Mier na Ukrajine: dohoda nie je na dosah, ale možno ju postrážia západní vojaci

„V najbližších týždňoch sa dozvieme, aké má prezident Putin úmysly. Je možné, že nechce uzavrieť dohodu,“ povedal prezident USA.

Po pondelkovej schôdzke USA signalizovali, že Putin súhlasil, že sa stretne so Zelenským, a spomínali sa už najbližšie dni. Hovorilo sa o pláne na summit ukrajinskej hlavy štátu so šéfom Kremľa, ku ktorému by sa pridal aj Trump. Teraz to však vyzerá tak, že Moskva sa nikam neponáhľa, dokonca možno zatiaľ ani nemá o takéto rokovanie záujem. Napriek tomu už padajú návrhy na miesto stretnutia a spomínajú sa Budapešť či Ženeva.

Ruské kalkulácie

Prezident Trump do Kremľa odkázal, že ak sa schôdzka neuskutoční, bude to mať pre Rusko drsné dôsledky, ale nešpecifikoval, čo by to mohlo znamenať. V šou konzervatívneho komentátora Marka Levina republikán uviedol, že nakoniec z toho môže byť len stretnutie Zelenského s Putinom a on sa pridá iba v prípade, že by to bolo potrebné.

Kremeľ však stále môže naťahovať čas. Trump mu síce hrozí, ale ďalšie sankcie proti Moskve či zvýšené clá pre krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, si ešte necháva v zálohe. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre štátnu agentúru zdôraznil, že rokovania musia pokračovať krok za krokom a postupne od expertnej úrovne a potom cez všetky potrebné fázy.

„Presne nastavené ruské vyjadrenia sa riadia známym vzorcom. V zásade je v nich súhlas, v praxi to však znamená, že sa nič nepohne. Podobnú dynamiku sme videli aj v máji, keď Putin navrhol stretnutie so Zelenským, ale namiesto toho vyslal na mierové rozhovory delegáciu druhej triedy,“ pripomenul portál Politico.

Zo svojho pohľadu majú Rusi viaceré dôvody na zdržiavaciu taktiku. Na fronte sa im v poslednom čase podarilo postúpiť, aj keď Ukrajinci podľa všetkého odrazili pokus o prielom pri meste Dobropilľa v Doneckej oblasti. Okrem relatívnych úspechov okupantov, ktoré však znamenajú stovky až tisíce obetí, Moskva na základe predchádzajúcich skúseností určite kalkuluje s tým, že Trump nesplní svoje hrozby. Prípadne s tým, že sa o osud Ukrajiny prestane zaujímať.

„Súčasný vývoj však predsa len skôr svedčí o tom, že americký prezident sa nechystá ukončiť rokovania, či dokonca obviniť Kyjev z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok. Aj Rusko si uvedomuje, že Trump bude prezidentom ešte tri a pol roka. Moskva aj vzhľadom na ekonomický vývoj nedokáže tak dlho pokračovať v bojoch. Štrukturálne predpoklady na ukončenie vojny sú teda už vytvorené,“ reagoval pre Pravdu Toms Rostoks, riaditeľ Centra pre bezpečnostný a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany. „Cieľom teraz je, aby Európa a Kyjev spolupracovali na udržaní záujmu prezidenta Trumpa a zaistili, aby Rusko z ukončenia vojny získalo čo najmenej. Výmena území je pre Ukrajinu jednoznačne neprijateľná, pretože Moskva chce získať časť Doneckej oblasti, ktorú obranné sily skutočne dobre opevnili. Keby o toto územie Kyjev prišiel, ohrozil by bezpečnosť krajiny. Samozrejme, Rusko má karty na vyjednávanie, veď ono môže zastaviť vojnu. Moskva teda určite niečo od Ukrajiny a jej partnerov získa. Otázkou je, čo to bude,“ vysvetlil Rostoks.

Čítajte viac Ukrajinská expertka: Zelenskyj Trumpovi vysvetľoval, že Rusko nie je také silné

„Strata Doneckej oblasti a územia, ktoré je silno opevnené proti Rusku, by len otvorila nové cesty pre ďalší postup – na Charkov, Dnepropetrovsk a Záporožie, ktoré nemajú takú dobrú obranu. Bola by to obrovská a príšerná strata pozícií,“ varoval pre denník Guardian Denys Bryžatyj, veliteľ práporu na frontovej línii pri meste Dobropilľa.

Zelenskyj vyhlásil, že je ochotný sa stretnúť s Putinom bez určenia nejakých podmienok. No vláda v Kyjeve jednoznačne nesúhlasí s tým, že by formálne odovzdala časť územia krajiny okupantom.

Bezpečnostné záruky

Akákoľvek dohoda okrem toho bude musieť byť spojená s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Rokovania o ich podobe koordinuje americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Dnes o nich virtuálne diskutovali aj vrcholní predstavitelia ozbrojených síl členských krajín NATO. Už zaznelo, že by mohli byť na úrovni článku 5 Severoatlantickej aliancie.

Putin a Trump na Aljaške

Fotogaléria 15 fotiek

+12

Rusko odmieta prítomnosť vojakov krajín NATO na ukrajinskom území. „V tom spočíva vnútorný rozpor týkajúci sa bezpečnostných záruk. Ako ich urobiť dostatočne silné, aby odradili Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu, ale zároveň nie také silné, aby ich Rusko úplne odmietlo a hrozilo útokmi na západné ciele, ak sa budú presadzovať bez súhlasu Moskvy?“ pripomenula britská televízia BBC.

V tomto by mali kľúčovú úlohu zohrať USA. Bývalý veliteľ amerických síl v Európe generál Ben Hodges však povedal, že je skeptický, či Spojené štáty myslia bezpečnostné záruky pre Ukrajinu naozaj vážne. „Európania neveria Putinovi a vedia, kto je v tejto vojne agresorom. Obávajú sa, že Trump nie je schopný alebo ochotný uznať, že je to Rusko. Putin nebude dodržiavať žiadnu dohodu, keď ho k tomu nedonútime,“ skonštatoval pre BBC Hodges.

Čítajte viac Nádej z Bieleho domu

Šéfka Ukrajinskej nadácie pre bezpečnostné štúdie Julia Kazdobina tvrdí, že Západ musí pokračovať v sankčnej politike a dodávkach zbraní Ukrajine. „Tlak na Moskvu nesmie poľaviť. Rusko nesúhlasí s prímerím, čo je podľa mňa zdržiavacia taktika. V tom prípade však nemôže žiadať ďalšie ústupky. Ak Rusko nechce prímerie, nie je napríklad možné zrušiť sankcie. Keby sme to spravili, za rokovací stôl ho nedostaneme,“ povedala Kazdobina pre Pravdu.