1371. deň: Rusi sa pokúšajú prerušiť cestu medzi mestami Pokrovsk a Myrnohrad

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 25.11.2025 05:55, aktualizované: 
Ruská armáda sa pokúša v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prerušiť pozemnú cestu medzi mestami Myrnohrad a Pokrovsk. „Nepriateľ tlačí na Myrnohrad," uviedol ukrajinský 7. zbor rýchlej reakcie. Myrnohrad leží zhruba 50 kilometrov severozápadne od Donecka, ktorý Rusi ovládajú od roku 2014.

Najdôležitejšie udalosti

Ruský nočný útok systémom Uragan
Video
Andrij Jermak, Marco Rubio Čítajte viac 1370. deň: Toto áno, toto nie - Európania preškrtali americký plán. Ukrajina do EÚ určite, do NATO možno, úplné odškodnenie Ruskom

22:10 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok privítala „solídny a povzbudivý pokrok“, ktorý badať v posledných dňoch na rokovaniach smerujúcich k spravodlivému a trvalému mieru pre Ukrajinu.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X ubezpečila, že „záujmy Ukrajiny sú aj našimi záujmami“ a že Ukrajina môže v nadchádzajúcich rokovaniach naďalej rátať s podporou zo strany EÚ.

Podľa von der Leyenovej „kľúčovou otázkou je financovanie Ukrajiny, najmä využitie zmrazených ruských štátnych aktív.“

Von der Leyenová privítala účasť amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia na utorkovej videokonferencii koalície ochotných a konštatovala potrebu silnej transatlantickej spolupráce, ktorá podľa nej prináša výsledky. Ako príklad uviedla vplyv koordinovaných a postupných vĺn sankcií voči ruskej ekonomike, čím sa obmedzujú zdroje, ktoré má Rusko k dispozícii na vedenie vojny voči Ukrajine.

Šéfka EK vyslovila názor, že tlak zostáva jediným jazykom, ktorému Rusko rozumie, a dodala, že spojenci tento tlak budú zvyšovať, kým Rusko neprejaví skutočnú ochotu pristúpiť na dôveryhodnú cestu k mieru.

Pripomenula, že zatiaľ čo Európa a jej partneri sú plne angažovaní v snahách o nastolenie spravodlivého a udržateľného mieru, Rusko v noci na utorok eskalovalo svoje útoky na Kyjev, pričom rakety a drony dokonca narušili vzdušný priestor Moldavska a Rumunska. Šéfka EK označila tieto incidenty za ďalšiu pripomienku, že bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy.

22:05 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok ponúkol Istanbul ako miesto na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť „spravodlivé a trvalé“ prímerie. S odvolaním sa na vyhlásenie tureckej prezidentskej kancelárie zverejnené na platforme X o tom informoval denník Le Monde.

Podľa Erdoganovho názoru by „prímerie zamerané na energetickú a prístavnú infraštruktúru“ mohlo vytvoriť priaznivé podmienky na vyjednanie komplexnej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.

Toto vyhlásenie sa objavilo po tom, ako sa Erdogan v utorok zúčastnil na videokonferencii 35 krajín z koalície ochotných na podporu Ukrajiny, kde deklaroval, že Turecko bude pokračovať vo svojom diplomatickom úsilí o sprostredkovanie priameho kontaktu medzi znepriatelenými stranami.

Erdogan minulý týždeň prijal v Ankare ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a v pondelok telefonicky hovoril so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom.

Turecko, hoci je členom NATO, sa nepripojilo k sankciám uvaleným Západom na Rusko. Naopak, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Turecku darí udržiavať kontakty s Moskvou, ale aj s Kyjevom, ktorému dodáva napríklad bojové drony.

22:00 Najnovšia verzia návrhu dokumentu o ukončení vojny na Ukrajine je pre Kyjev „výrazne lepšia“ ako pôvodná americká, povedal agentúre AFP vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ oboznámený s touto záležitosťou.

