1 273. deň: Zelenskyj chce zbrane od USA za 100 miliárd USD za európske peniaze. Samit musí byť dobre pripravený, tvrdí Lavrov

Čítajte viac 1 272. deň: Ruské drony zabíjali civilistov v Charkove a Záporoží, zahynuli aj deti

21:07 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v utorok avizovala, že EÚ bude naďalej cieliť na ruskú vojnovú ekonomiku a ďalší balík sankcií proti Moskve bude mať pripravený v septembri. Podľa agentúry Reuters to Kallasová uviedla po virtuálnom summite Európskej rady, ktorý sa konal deň po schôdzke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niekoľkých lídrov krajín EÚ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome vo Washingtone.

Kallasová konštatovala, že „jednota medzi lídrami EÚ na dnešnom virtuálnom summite bola citeľná“. Uviedla, že problematiku bezpečnosti Ukrajiny a sankcií voči Rusku zaradila na prvé miesta agendy nadchádzajúcich rokovaní ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ.

Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sieti X Kallasová napísala, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa nedá veriť, že dodrží svoje sľuby či záväzky. „Preto musia byť bezpečnostné záruky dostatočne silné a dôveryhodné, aby odradili Rusko od preskupovania síl a opätovného útoku,“ dodala.

Kallasová zverejnila aj niekoľko podrobností o tom, ako EÚ prispeje k bezpečnostným zárukám na Ukrajine. Ozrejmila, že EÚ bude cvičiť ukrajinských vojakov a posilňovať svoje ozbrojené sily a zbrojný priemysel.

20:22 Hrozbu tretej svetovej vojny môže znížiť iba ďalšie stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol to v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, podľa ktorého koniec vojny na Ukrajine sa dá dosiahnuť iba diplomatickým úsilím, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko víta kroky podniknuté v rozhovoroch Trumpa a Putina a podporuje ďalší proces rokovaní, najmä pokiaľ ide o druhé stretnutie Trumpa a Putina,“ napísal Orbán.

Premiér vo svojom príspevku tiež navrhol, aby Brusel inicioval čo najskoršie usporiadanie summitu EÚ – Rusko.

19:54 Ruský vodca Vladimir Putin navrhol usporiadať mierový samit s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Moskve. Uviedli to tri zdroje oboznámené s telefonátom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Putinom.

„Putin počas pondelkového telefonátu spomenul Moskvu,“ povedal jeden zo zdrojov pre agentúru AFP a dodal, že Zelenskyj na to povedal „nie“.

Diplomatický zdroj oboznámený s rokovaniami uviedol, že európski lídri Trumpovi povedali, že Putinov návrh „nevyzerá ako dobrý nápad“. Šéf Kremľa počas pondelkového telefonátu povedal svojmu americkému náprotivkovi, že je otvorený „myšlienke“ priamych rozhovorov s Ukrajinou, uviedol podľa ruských štátnych médií Putinov poradca Jurij Ušakov.

Medzitým Švajčiarsko oznámilo, že by ruskému vládcovi poskytlo imunitu v prípade, ak by prišiel do krajiny na mierové rokovania o Ukrajine, a to napriek tomu, že naňho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

18:42 Rokovania svetových lídrov o vojne na Ukrajine sú na začiatku, očakávania je potrebné zatiaľ mierniť. Novinárom to v Lánoch povedal český prezident Petr Pavel. Podľa neho treba stále tlačiť na Rusko tvrdými sankciami. Ocenil, že USA a zástupcovia Európy sa zhodli na potrebe jasných garancií pre Ukrajinu.

"Asi by sme si všetci želali, aby (rokovania) vyústili čo najskôr do mierovej dohody, zastavenia bojov a obnovenia Ukrajiny po vojne. Ale vzhľadom na to, že sme na začiatku procesu, tak by sme mali zmierniť očakávania a riadiť sa konkrétnymi výsledkami, "uviedol prezident.

Ak budú Rusku hroziť sankcie koordinované medzi Európou a Spojenými štátmi, tak je podľa Pavla šanca, že vyjednávanie nebude preťahovať. „Ak by mali byť sankcie čoskoro uvoľnené, tak vlastne nebude vystavené žiadnemu tlaku a vojna môže pokračovať ešte niekoľko mesiacov,“ uviedol Pavel.

