Ako zastaviť Putina? Európa skúma ukrajinskú taktiku zo začiatku invázie, zabila by dve muchy jednou ranou

Na začiatku vojny prišiel Oleksandr Dmitrijev za veliteľom obrany Kyjeva s návrhom vyhodiť do vzduchu priehradu na rieke Irpin a obnoviť vysušené močiare v časoch Sovietskeho zväzu. Nápad vtedy padol na úrodnú pôdu: Ruské tanky uviazli v bahne a podľa Dmitrijeva to v zásade zastavilo ruský útok zo severu.
Ukrajinský príklad zaujal aj ďalšie krajiny, upozornil portál idnes.cz. Momentálne slúži ako vzor pre viaceré krajiny, ktoré využívajú prírodné bariéry k zastaveniu možnej invázie a zároveň ako prostriedok boja proti klimatickým zmenám, uvádza portál Politico. Finsko a Poľsko informovali, že sa zaoberajú obnovou močiarov a bažín ako viacúčelového opatrenia.

„Je to situácia, z ktorej majú prospech všetky strany a ktorá umožňuje dosiahnuť mnohé ciele naraz,“ tvrdí Tarja Haaranenová z fínskeho ministerstva životného prostredia.
V podobnom duchu sa vyjadril aj estónsky premiér Kristen Michal. „Využívame všetko, čo máme k dispozícii. Ak na hraniciach existujú prirodzené prekážky, ako sú močiare, bažiny alebo jazerá, potom nám to pomáha,“ poznamenal.
Suwalský koridor medzi Poľskom a Pobaltím je považovaný za ideálne miesto na podobné opatrenia – aj preto, že v okolí sa už nachádzajú národné parky a jazerné oblasti. Rašeliniská sú pritom významné zásobárne uhlíka: celosvetovo viažu dvakrát viac uhlíka než všetky lesy dokopy.

Popri optimizme však existujú aj pochybnosti o tomto pláne. Financial Times upozorňuje, že napríklad Nemecko vidí v nápade aj nevýhody a nepovažuje ho za prioritu. Močiare totiž môžu ohroziť nielen nepriateľa, ale aj vlastné jednotky. V marci pri cvičení zahynuli štyria americkí vojaci, keď ich obrnené vozidlo zapadlo v močari pri litovských hraniciach.
Litovská armáda a polícia spolu s americkou armádou spustili pátraciu akciu, pomáha aj ťažká technika.

Aj v Poľsku má plán environmentálny rozmer – projekt Eastern Shield za 10 miliárd zlotých (2,3 miliardy eur) má zahŕňať vytváranie rašelinísk či zalesňovanie oblastí. Podľa biológa Michała Żmihorského však zostáva zatiaľ len na papieri: „Hovoria, že majú veľký záujem, ale v teréne sme nezaznamenali žiadne aktivity.“
Ukrajina však slúži ako varovný príklad, čo sa stane, keď nepriateľ môže vysušené mokrade využiť. Rusi sa vďaka tomu ľahko dostali cez okolie Černobyľu, podotýka portál Euromaidan. Bielorusko od roku 2015 vybudovalo viac ako 100 kilometrov ciest cez rašeliniská Olmany-Perebrody, ktoré sa nachádzajú na bielorusko-ukrajinskej hranici. Tieto cesty môže Bielorusko a Rusko využiť na prípadnú inváziu. Keby ukrajinská strana mala stále neporušené močiare, bieloruské úsilie by bolo strategicky zbytočné, dodáva portál.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