„Ukrajina, USA a Európania urobili americký návrh realizovateľným,“ uviedol. Dodal, že revidovaný plán počíta s tým, že Ukrajina si ponechá 800-tisíc vojakov, čiže zhruba toľko, ako ich má teraz. Prvý návrh rátal s tým, že sa veľkosť ukrajinskej armády zmenší o 200-tisíc príslušníkov.

Predstaviteľ poznamenal, že „citlivé časti“ mierového plánu, ako je otázka území, by sa mohli prediskutovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump  melania moriak Čítajte viac Trump posiela za Putinom Witkoffa: Zostáva už len pár bodov dohody o Ukrajine, na ktorých nie je zhoda

20:50 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok varoval, že Rusko neprejavuje žiadne náznaky snáh o prímerie na Ukrajine, a vyzval na pokračovanie v tlaku na Moskvu, aby rokovala o návrhu amerického mierového plánu, ktorý bol zmenený a doplnený po rozhovoroch medzi Američanmi, Ukrajincami a Európanmi v Ženeve minulý víkend.

Macron to uviedol na stretnutí s novinármi po videokonferencii zástupcov koalície štátov ochotných podporovať Ukrajinu a poskytnúť jej bezpečnostné záruky. Do videohovoru sa zapojil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Francúzsky prezident poukázal na to, že „zatiaľ čo Rusko opäť predstieralo, že je pripravené na mier, posledné hodiny boli poznačené novými útokmi na civilnú infraštruktúru, najmä energetickú, a na ukrajinských civilistov.“ „Realita v teréne je úplne opačná ako ochota k mieru,“ upozornil.

Ako informoval, rozhodnutie o zmrazených ruských aktívach, ktoré sú zdrojom politických a právnych sporov v Európe, snažiacej sa získať financie pre Ukrajinu, bude „finalizované v najbližších dňoch“.

Tieto zmrazené aktíva sú podľa Macrona mimoriadne dôležité a sú aj „prostriedkom na vyvíjanie tlaku“ na Rusko. Dodal, že rozhodnutie v tejto veci bude prijaté v koordinácii so všetkými najviac znepokojenými európskymi krajinami a Európskou úniou a Európskou komisiou.

Macron sa vyslovil aj za silnú ukrajinskú armádu bez obmedzení a označil to za primárnu požiadavku v rámci bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, informoval na svojom webe denník Le Monde.

20:45 Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) na Ukrajine bude v prípade dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom potrebovať „osobitný štatút“. Nevyhnutná je tiež dohoda o spolupráci medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedol v utorok generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

„Bez ohľadu na to, na ktorej strane línie sa nakoniec ocitne, bude musieť existovať dohoda o spolupráci alebo aspoň atmosféra spolupráce,“ povedal Grossi. Bez mieru podľa neho hrozí, že dôjde k jadrovej havárii.

„Kým sa vojna neskončí, kým nenastane prímerie alebo kým nestíchnu zbrane, vždy existuje možnosť, že sa stane niečo veľmi, veľmi zlé,“ konštatoval šéf MAAE. „Žiadny operátor nemôže prevádzkovať jadrovú elektráreň, keď na druhej strane rieky leží krajina, ktorá tomu bráni a môže proti tomu podniknúť kroky,“ dodal.

Ruské jednotky obsadili jadrovú elektráreň, ktorá je so šiestimi reaktormi najväčšou v Európe, v prvých týždňoch po rozsiahlej invázii spustenej 24. februára 2022. V súčasnosti nevyrába elektrinu a reaktory sú v stave takzvanej studenej odstávky.

Rusko i Ukrajina sa opakovane obviňujú z vojenských akcií, ktoré ohrozujú bezpečnosť elektrárne. MAAE má na mieste svoj tím, ktorý monitoruje situáciu.

20:40 Vo vyjednávaní o mieri na Ukrajine sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť mimoriadny pokrok, povedala dnes hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Dodala, že zostáva pár citlivých, ale nie neprekonateľných detailov. Podobne sa neskôr vyjadril podľa agentúry Reuters tiež sám prezident Donald Trump, keď uviedol, že sa uzavretie dohody o ukončení vojny na Ukrajine blíži.