17:25 Premiér Robert Fico aj prezident Peter Pellegrini reagovali na pondelkové rokovania v Bielom dome, kde americký prezident Donald Trump otvoril cestu k novému mierovému procesu pre Ukrajinu. Zatiaľ čo hlava štátu zdôrazňuje potrebu pokračovať v diplomatických rokovaniach a hovorí o veľkej nádeji na prelomenie patovej situácie, predseda vlády otvára aj tému územných kompromisov a ostro kritizuje návrhy na financovanie vojenskej podpory Kyjeva zo strany Európskej únie.

Čítajte viac Fico a Pellegrini vítajú snahy USA o mier. Prezident zdôrazňuje diplomaciu, premiér územné zmeny

16:57 Najmenej 21 civilistov zahynulo a ďalších 99 utrpelo zranenia pri ruských útokoch naprieč Ukrajinou od piatkového stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským vodcom Vladimirom Putinom na Aljaške. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správy regionálnych úradov.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského odmietanie prímeria zo strany Ruska „komplikuje“ snahy o dosiahnutie mieru. Stretnutie Trumpa a Putina sa skončilo bez dohody, pričom šéf Bieleho domu upustil od svojich predchádzajúcich hrozieb „vážnych následkov“ v prípade, že Moskva odmietne prímerie.

Kyjev spolu s európskymi spojencami trvá na tom, že rokovania sa môžu začať iba po úplnom zastavení bojov. Kremeľ naopak žiada rozsiahle ústupky, vrátane odzbrojenia Ukrajiny a zákazu zahraničnej vojenskej pomoci.

16:53 Ak na Ukrajine nastane prímerie, Česko tam v rámci bezpečnostných záruk, ktoré by Kyjevu poskytol Západ, svojich vojakov nevyšle. Pomáhať by mohlo napríklad v logistike, odmínovaní či v chemickej ochrane. Česká ministerka obrany Jana Černochová to povedala v utorok v relácii Ptám se já na webe Seznam Zprávy, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Pondelková schôdzka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a niektorých európskych lídrov s prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom priniesla podľa nej v debate o bezpečnostných zárukách dôležitý posun. Európa a USA sa zhodujú na tom, že garancie musia byť nielen symbolické, ale jasné a odrádzajúce, podotkla.

„Česko je súčasťou koalície ochotných a stojí na strane Ukrajiny, podporuje jej obranu a budúcu bezpečnosť. Platí ale jasne: českých vojakov na front neposielame. Ak nastane prímerie, dokážeme pomôcť tak, ako sme to robili napríklad na Balkáne – v logistike, odmínovaní alebo v chemickej ochrane,“ uviedla Černochová.

V súčasnosti je podľa nej kľúčová aktívna rola Spojených štátov a dohoda o konkrétnych parametroch záruk. „Putin má šancu sadnúť si k rokovaciemu stolu. Je to šanca, ktorá by nemala byť premárnená v záujme životov ukrajinských aj ruských vojakov a civilistov. Ak prezident Putin túto šancu zmarí pre svoje pochabé imperialistické záujmy, bude musieť nasledovať tvrdá odpoveď,“ dodala.

16:41 Všetci účastníci dnešnej virtuálnej schôdzky tzv. koalície ochotných potvrdili nevyhnutnosť pokračovať v podpore Ukrajiny. Uviedol to na sieti X poľský premiér Donald Tusk po skončení videokonferencie, na ktorej podľa agentúry Reuters členovia zoskupenia hodnotili výsledky pondelkových rokovaní v Bielom dome. Tam americký prezident Donald Trump diskutoval o mieri na Ukrajine s prezidentom Volodymyrom Zelenským a so zástupcami kľúčových európskych krajín.

Podľa fínskej ministerky zahraničných vecí Eliny Valtonenovej rokovali členovia koalície aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Český premiér Petr Fiala uviedol, že záruky budú predmetom rokovaní aj v nasledujúcich dňoch.

„Lídri Kanady, Japonska, Turecka, Nového Zélandu a európskych krajín veľmi realisticky zhodnotili výsledky stretnutia na Aljaške,“ napísal Tusk s odvolaním sa na piatkovú schôdzku Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Anchorage a na následné pondelkové rokovanie v Bielom dome. „Všetci sme potvrdili nevyhnutnosť pokračovať v podpore Ukrajiny vo vojne s Ruskom,“ dodal poľský premiér.

Podľa Valtonenovej koalícia ochotných začala rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Zatiaľ však nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, citovala fínsku ministerku zahraničia agentúra Reuters.

