ONLINE: Rusi postúpili v Dnepropetrovskej oblasti. Ďalší posun môže ohroziť ukrajinskú ekonomiku

Čítajte viac 1 278. deň: Kyjev informoval o oslobodení štyroch obcí v Doneckej oblasti. Prekvapenie pre Rusov, komentoval Zelenskyj

14:39 Ruská armáda podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva obrany obsadila ďalšiu dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily dobyli dedinu Zaporižke v Dnepropetrovskej oblasti.

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas tejto vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne. Koncom minulého mesiaca tiež ruské orgány hlásili obsadenie obce Malijivka a začiatkom augusta dobyli dedinu Sičneve.

Dnepropetrovská oblasť je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny. Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny.

Rusko naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu a v noci na pondelok vypustilo viac ako 100 dronov. Útoky si vyžiadali jednu obeť a dvoch zranených v Sumskej oblasti. Útoky podnikla aj ukrajinská strana, pričom podľa Moskvy vypustila asi 20 dronov mierených na západné Rusko. (tasr, afp)

12:52 Zástupca gubernátora Kurskej oblasti Vladimir Bazarov bol zadržaný za spreneveru štátnych peňazí určených na obranu Bielgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. O Bazarovom zadržaní informoval na sieti Telegram jeho nadriadený a gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn.

Súčasné obvinenia z korupcie sa podľa Chinštejna spája s Bazarovovým skorším pôsobením v Bielgorodskej oblasti, kde zastával rovnakú funkciu, akú v súčasnosti vykonáva v Kurskej oblasti. Ruské úrady ho predbežne vyšetrujú zo sprenevery jednej miliardy rubľov (približne 10,5 milióna eur) určenej na výstavbu ochranných zariadení, píše ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Od februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, začala Moskva s výstavbou obranných zariadení pozdĺž hraníc. Ukrajincom sa ale podarilo niekoľkokrát vpadnúť do Bielgorodskej oblasti a vlani v auguste viedli ofenzívu v Kurskej oblasti, kde obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia. Rusi ich odtiaľ vytlačili tento rok v apríli, zároveň vedú ruské úrady vyšetrovanie proti niekoľkým ruským úradníkom kvôli podozreniu z korupcie.

V júni odvolal šéf Kremľa Vladimir Putin vtedajšieho ministra dopravy Romana Starovojta, ktorý predtým pôsobil ako gubernátor Kurskej oblasti, aj pre podozrenie zo sprenevery peňazí určených na obranné účely. Starovojt bol následne nájdený mŕtvy vo svojom automobile v Odincove pri Moskve. Podľa vyšetrovateľov išlo zrejme o samovraždu. (reuters, tass, afp, čtk)

10:29 Najväčšiu a bezprostrednú hrozbu pre Česko dlhodobo predstavuje Rusko, ktoré chce nahradiť súčasné pravidlá právom silnejšieho, prebudovať bezpečnostnú architektúru Európy a narysovať nové sféry vplyvu. V pondelok to na každoročnej porade českých diplomatov v Černínskom paláci povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Rusko podľa jeho slov možno donútiť zložiť zbrane a začať rokovať s Ukrajinou len ekonomickým tlakom a maximálnou podporou Kyjeva.

Minister pripomenul, že v posledných rokoch zosilneli kybernetické útoky na českú kritickú infraštruktúru a po celej Európe pribudli prípady podpaľačských útokov a sabotáží. „Čelíme nárastu informačných vplyvových operácií s cieľom polarizovať naše spoločnosti a podlomiť jednotu a akcieschopnosť EÚ a NATO,“ podotkol.

Zopakoval, že Česko na pôde EÚ naďalej presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov na území štátov ich akreditácie. „Chceme tým eliminovať pôsobenie ruských tajných služieb pod diplomatickým krytím. Nárast sabotážnych operácií, ktorý v posledných rokoch a mesiacoch v Európe sledujeme, je jasným dôkazom, že náš návrh je v záujme bezpečnosti všetkých,“ zdôraznil Lipavský. Dodal, že vďaka aktivitám českej diplomacie vzniká na pôdoryse Rady Európy osobitný tribunál pre zločiny agresie voči Ukrajine.

Čítajte viac Moskva zaradila Pavla a Lipavského medzi rusofóbov. Minister: Prekáža mi Putin, nie Rusi

Otázky týkajúce sa území na Ukrajine spolu musia podľa šéfa českej diplomacie riešiť Ukrajina a Rusko a ruský prezident Vladimir Putin by podľa jeho slov mal pred zasadnutím k rokovaciemu stolu zastaviť vojenské útoky. Úlohou Európy je popri poskytovaní bezpečnostných záväzkov paralelne pracovať na ďalších sankciách pre prípad, že sa Kremeľ odmietne dohodnúť, myslí si minister.

Zdôraznil, že Česko je zástancom princípu mieru prostredníctvom sily. „Nie ďalšie ústupky, ale ekonomický tlak a maximálna podpora Ukrajiny v jej boji sú tou správnou cestou, ako donútiť Rusko zložiť zbrane a sadnúť si za rokovací stôl,“ povedal a pripomenul, že ČR Ukrajinu podporuje humanitárne, politicky aj vojensky. Dodal, že do českej muničnej iniciatívy je okrem ČR zapojených ďalších 15 krajín. (tasr)

8:17 Ruská armáda v noci na pondelok podnikla rozsiahly dronový útok na mestá Sumy a Romny v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informujú o tom zástupcovia úradov v tomto regióne pri hraniciach s Ruskom. Podľa Moskvy v noci útočili aj Ukrajinci na ciele v Rusku.