„Za posledný týždeň Spojené štáty dosiahli mimoriadny pokrok smerom k mierovej dohode tým, že priviedli k rokovaciemu stolu ako Ukrajinu, tak Rusko,“ napísala na X Leavittová. „Zostáva niekoľko citlivých, avšak nie neprekonateľných detailov, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré budú vyžadovať ďalšie rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ doplnila bez toho, aby uviedla, o aké detaily ide. „Spejeme k tomu,“ dodal k dohode neskôr Trump.

19:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa chce s prezidentom USA Donaldom Trumpom stretnúť „čo najskôr“, aby finalizovali americko-ukrajinskú dohodu o podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. V rozhovore pre spravodajský web Axios to v utorok uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

„Dúfam, že návšteva prezidenta Zelenského (v USA) sa uskutoční čo najskôr, pretože pomôže prezidentovi Trumpovi pokračovať v jeho historickej misii ukončiť túto vojnu (na Ukrajine),“ dodal Jermak s tým, že návšteva by sa prípadne mohla konať v termíne okolo Dňa vďakyvzdania, ktorý sa v USA slávi 27. novembra.

Podľa Jermaka sa Washington a Kyjev dohodli „na väčšine bodov“ plánu, ktorý bol oproti pôvodnému 28-bodovému americkému návrhu výrazne prepracovaný. Kľúčovú otázku územných ústupkov však musia prediskutovať priamo obaja prezidenti, dodal Jermak.

Revidovaný text mierového plánu obsahuje aj súbor amerických a európskych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré sú teraz „právne záväzné“, ozrejmil Jermak, ktorý zaznamenal „pozitívnu reakciu“ Washingtonu na návrh ich zakotvenia vo formálnej zmluve.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio predtým informoval, že v rokovaniach o mierovom pláne pre Ukrajinu sa dosiahol významný pokrok a že sa objavil nový, aktualizovaný a prepracovaný plán.

Nádej na zorganizovanie návštevy ukrajinského prezidenta v Spojených štátoch v najskoršom vhodnom termíne v novembri vyjadril v príspevku na sociálnych sieťach aj tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov.

Nemenovaný americký predstaviteľ potvrdil diskusie o stretnutí Trumpa so Zelenským, ktoré by sa mohlo konať „tento alebo na budúci týždeň.“ Presný dátum ešte nebol stanovený.

Trump má v utorok večer odcestovať z Washingtonu do svojej rezidencie v Mar-a-Lago na Floride, kde bude oslavovať Deň vďakyvzdania a zostane tam do nedele.

19:10 Mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa by už viedol k mieru na Ukrajine, keby ho európski lídri nesabotovali. Podľa servera telex.hu to povedal v utorok na okraj medzinárodnej energetickej konferencie v Bukurešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Informuje o tom budapeštiansky spravodajca TASR.

„Postoj Maďarska bol vždy jasný: stále sme podporovali prímerie a mierové rokovania. Preto sme boli v posledných rokoch neustále terčom útokov,“ citoval Szijjártóa server hotnews.ro.

„Veríme, že tento mierový plán je obrovskou šancou na dosiahnutie mieru. Ukrajinci a my Európania sme v tejto vojne stratili priveľa a nechceme platiť ešte vyššiu cenu za vojnu, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť,“ dodal maďarský minister.

Szijjártó zdôraznil, že Budapešť podporuje Trumpa a žiada lídrov v Bruseli i štátoch západnej Európy, aby rokovania nesabotovali.

18:55 Vo vyjednávaní o mieri na Ukrajine sa Spojeným štátom podarilo dosiahnuť mimoriadny pokrok, je presvedčená hovorkyňa amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Karoline Leavittovej zostáva pár citlivých, ale nie neprekonateľných detailov.