Fiala označil koordinačné rokovania koalície ochotných aj následnú diskusiu vo formáte Európskej rady za užitočné. „V najbližších dňoch sa sústredíme na otázku bezpečnostných garancií pre Ukrajinu, aby sa podarilo dosiahnuť skutočne trvalý mier,“ napísal na X s tým, že EÚ pripraví ďalší sankčný balík pre prípad, že by Putin nebol ochotný vojnu ukončiť. Záruky pre Ukrajinu i protiruské sankcie bude Európa koordinovať so Spojenými štátmi, dodal český premiér.

Britská vláda podľa Reuters uviedla, že vyjednávacie tímy členov zoskupenia sa v najbližších dňoch stretnú so svojimi americkými náprotivkami, s ktorými budú pokračovať v plánovaní bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. Lídri koalície ochotných zvažovali aj ďalšie protiruské sankcie s cieľom zvýšiť tlak na Putina a prispieť k rýchlejšiemu ukončeniu vojny.

„V koalícii ochotných máme ešte veľa práce,“ vyhlásila švédska ministerka zahraničia Maria Malmerová Stenergardová, podľa ktorej je Švédsko pripravené spolupracovať na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, no ešte sa musí spresniť, ako budú vyzerať.

Na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu je ochotné sa podieľať aj Dánsko, uviedol dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen.

16:13 Americký prezident Donald Trump vyjadril nádej, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin urobí kroky smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine. V rozhovore však súčasne pripustil, že Putin nemusí mať záujem uzavrieť dohodu.

Čítajte viac Putin možno nebude chcieť uzavrieť dohodu, pripustil Trump. Summit troch sa pripravuje

15:44 Na Ukrajinu bolo v utorok vrátených 1 000 tiel, ktoré podľa ruskej strany patria ukrajinským vojakom, informovala agentúra AFP. Ukrajina teraz vykoná obhliadku a identifikáciu repatriovaných tiel, doplnila britská stanica BBC.

Ukrajinská koordinačná rada pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovala, že medzi vrátenými sú aj telá piatich vojakov, ktorí zomreli v ruskom zajatí. Koordinačné centrum tvrdí, že títo vojaci boli na zoznamoch ťažko zranených, ktoré boli zostavené po rusko-ukrajinských rozhovoroch v Istanbule.

Podľa AFP boli pozostatky dovezené z východnej Ukrajiny a Kurskej oblasti na západe Ruska. Ruské úrady deklarovali, že ide o telá vojakov padlých v bojoch v Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Kurskej oblasti.

Toto vrátenie tiel sa uskutočnilo po tom, ako sa Rusko a Ukrajina 2. júna v Istanbule dohodli na repatriácii približne 6 000 tiel padlých Ukrajincov. Tento proces sa skončil 16. júna, keď bolo v niekoľkých fázach vrátených 6 057 tiel. „Ukrajina trvá na okamžitom prepustení všetkých ťažko chorých a vážne zranených zajatcov a bojuje za návrat všetkých (ukrajinských) občanov,“ uviedla koordinačná rada vo svojom vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami – 14. augusta – oznámil prepustenie ďalších 84 vojakov a civilistov, ktoré sa uskutočnilo v rámci novej výmeny zajatcov s Ruskom. Od marca 2022 sa Ukrajine podarilo dostať z ruského zajatia viac než 5 000 ľudí. Výzvy Kyjeva na výmenu „všetkých za všetkých“ Moskva odmieta.

15:36 Svetová tlač hodnotí nedávne stretnutie v Bielom dome medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za prekvapivý diplomatický úspech. Očakávaná konfrontácia sa nekonala, a namiesto toho sa stretli strany v priateľskej atmosfére.

Čítajte viac Európa skrotila „bláznivého kráľa“. Médiá píšu o prekvapivom úspechu vo Washingtone

14:40 Moskva neodmieta žiaden formát rokovaní o vojne na Ukrajine, vyhlásil v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zdôraznil však, že prípadné stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským lídrom Vladimirom Putinom musí byť dôkladne pripravené, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters, TASS a AFP.

„Prezident (Putin) to opakoval mnohokrát,“ uviedol Lavrov. „Hlavné je, aby sa akékoľvek formáty nezavádzali len preto, aby o nich na druhý deň niekto napísal v novinách alebo večer ukázal v televízii,“ doplnil v rozhovore pre televíziu Rossija 24.

