1 281. deň: Trump označil ruské spochybňovanie legitimity Zelenského za predvádzanie sa

Čítajte viac 1 280. deň: V Estónsku sa zrútil ukrajinský dron, odklonili ho Rusi. Kyjev prvýkrát potvrdil, že ruskí vojaci vstúpili do Dnepropetrovskej oblasti

21:48 Novou ukrajinskou veľvyslankyňou v Spojených štátoch bude bývalá podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová, ktorá mala v predchádzajúcom kabinete zodpovednosť za európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny a pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti. Vo svojom večernom posolstve to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ďalej informoval o chystanom piatkovom rokovaní ukrajinských predstaviteľov s tímom prezidenta Donalda Trumpa.

„Formálne postupy sú kompletné – dnes som podpísal dekrét o jej vymenovaní za veľvyslankyňu,“ uviedol na adresu Stefanišynovej Zelenskyj. Od novej šéfky diplomatickej misie vo Washingtone očakáva realizáciu dohôd s USA, predovšetkým v oblasti obrany. „V mnohých ohľadoch je dlhodobá bezpečnosť Ukrajiny na vzťahoch s Amerikou. Na stole sú dva ukrajinské návrhy… Ide o dohodu o zbraniach pre Ukrajinu a dohodu o moderných dronoch pre Spojené štáty,“ dodal Zelenskyj.

Podľa agentúry AFP ide o dohodu o nákupe amerických zbraní európskymi spojencami Kyjeva pre Ukrajinu a ďalej o dodávky ukrajinských dronov Spojeným štátom. Prezident zároveň poďakoval končiacej veľvyslankyni v USA Oksane Markarovovej, ktorej podľa svojho vyjadrenia ponúkol, aby zostala v jeho tíme. Markarovová pôsobila na čele veľvyslanectva vo Washingtone od roku 2021.

Stefanišynová sa podľa AFP podieľala na nedávno dojednanej dohode medzi Kyjevom a Washingtonom o prístupe Američanov k ukrajinským nerastom. Pôsobila v predchádzajúcej vláde vedenej premiérom Denysom Šmyhalom, ktorá ale v júli prešla obmenou a novou šéfkou vlády sa stala Julija Svyrydenková, vymenili sa aj viacerí ministri.

Zelenskyj ďalej uviedol, že v piatok bude s americkými predstaviteľmi rokovať v Spojených štátoch ním vyslaný tím. Splnomocnenec amerického prezidenta Steve Witkoff o niečo skôr uviedol, že sa tento týždeň v New Yorku stretne so zástupcami Ukrajiny. Zelenskyj spomenul šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka a tajomníka bezpečnostnej rady Rustema Umerova, ktorí podľa neho v utorok rokovali v Katare, dnes v Saudskej Arábii a vo štvrtok ich čaká rokovanie vo Švajčiarsku.

„V piatok sa v New Yorku uskutoční stretnutie s tímom prezidenta Trumpa. Zapojení budú všetci, ktorí pracujú na podstate bezpečnostných záruk,“ uviedol Zelenskyj.

19:40 Ruská vláda v stredu oznámila, že predĺžila zákaz vývozu benzínu do 31. októbra v snahe znížiť ceny pohonných látok, ktoré prudko vzrástli po ukrajinských útokoch na rafinérie, informuje AFP.

Ukrajina pravidelne útočí na ruské rafinérie a ropné sklady, aby zabránila Moskve financovať ofenzívu proti nej.

Rusko, jeden z najväčších svetových producentov ropy, prijalo v predchádzajúcich mesiacoch niekoľko opatrení na zníženie cien pohonných látok, ktoré tento mesiac dosiahli takmer rekordné maximá.

Vláda na sociálnej sieti Telegram oznámila, že zaviedla „nový dočasný zákaz vývozu benzínu pre automobily“ s tým, že chce „udržať stabilnú situáciu na domácom trhu s palivami“.

Nedávne ukrajinské útoky narušili tiež leteckú a železničnú dopravu. To prinútilo viac ľudí jazdiť autom počas letnej sezóny, čo ešte zvýšilo dopyt po benzíne.