„Za posledný týždeň Spojené štáty dosiahli mimoriadny pokrok smerom k mierovej dohode tým, že priviedli k rokovaciemu stolu ako Ukrajinu, tak Rusko,“ napísala na X Leavittová. „Zostáva niekoľko citlivých, avšak nie neprekonateľných detailov, ktoré je potrebné vyriešiť a ktoré budú vyžadovať ďalšie rozhovory medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi,“ doplnila bez toho, aby uviedla, o aké detaily ide.

18:50 Konečne existuje šanca dosiahnuť skutočný pokrok smerom k trvalému mieru medzi Ukrajinou a Ruskom, uviedol dnes pri otvorení videokonferencie takzvanej koalície ochotných francúzsky prezident Emmanuel Macron. K stretnutiu krajín podporujúcich Ukrajinu brániacu sa ruskej vojenskej agresii sa podľa neho pripojí tiež americký minister zahraničia Marco Rubio, informovala agentúra AFP. Britský premiér Keir Starmer na úvod rokovania uviedol, že jeho krajina v najbližších dňoch poskytne Ukrajine ďalšie strely.

„Absolútnou podmienkou pre trvalý mier je rad robustných bezpečnostných záruk, a to nielen na papieri,“ uviedol francúzsky prezident na začiatok rokovania. Napadnutá krajina podľa neho už zažila množstvo nesplnených sľubov pri opakovaných ruských agresiách, a preto sú pevné záruky nevyhnutné.

Britský premiér Starmer na začiatku videokonferencie prisľúbil, že jeho krajina dodá Ukrajine ďalšie protilietadlové strely. Podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že je Londýn pripravený asistovať EÚ v snahách poskytnúť podporu Ukrajine prostredníctvom zmrazeného ruského majetku. „Je to najlepší spôsob ako ukázať (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, že by mal vyjednávať, a zároveň najlepší spôsob, ako byť pripravený podporovať Ukrajinu vo vojne aj v mieri,“ doplnil Starmer.

Dnešné rokovanie koalície ochotných reaguje na najnovší vývoj ohľadom amerického 28-bodového plánu, ktorý mal viesť ku koncu vojny na Ukrajine. Stratégia, ktorú USA pripravili po konzultáciách s ruskými činiteľmi, počítala okrem iného s tým, že Ukrajina príde o značnú časť územia, vrátane oblastí, ktoré Moskva nedokázala vojensky obsadiť. Ďalej navrhovala, že Ukrajina početne obmedzí svoju armádu maximálne na 600.000 vojakov a zaviaže sa, že nevstúpi do NATO. Mnohí upozorňovali, že tieto návrhy jednoznačne vychádzali v ústrety Rusku a že ich prijatie by znamenalo pre Ukrajinu kapituláciu.

Starmer, Macron, Merz Čítajte viac Trump, Ukrajina a ruská vojna. Úplne neschopná Európa zachraňuje, čo sa dá, tvrdí analytik

18:07 Ukrajinská delegácia sa s delegáciou Spojených štátov dohodla na podmienkach možnej mierovej dohody, ktorá bude predložená Rusku, uviedol v utorok pre americkú stanicu ABC News nemenovaný vysoký americký predstaviteľ, píše TASR.

„Ukrajinci súhlasili s mierovou dohodou. Je potrebné vyriešiť ešte niektoré menšie detaily, ale súhlasili s mierovou dohodou,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom ešte v pondelok večer vo svojom prejave uviedol, že na upravenom pláne je potrebné ešte popracovať.

Pôvodný 28-bodový mierový plán bol podľa viacerých svetových médií zredukovaný na 19 bodov, pričom nový plán už podľa stanice ABC News nezahŕňa amnestiu za zločiny spáchané počas vojny ani obmedzenie počtu vojakov ukrajinskej armády.

17:00 Švédska armáda chce zaobstarať strely s plochou dráhou letu s dlhým doletom schopné zasiahnuť ciele hlboko na území iných krajín.