Podľa Lavrova je nevyhnutné, aby akákoľvek mierová dohoda garantovala bezpečnosť Ruska. „Bez rešpektovania bezpečnostných záujmov Ruska, bez plného rešpektovania práv Rusov a rusky hovoriacich ľudí žijúcich na Ukrajine nemôže byť reč o žiadnych dlhodobých dohodách,“ poznamenal.

Jeho vyhlásenia prišli deň po stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome. Obaja lídri vyjadrili nádej, že rokovania pripravia pôdu na bilaterálne či trojstranné rozhovory s účasťou Putina.

Lavrov zároveň ocenil prístup Trumpa, zatiaľ čo kritizoval európskych lídrov. Atmosféru piatkového stretnutia Trumpa a Putina na Aljaške označil za „veľmi dobrú“. „Bolo jasné, že americký prezident a jeho tím úprimne chcú dosiahnuť dlhodobý, udržateľný a spoľahlivý výsledok,“ povedal.

V rozhovore tiež uviedol, že „Trump má pozvánku na návštevu Ruska“. Reagoval na otázku, či by americký prezident mohol navštíviť krajinu do konca tohto roka.

Trump počas pondelkových rokovaní vyhlásil, že prímerie nie je potrebné a mierová dohoda sa dá dosiahnuť aj počas prebiehajúcej vojny – čo je postoj Moskvy, nie však Európy, píše sa v správe portálu stanice Sky News. Lavrov dodal, že európski lídri „na každom kroku trvali iba na prímerí a následnom pokračovaní dodávok zbraní Ukrajine“.

14:18 Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár veľmi pozitívne hodnotí pokračovanie mierových rokovaní o vojne na Ukrajine, ktoré sa uskutočnili v Spojených štátoch za účasti Trumpa, Zelenského a viacerých európskych lídrov. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Je dôležité, že iniciatíva amerického prezidenta, ktorú vláda SR od začiatku plne podporuje, s cieľom ukončiť vojnový konflikt na Ukrajine pokračuje a na piatkový summit prezidentov (USA a Ruska) Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške nadviazalo stretnutie v Bielom dome,“ skonštatoval Blanár.

Silný záujem Washingtonu garantovať mier na Ukrajine je jasným prejavom americkej administratívy ukončiť túto vojnu čím skôr, doplnil slovenský minister. „Verím, že takto bude k tomuto mierovému úsiliu pristupovať aj Európska únia. Napriek rôznym vyjadreniam, ktoré tieto rokovania relativizujú, sa jasne ukázalo, že nebyť iniciatívy prezidenta Trumpa, mierové rokovania by sa ani po tri a pol roku nezačali,“ myslí si Blanár.

Zdôraznil, že priame rokovania a dialóg posúvajú všetky strany bližšie k nastoleniu trvalého mieru, ktorý je podľa neho nevyhnutné dosiahnuť čím skôr.

„Plánované sú ďalšie dôležité rokovania medzi ukrajinským prezidentom a ruským prezidentom, ktorých konštruktívny prístup môže viesť k trojstrannému rokovaniu za účasti amerického prezidenta D. Trumpa,“ zakončil šéf slovenskej diplomacie.

14:00 Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) Péter Magyar na Facebooku uviedol, že na stretnutí amerického a ukrajinského prezidenta, ako aj európskych lídrov, „bolestne chýbal pri rokovacom stole bojovník za mier“. Dodal že európski lídri strávili hodiny diskusiami s americkým a ukrajinským prezidentom o ceste k mieru a potrebných bezpečnostných zárukách, maďarský premiér Viktor Orbán bol však na dovolenke, alebo „možno len nebol pozvaný“.

Magyar odporučil Orbánovi, aby uznal platnosť Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a aby inicioval usporiadanie schôdzky Putina a Zelenského v Budapešti. Uvedená dohoda podpísaná v Maďarsku pred 31 rokmi sa týkala územnej celistvosti, nezávislosti a bezpečnostných záruk Ukrajiny, „teraz musíme v tejto veci uzavrieť dlhodobo životaschopnú dohodu“, napísal predseda TISZY vo svojom príspevku.