16:35 Americký prezident Donald Trump označil ruské útoky spochybňujúce legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „predvádzanie sa“. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

„Nezáleží na tom, čo hovoria. Všetci sa len predvádzajú. Je to celé blbosť, rozumiete? Všetci sa len predvádzajú,“ povedal v utorok Trump novinárom v Bielom dome.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok pre televíziu NBC povedal, že Zelenskyj nemá legitimitu potrebnú na podpisovanie právnych dokumentov s Ruskom. Podľa neho ruský vodca Vladimir Putin nemôže uzavrieť mierovú dohodu s ukrajinským lídrom, pretože ten nemá právomoc podpisovať právne dokumenty.

Na otázku, či existuje termín, do ktorého musí Rusko uzavrieť dohodu, inak bude čeliť sankciám, Trump odmietol stanoviť konkrétny časový rámec, avšak pripustil, že ekonomické sankcie sú možnou cestou.

16:10 Realita je taká, že vôbec nie je jasné, čo v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu urobí Donald Trump. Moskve sa najnovšie vyhráža ekonomickou vojnou. No pokáral aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, hoci Kyjev už 11. marca súhlasil s bezpodmienečným prímerím minimálne na 30 dní.

Čítajte viac Čo je najlepšia bezpečnostná záruka pre Ukrajinu? Vraj prispejú aj USA a Trump hrozí Rusku ekonomickou vojnou

16:00 Hlavným predmetom diskusie o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je návrh mechanizmu, ktorý by vychádzal z článku číslo 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, uviedla v stredu podľa agentúry TASS talianska premiérka Giorgia Meloniová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenským na sieti X napísal, že už nastal čas zorganizovať rokovania lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram bezpečnostných záruk.

Ukrajina požaduje od svojich spojencov poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré by odradili ďalšiu prípadnú ruskú inváziu po uzavretí prípadnej mierovej dohody. Podľa predošlých vyjadrení Zelenského by garancie mali byť podobné článku 5 zmluvy o NATO.

„Taliansko vždy zastávalo názor, že mier závisí od spoľahlivých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Toto bolo potvrdené na nedávnom stretnutí v Washingtone medzi Európania, Američanmi a Ukrajincami. Návrh Talianska na mechanizmus inšpirovaný článkom 5 NATO je teraz hlavným predmetom diskusie,“ citovala TASS Meloniovej vyjadrenie na podujatí v Rimini.

Pokiaľ ide o možné zapojenie USA do bezpečnosti Kyjeva, denník Financial Times (FT) v utorok s odvolaním sa na svoje informoval, že Spojené štáty sú pripravené poskytnúť spravodajskú podporu, dohľad nad bojiskom a protivzdušnú podporu pre akúkoľvek západnú vojenskú misiu, ktorá by bola po skončení bojov nasadená na Ukrajine. Zdroje ale upozornil, že ponuka zo strany USA ešte nie je definitívna a môže byť odvolaná.

„Naše tímy aktívne pripravujú architektúru silných a multilaterálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu za účasti všetkých zainteresovaných strán – Európanov, Američanov a našich ďalších partnerov v Koalícii ochotných,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Je už čas zorganizovať formát diskusií lídrov s cieľom určiť kľúčové priority a časový harmonogram,“ vyzval.

Záruky po skončení bojov Ukrajine prisľúbila tzv. koalícia ochotných pod vedením Francúzska a Británie. Európski lídri však neverejne pripustili, že svoje jednotky na Ukrajinu nasadia len v prípade, že im Spojené štáty poskytnú podporu. Zdroje FT tvrdia, že USA naďalej odmietajú vyslanie vlastných vojakov na Ukrajinu.

15:10 Maďarský premiér Viktor Orbán po nedávnom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom môže zmierniť svoj odpor voči vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Informoval o tom v stredu s odvolaním na diplomatické zdroje portál Politico.

Čítajte viac Politico: Orbán môže po rozhovore s Trumpom zmeniť postoj k vstupu Ukrajiny do EÚ

14:44 Akékoľvek stretnutie medzi ruským a ukrajinským prezidentom musí byť dobre pripravené, aby prinieslo výsledky, povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tým opäť odmietol myšlienku, že summit medzi Vladimirom Putinom a Volodymyrom Zelenským sa pravdepodobne čoskoro uskutoční.

Čítajte viac Putin sa so Zelenským zrejme tak skoro nestretne. Kremeľ má o stretnutí jasnú predstavu, Lavrov prípravy naň popiera

14:08 Viac než 100-tisíc ukrajinských domácností zostalo v stredu po nočných ruských útokoch na energetickú a plynovú infraštruktúru v šiestich oblastiach Ukrajiny bez elektriny. Oznámili to v stredu ukrajinskí predstavitelia.