Šéf sumskej oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov na telegrame napísal, že ruské útoky si podľa dostupných informácií nevyžiadali žiadne obete na živote, informácie o zranených sa spresňujú. Na zasiahnutých miestach začalo horieť a hasiči sa snažia plamene uhasiť. Šéf mestskej vojenskej správy v Sumách Serhij Kryvošejenko informoval, že len v tomto meste drony zasiahli desať miest. Horí obytné domy.

Ukrajinské letectvo dnes ráno uviedlo, že ruská armáda k útokom v noci nasadila 104 útočných dronov aj ich atráp. Protivzdušná obrana ich na východe a severe krajiny 76 zneškodnila. Drony zasiahli 15 miest, na štyroch ďalších sa zrútili trosky zostrelených bezpilotných lietadiel.

8:02 Nemecký vicekancelár a minister financií Lars Klingbeil pricestoval v pondelok do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu. Po príchode povedal, že ruský vodca Vladimir Putin by si mal uvedomiť, že podpora Nemecka pre Ukrajinu neslabne.

„Putin by nemal mať žiadne ilúzie, že podpora Nemecka pre Ukrajinu by sa mohla zoslabnúť,“ uviedol nemecký vicekancelár. „Práve naopak: Zostávame druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny celosvetovo a najväčším v Európe,“ konštatoval a dodal, že Ukrajina sa naďalej môže spoliehať na Nemecko.

Klingbeil podľa Reuters naliehal na Putina, aby prejavil záujem o mierový proces v súvislosti s vojnou na Ukrajine. O ukončenie tejto viac tri a pol roka trvajúcej vojny sa od svojho návratu do funkcie usiluje americký prezident Donald Trump, pričom sa snaží zorganizovať aj stretnutie Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina musí byť podľa nemeckého ministra financií zahrnutá do mierových rozhovorov. Uviedol tiež, že je potrebné prímerie a spoľahlivé bezpečnostné záruky. „Na tento účel sa úzko koordinujeme na medzinárodnej úrovni,“ konštatoval. (tasr, dpa, reuters)

6:00 Po dvoch summitoch o Ukrajine, ktoré sa konali na Aljaške a vo Washingtone, sa začali vynárať štyri možné scenáre vývoja udalostí, píše šéfredaktor nemeckého denníka Bild Paul Ronzheimer v článku, z ktorého citovala ukrajinská agentúra Unian.

Prvým scenárom je, že vojna bude pokračovať, keďže to predpokladajú aj samotní Ukrajinci. Ronzheimer sa domnieva, že tento scenár sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejší a práve o ňom hovoria ukrajinskí aj európski vládni predstavitelia.

Druhým scenárom je, že americký prezident Donald Trump sa naďalej bude snažiť o mier na Ukrajine Šéfredaktor však túto možnosť vyhodnotil ako mimoriadne nepravdepodobnú, keďže ruský diktátor Vladimir Putin zatiaľ nesúhlasil so žiadnou z Trumpových iniciatív. Rusko trvá na tom, aby celý Donbas pripadol Rusku. Jeden diplomat EÚ pre BILD povedal:

„Z ruskej strany počujeme len to, že chcú dobyť Donbas za každú cenu, aj keby to malo trvať roky.“

„Vzhľadom na obranné štruktúry ukrajinských ozbrojených síl k ruskému víťazstvu v Donbase pravdepodobne dôjde až po 3 – 4 rokoch bojov s ťažkými stratami,“ domnieva sa novinár a dodáva, že mier sa stane skutočným len vtedy, ak sa Trumpovi podarí dohodnúť na kompromise ohľadom Donbasu – napríklad na zmrazení súčasnej frontovej línie.

Podľa tretieho scenára Trump uvalí na Putina sankcie, cituje z článku Unian. Šéfredaktor tvrdí, že sekundárne sankcie by Putina síce mohli zasiahnuť, ale pre Spojené štáty by mohli tiež mať ekonomické dôsledky. Preto sa Biely dom zatiaľ nerozhodol ich uvaliť, ale zdroj novinára z Trumpovho okolia uviedol, že „sankcie sú stále možné, ak Putin odmietne rokovať“.

Mnohí európski analytici však neveria, že Trump má v úmysle zaviesť prísne sankcie, keďže ich sľuboval príliš často, ale nedodržal ich. Jeden európsky diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, novinárovi povedal, že „ak chcel Trump zaviesť sankcie, mal tak urobiť najneskôr po tom, čo Putin odmietol uskutočniť bilaterálne stretnutie so Zelenským“. „Trump však zrejme stále dúfa, že sa stretnutie uskutoční,“ uvádza Ronzheimer.

Podľa štvrtého scenára USA dodajú Ukrajine nové zbrane. USA by mohli dodať Kyjevu napríklad rakety dlhého doletu, ak Rusko bude naďalej odmietať robiť ústupky. Rakety by zaplatili ostatní členovia NATO.

„Západ by mohol dať Ukrajincom strely s plochou dráhou letu a Rusom povedať: každé dva týždne vypadne z prevádzky iný závod – kým nesúhlasia s prímerím,“ povedala nemecká politologička Claudia Mayorová.

Rusko súhlasilo, že bude po vojne rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. V nedeľu to povedal americký viceprezident J. D. Vance, ktorý v rozhovore so stanicou NBC spomínal niektoré ústupky, ktoré podľa neho urobila Moskva pri rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vance však pripustil, že vyjednávanie s Ruskom má striedavé úspechy.

„Myslím si, že Rusi urobili významné ústupky prezidentovi Trumpovi prvýkrát po tri a pol roku konfliktu,“ uviedol Vance. Rusko podľa neho preukázalo ochotu byť viac flexibilné vo svojich požiadavkách. Podľa neho Trump, ktorý sa minulý týždeň stretol na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vedie veľmi energickú diplomaciu.

Čítajte viac Vance: Rusi súhlasili s ukrajinskou celistvosťou po vojne