13:10 Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by sa podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa americkej vlády mohlo uskutočniť v Maďarsku. S odvolaním sa na server hirado.hu to uviedol britský denník The Guardian, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server magyarnemzet.hu v tejto súvislosti poznamenal, že jedným z dôvodov v prospech takéhoto rozhodnutia by mohla byť skutočnosť, že maďarský parlament v máji schválil vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Táto organizácia so sídlom v Haagu predtým vydala zatykač na Putina, a teda orgány členských krajín ICC by mali ruského prezidenta zatknúť.

Americký prezident Donald Trump aj Zelenskyj vyjadrili nádej, že ich pondelkové stretnutie by nakoniec mohlo viesť k trojstranným rozhovorom s Putinom, ktorého sily pomaly postupujú na východe Ukrajiny, dodáva server.

Trump v pondelok večer na sociálnych sieťach napísal, že zavolal ruskému prezidentovi a začal plánovať stretnutie Putina a Zelenského, po ktorom by nasledoval trojstranný summit všetkých troch prezidentov.

12:40 Od apríla do júna podpísalo zmluvy s ruským ministerstvom obrany pre účasť vo vojne proti Ukrajine len 37,9 tisíca ľudí. Menej, a to 22,9 tisíca, to bolo len v rovnakom období v roku 2023, keď úrady len spúšťali kampaň náboru za peniaze.

Čítajte viac Tempo náboru Rusov na vojnu s Ukrajinou kleslo na dvojročné minimum

12:05 Britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron budú v utorok po pondelkových rokovaniach v Bielom dome predsedať virtuálnemu stretnutiu koalície ochotných. Hlavnou témou sú výsledky rozhovorov so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšie kroky vrátane možných bezpečnostných záruk pre Kyjev. Potvrdili to Downing Street aj Elyzejský palác, informuje TASR podľa správ The Guardian, BBC a Sky News.

Videokonferencia sa má uskutočniť napoludnie, uviedol úrad poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý sa na nej tiež zúčastní. Účasť potvrdil aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Koalícia ochotných zahŕňa desiatky krajín, ktoré podporujú Ukrajinu v jej boji proti Rusku a zaviazali sa chrániť mier po jeho dosiahnutí.

Pod vedením Londýna a Paríža by mohli byť v rámci tejto iniciatívy na Ukrajinu po prípadnom podpise mierovej dohody vyslané jednotky z viacerých európskych krajín a štátov NATO ako mierové sily, aby odradili ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalšieho zbrojenia a útokov.

11:30 Čína podporuje všetko úsilie smerujúce k mieru na Ukrajine, ktoré možno dosiahnuť len dialógom a vyjednávaním. Uviedla to dnes podľa agentúry AFP hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Mao Ning. Reagovala tak na pondelkovú schôdzku v Bielom dome, ktorej výsledkom je príprava stretnutia medzi Zelenským a Putinom.

Vo Washingtone sa s Trumpom okrem Zelenského stretli aj zástupcovia Francúzska, Nemecka, Talianska, Fínska, Británie, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny sekretár NATO Mark Rutte. Účastníci stretnutia po rokovaní oznámili, že zrejme do dvoch týždňov by sa mohlo konať stretnutie prezidentov Ukrajiny a Ruska, na ktoré nadviaže ďalšia schôdzka s Trumpovou účasťou. V Bielom dome išlo aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

„Čína bola vždy presvedčená, že dialóg a vyjednávania sú jedinou schodnou cestou k riešeniu ukrajinskej krízy. Podporujeme všetko úsilie o mier,“ uviedla hovorkyňa.

11:20 Lietadlo Zlín Z-37, prezývané Čmeliak, je podľa riaditeľa Leteckého múzea v Kunoviciach na Uherskohradišťsku Martina Hrabca skvelou voľbou na plnenie niektorých vojenských úloh. Uviedol to v reakcii na správy a video zverejnené niektorými médiami, podľa ktorých Ukrajina využíva modernizovanú verziu lietadla na zostreľovanie ruských dronov raketami. Pravosťou videozáznamu si však nie je celkom istý.

Čítajte viac Čmeliak je na vojenské úlohy skvelý, hovorí šéf leteckého múzea. Spochybnil však pravosť ukrajinského videa

10:42 Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol Švajčiarsko ako potenciálneho hostiteľa summitu o prímerí medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Schôdzka by sa mala konať v nadväznosti na osobitné rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy agentúry AFP.