Ruské sily značnej poškodili infraštruktúru na prepravu plynu v Poltavskej oblasti a zasiahli zariadenie na jednej z kľúčových rozvodní v Sumskej oblasti, uviedlo ministerstvo energetiky na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval o ruských útokoch na sieti X. „Útok spôsobil výpadky elektrickej energie v Poltavskej, Sumskej a Černihivskej oblasti, v dôsledku čoho zostalo bez elektrickej energie viac ako 100-tisíc domácností. Všetky pohotovostné zložky pracujú na mieste, aby čo najskôr obnovili dodávky elektrickej energie,“ napísal prezident.

Zelenskyj konštatoval, že Rusi pokračujú vo vojne a ignorujú výzvy sveta na „ukončenie zabíjania a deštrukcie“. Ministerstvo energetiky objasnilo, že v Poltavskej a Charkovskej oblasti sa nachádzajú hlavné ukrajinské zariadenia na produkciu plynu. Rusko podľa ukrajinského rezortu v noci na stredu zasiahlo aj Charkovskú, Záporožskú a Doneckú oblasť.

Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú infraštruktúru, a to napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie tejto viac ako tri a pol roka trvajúcej vojny.

„Ruské útoky vnímame ako pokračovanie zámernej politiky Ruskej federácie ničiť civilnú infraštruktúru Ukrajiny pred začiatkom vykurovacej sezóny,“ uviedlo ministerstvo. Ukrajina bola v tomto roku vystavená vážnym nedostatkom plynu kvôli ruským útokom, ktoré spôsobili 40-percentný pokles produkcie. Ruské sily podľa ukrajinského ministerstva energetiky od marca 2025 napadli energetické zariadenia na Ukrajine až 2900-krát.

Gubernátor Poltavskej oblasti Volodymyr Kohut oznámil, že dodávky elektriny v tejto oblasti sú už obnovené. Bez elektriny zostali významné časti mesta Sumy, tvrdí ministerstvo. Všetky zariadenia vodárenského podniku v stredu ráno fungovali len vďaka núdzovým záložným zdrojom. Záložné zdroje energie využívali aj zdravotnícke zariadenia.

Ukrajinské vzdušné sily v noci zneškodnili 74 z 95 ruských dronov. Rusko popiera, že by svoje útoky cielilo na civilistov. Tvrdí však, že energetické systémy a iná infraštruktúra sú legitímnymi cieľmi, pretože podporujú vojenské úsilie Ukrajiny. (reuters, tasr)

13:18 Americký zbrojársky koncern Lockheed Martin chce, aby nemecký Rheinmetall vyrábal rakety typu ATACMS a Hellfire v Nemecku. Správu priniesol nemecký ekonomický týždenník WirtschaftsWoche s odvolaním sa na vyhlásenie manažéra amerického koncernu.

„Už aktívne diskutujeme o ďalšej výrobe, vrátane rakiet ATACMS a Hellfire,“ uviedol pre WirtschaftsWoche šéf Lockheed Martin pre Európu Dennis Goege. Dodal, že rakety by sa mali produkovať v závode Rheinmetallu v Unterluess v severnom Nemecku.

Oba koncerny v apríli oznámili, že rozšíria svoju spoluprácu nad rámec memoranda o porozumení, ktoré podpísali v roku 2024, pričom americký koncern poskytne technológiu pre strely a rakety a Rheinmetall ich bude vyrábať a predávať v Európe. Goege tiež uviedol, že ešte sa nestanovil konečný zoznam rakiet, ktoré bude Rheinmetall vyrábať.

Rheinmetall tento rok začal vyrábať časti trupu pre stíhačky F-35 koncernu Lockheed Martin. Generálny tajomník NATO Mark Rutte má dnes navštíviť závod v Unterluess spolu s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom a vicekancelárom Larsom Klingbeilom, aby sa zúčastnili na otvorení novej výrobnej linky pre delostreleckú muníciu. (tasr, reuters)

8:53 Ruské útoky na ukrajinské mesto Cherson si v stredu vyžiadali jednu obeť, ktorou je podľa tamojších predstaviteľov 81-ročná žena. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruská armáda podľa príspevku miestnej prokuratúry na sieti Facebook začala útočiť na Cherson na juhu Ukrajiny v skorých ranných hodinách. Pri útoku zahynula jedna žena a ďalšiu 53-ročnú ženu previezli záchranári do nemocnice. Tamojšia vojenská správa uviedla, že 56-ročný muž utrpel zranenia pri dronovom útoku na centrum mesta.

