešenie rusko-ukrajinského konfliktu urobené bez účasti Ukrajiny bude riešením proti mieru. Dodal, že Ukrajinci nevydajú svoju krajinu okupantom.