Po pondelkovom stretnutí v Bielom dome, na ktorom sa zúčastnili Zelenskyj, európski lídri a prezident USA, Macron povedal, že summit by sa mohol konať v Európe. „Bude ho hostiť neutrálna krajina, možno Švajčiarsko – presadzujem Ženevu – alebo iná krajina,“ povedal francúzsky líder v rozhovore odvysielanom v utorok televíziou LCI. „Posledné bilaterálne rokovania sa konali v Istanbule,“ pripomenul odkazujúc na tri kolá schôdzok na nižšej úrovni medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehali v čase od mája do júla.

Macron povedal, že Francúzsko a Británia sa v utorok stretnú s ďalšími spojencami Ukrajiny, aby ich „oboznámili s rozhodnutiami“ prijatými vo Washingtone v otázke poskytovania bezpečnostných záruk Kyjevu. „Hneď potom začneme konkrétnu spoluprácu s Američanmi. Takže (od utorka) naši diplomatickí poradcovia, ministri a náčelníci štábov začnú pracovať na tom, aby zistili, kto je pripravený prevziať akú úlohu,“ povedal.

Na otázku, či bude Zelenskyj nútený vzdať sa územia v prospech Ruska, Macron odpovedal, že to záleží na Kyjeve. „Ukrajina urobí ústupky, ktoré považuje za spravodlivé a správne,“ povedal. „Buďme však veľmi opatrní, keď hovoríme o právnom uznaní,“ zdôraznil. „Ak si krajiny… môžu povedať, že získajú územie silou, otvorí to Pandorinu skrinku,“ dodal.

10:23 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v utorok žiadal, aby ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s prímerím na Ukrajine ako podmienkou pre plánované bilaterálne stretnutie s jej prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje DPA.

„Niekto musí urobiť krok. A tým niekým je prezident Putin,“ uviedol Wadephul počas návštevy japonskej námornej základne v meste Jokosuka. Reagoval tak na pondelkové stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, Zelenského a európskych lídrov.

Šéf nemeckej diplomacie konštatoval, že mierová dohoda si bude vyžadovať silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. „My a Američania sme pripravení ich poskytnúť… Jedna vec je tiež jasná: zbrane musia konečne stíchnuť,“ vyhlásil Wadephul.

„Spolu so Spojenými štátmi sme ako európski partneri pripravení poskytnúť tieto bezpečnostné záruky a zabezpečiť, aby boli účinné,“ odpovedal nemecký minister ma otázku, ako by takéto záruky mohli vyzerať.

Wadephul však zdôraznil, že Putin musí byť najprv ochotný „rokovania viesť skutočne vecne a predovšetkým súhlasiť s prímerím“. Bezpečnostné záruky musia byť dostatočne silné, aby sa Ukrajina mohla spoľahnúť, že bude v bezpečí a nebude opäť napadnutá. „Potom bude musieť veľmi starostlivo zvážiť, aké rokovania bude viesť a aký výsledok bude môcť akceptovať,“ pokračoval Wadephul.

Nemecký minister označil za kľúčový fakt, že sa s Trumpom dosiahla dohoda o účasti Spojených štátov na poskytovaní týchto bezpečnostných záruk. Spoluúčasť Washingtonu označil za základnú podmienku ich účinnosti.

Trump po pondelkových rokovaniach na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že začal s prípravami na bilaterálne stretnutie ukrajinského a ruského prezidenta. Po tomto stretnutí chce šéf Bieleho domu podľa vlastných slov s oboma lídrami absolvovať aj trojstrannú schôdzku.

9:57 Ukrajina tvrdí, že Rusko podniklo útoky iba niekoľko hodín po rozhovoroch medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. Tamojšie úrady hlásili zranených po dronovom útoku na obytnú budovu na severovýchode Ukrajiny, informuje portál Sky News.

Vojenská administratíva Sumskej oblasti na platforme Telegram uviedla, že „nepriateľské bezpilotné lietadlo zasiahlo obytný dom v Piščanskom obvode. Dom začal horieť a podľa predbežných informácií sú hlásené zranenia. Na mieste prebieha záchranná akcia a zasahujú záchranné zložky.“

Foto: TASR/AP, Russian Defense Press Service via AP

Ukrajina Rusko vojna armáda tank T-80BVM Na snímke z videa zverejnenej ruským ministerstvom obrany ruský tank T-80BVM páli na ukrajinské pozície na neznámom mieste na Ukrajine 19. augusta 2025.