Prokuratúra oznámila, že začala vyšetrovanie vojnových zločinov, píše AFP. Chersonská oblasť je podľa francúzskej tlačovej agentúry kľúčovým cieľom ruskej ofenzívy, avšak Ukrajina kontroluje hlavné mesto tejto oblasti.

6:44 Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff v utorok oznámil, že sa tento týždeň stretne so zástupcami Ukrajiny v New Yorku. Zároveň potvrdil, že Washington často komunikuje s Ruskom v snahe ukončiť tri a pol roka trvajúcu vojnu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Tento týždeň sa stretnem s Ukrajincami. Stretnem sa s nimi tento týždeň v New Yorku, čo je dôležitý signál. S Rusmi komunikujeme každý deň,“ povedal Witkoff v rozhovore pre televíziu Fox News.

Vyslanec šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa uviedol, že podľa jeho názoru ruský prezident Vladimir Putin chce ukončiť vojnu. „Myslím si, že on (Putin) vynaložil úprimné úsilie o nadviazanie dialógu. Určite tak urobil na summite (s Trumpom) na Aljaške. Ale ide o veľmi zložitý konflikt,“ doplnil.

6:20 Česko, Poľsko, Nemecko, Spojené štáty a Kanada budú prvými krajinami, ktorých sa bude týkať nový ukrajinský zákon o viacnásobnom občianstve. Podľa serveru Ukrajinska pravda a RBK-Ukrajina to v utorok povedal prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia so zástupcami Svetového kongresu Ukrajincov, ktorý združuje ukrajinské organizácie v diaspóre.

„Zaoberali sme sa aj otázkou viacnásobného občianstva. Zákon bol prijatý a vláda čoskoro vydá potrebné predpisy. Prvými krajinami, kde sa tieto ustanovenia uplatňujú, sú Nemecko, Poľsko, Česká republika, Spojené štáty a Kanada,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. „Je to krok k ešte väčšej jednote Ukrajincov vo svete,“ poznamenal.

Zelenskyj podpísal zákon o viacnásobnom občianstve v polovici júla, pred tým ho v júni schválil parlament. Opatrenie má okrem iného umožniť Ukrajincom, ktorých ruská invázia donútila odísť do zahraničia, uchovať si väzbu s vlasťou. Za určitých podmienok budú môcť Ukrajinci súčasne vlastniť pasy dvoch alebo viacerých krajín, poznamenal server RBK-Ukrajina.

Zoznam krajín, s ktorými Kyjev umožní viacnásobné občianstvo, bude podľa spomínaného serveru stanovený s ohľadom na bezpečnosť a záujmy Ukrajiny. Podľa Zelenského bude Ukrajina uzatvárať dohody predovšetkým s krajinami, kde žije najväčší počet Ukrajincov, a s partnerskými štátmi.

6:00 Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že je pripravený uvaliť ekonomické sankcie proti Rusku, ak šéf Kremľa Vladimir Putin nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.

„Mám na mysli niečo veľmi, veľmi vážne, ak to budem musieť urobiť…Máme ekonomické sankcie,“ povedal Trump novinárovi, ktorý sa ho spýtal, či bude Putin v prípade pokračovania vojny čeliť dôsledkom.

Americký prezident pritom nedávno odložil avizované sankcie proti Rusku v rámci najnovšej snahy ukončiť viac než trojročný konflikt. Usiluje sa o priame rokovania medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Putinom. Kým Zelenskyj so schôdzkou v zásade súhlasil, Putin zatiaľ nie, pripomína Reuters. Kremeľ naznačil, že takéto stretnutie sa v súčasnosti nepripravuje.

„Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a ja to nechcem,“ vyhlásil Trump v utorok na zasadnutí vládneho kabinetu v Bielom dome. Ďalej dodal, že „Zelenskyj tiež nie je úplne nevinný.“

Podľa Reuters Trump dlhodobo presadzuje využívanie ekonomických nástrojov ako páky proti bojujúcim krajinám. V stredu pritom plánuje zvýšiť clá o ďalších 25 percent na dovoz tovarov z Indie pre jej pokračujúce nákupy ruskej ropy.

Napriek pomalému diplomatickému pokroku americkí a európski predstavitelia diskutujú o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by Washington mohol poskytnúť Kyjevu po prípadnej mierovej dohode. Hovorí sa napríklad o podpore zo vzduchu alebo spravodajskej spolupráci.