Výbuchy bolo počuť aj v meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti, kde Moskva údajne použila viacero balistických rakiet, uvádza ukrajinský portál The Kyiv Independent. Cieľom úderov sa pravdepodobne stala energetická infraštruktúra krajiny. Vzdušné sily doplnili, že mestá v blízkosti bojovej línie vrátane Charkova a Poltavy sú ohrozené raketovými útokmi.

Vzdušné sily Ukrajiny upresnili, že Rusko v noci na utorok zaútočilo celkovo 270 dronmi a desiatimi raketami. Podľa oznámenia sa podarilo zostreliť 230 dronov a šesť rakiet. Údery zaznamenali v 16 lokalitách.

Ukrajinský prezident v pondelok absolvoval rokovania v Bielom dome s Trumpom i európskymi lídrami. Uviedol, že spoločne diskutovali o bezpečnostných zárukách, pričom od USA dostal v tomto smere dôležité signály. Zelenskyj zároveň vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa s ruským lídrom Vladimirom Putinom a na sociálnej sieti X dodal, že Trump podporil ich schôdzku na úrovni lídrov.

9:29 Poľské ozbrojené sily v noci z pondelka na utorok aktivovali letecké a protivzdušné kapacity po tom, ako ruské letectvo opätovne podniklo raketové útoky na územie Ukrajiny. Do operovania sa zapojili poľské aj spojenecké lietadlá, pričom systémy protivzdušnej obrany a rádiolokačného prieskumu boli uvedené do najvyššej pohotovosti.

Čítajte viac Spojenecké stíhačky vo vzduchu, protivzdušná obrana v najvyššej pohotovosti: Ruské útoky na Ukrajinu si vyžiadali reakciu Poliakov

6:35 Ukrajinské drony opäť podnikli rozsiahly útok na Volgograd na juhu európskej časti Ruska, kde zasiahli rafinériu a nemocnicu, oznámil gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov na sociálnej sieti Telegram. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených.

„Na juhu Volgogradu v dôsledku dopadu trosiek bezpilotného lietadla začala horieť strecha jednej z budov nemocnice a taktiež začalo horieť v areáli rafinérie. Na mieste zasahujú hasiči,“ napísal Bočarov bez ďalších podrobností. Počas náletu úrady načas prerušili prevádzku miestneho letiska.

Obyvatelia Volgogradu počuli okolo desiatky výbuchov, po ktorých nasledovali požiare, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí. Pripomenul, že volgogradská rafinéria zásobuje ruskú armádu.

Je to už druhýkrát počas niekoľkých dní, keď nočný nálet ukrajinských dronov spôsobil požiar v rafinérii vo Volgograde. „V dôsledku pádu trosiek (dronov) sa rozliali a vzbĺkli ropné látky vo volgogradskej rafinérii. Hasiči bojujú s ohňom. Podľa predbežných údajov nie sú ranení a obete,“ napísal gubernátor Bočarov 14. augusta.

Volgogradská rafinéria Lukoilu je najväčší výrobca pohonných hmôt na juhu Ruska, jej kapacita predstavuje 14,8 milióna ton. Ukrajinské drony ju napadli vlani a tento rok opakovane, podnik podľa tlače po náletoch prerušoval výrobu.

Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 23 ukrajinských dronov, z toho 13 nad Volgogradskou oblasťou a po piatich na Rostovskou oblasťou a nad anektovaným Krymom, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

5:55 Ukrajina chce ponúknuť, že nakúpi americké zbrane financované Európou v hodnote 100 miliárd dolárov v snahe získať americké záruky pre svoju bezpečnosť po mierovom urovnaní s Ruskom. Podľa návrhov, ktoré videl denník Financial Times, by Kyjev a Washington tiež uzavreli dohodu v hodnote 50 miliárd dolárov na výrobu dronov s ukrajinskými spoločnosťami, ktoré sú priekopníkmi v tejto technológii od rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022.

Spomínaný dokument mal byť zoznamom návrhov Kyjeva na diskusiu s európskymi lídrami pred stretnutím Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Aké zbrane majú byť nakúpené nie je uvedené, ale Kyjev už skôr žiadal najmä protiraketový systém Patriot. Ukrajinský návrh má vyjsť v ústrety Trumpovej snahe podporiť americký priemysel. Keď sa v pondelok v Bielom dome pýtali na ďalšiu vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu, Trump odpovedal: „Nedávame nič. Predávame zbrane“. Zároveň vychválil kvalitu amerických zbraní.