Stíhačky JAS-39 Gripen Čítajte viac Švédsko chce zbraňové systémy schopné zasiahnuť do hĺbky územia iných krajín

15:48 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v piatok 28. novembra stretne v moskovskom Kremli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Viktor Orbán / Vladimir Putin / Čítajte viac Orbán sa stretne v piatok v Kremli s Putinom

15:25 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nazval slovenského premiéra Roberta Fica, maďarského premiéra Viktora Orbána a pravdepodobného budúceho českého premiéra Andreja Babiša príkladmi európskych politikov, ktorí myslia na svojich občanov.

Lavrov Čítajte viac Politici mysliaci na ľudí, ale nie proruskí. Lavrov pochválil Fica a Orbána: A je tu aj Babiš

14:52 Ruská armáda sa pokúša v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny prerušiť pozemnú cestu medzi mestami Myrnohrad a Pokrovsk. „Nepriateľ tlačí na Myrnohrad," uviedol ukrajinský 7. zbor rýchlej reakcie, informuje web Ukrajinská pravda.

„Povaha nepriateľských akcií naznačuje zámer prerušiť v blízkej budúcnosti pozemné spojenie medzi Myrnohradom a Pokrovskom. Rusi sa snažia obkľúčiť mesto postupom smerom k osadám Rivne a Svitle," konštatoval 7. zbor. Ukrajinskí vojaci posilňujú svoje zoskupenie v meste, aby chránili jeho južné okraje. V tejto zóne sa Rusi snažia zhromaždiť ľudskú silu pre ďalšie pokusy o postup.

Myrnohrad leží zhruba 50 kilometrov severozápadne od Donecka, ktorý Rusi ovládajú od roku 2014.

13:43 Poľský prezident Karol Nawrocki nemá dôveru k prípadným dohodám, ktoré by mal podpisovať ruský prezident Vladimir Putin, uviedol v utorok šéf prezidentskej kancelárie pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz. Dodal, že o pláne mierových rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou zatiaľ neprebehla žiadna priama komunikácia medzi prezidentmi USA a Poľska. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

„V tejto fáze ešte k rozhovoru medzi prezidentmi nedošlo,“ odpovedal Przydacz v televízii Polsat News na otázku, či americký prezident Donald Trump kontaktoval Karola Nawrockého v súvislosti s rokovaniami o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu. Zdôraznil však, že poľský prezident nemá ani zrnko dôvery k dohodám, ktoré by mal podpisovať Vladimír Putin, pretože Rusko podľa neho nedodržiava žiadne záväzky.

Przydacz dodal, že podľa prezidenta nie je možné rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny bez jej priameho zapojenia do diskusie. Zároveň pripustil, že neprítomnosť poľského zástupcu na nedeľných rozhovoroch v Ženeve o budúcnosti strednej Európy nie je z hľadiska poľských záujmov optimálna, no podľa neho by za to mala niesť zodpovednosť vláda.

12:55 Rusko bude pre Európu predstavovať nebezpečenstvo aj v prípade, že sa podarí dosiahnuť dohodu na ukončení vojny na Ukrajine. Na konferencii o zahraničnej politike, ktorú organizuje nadácia Körber-Stiftung, to dnes povedal nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Varoval, aby Európania Rusko nepodceňovali.

Ruskí vojaci, vojna, výcvik Čítajte viac Wadephul varoval, že Rusko bude nebezpečenstvom aj po konci vojny

12:24 Moskva doteraz nedostala revidovaný plán na ukončenie vojny na Ukrajine a nemá čo povedať k údajnému rokovaniu predstaviteľa amerického ministerstva obrany s ruskou delegáciou v Abú Zabí, uviedol dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tiež ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že Rusko na novú, dočasnú podobu plánu stále čaká. Informovala o tom agentúra Reuters. Posledné body zmeneného plánu by mohol ešte tento týždeň vo Washingtone doladiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, uviedol medzitým nemenovaný popredný vyjednávač za Ukrajinu.

Denník Financial Times (FT) dnes s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že do Abú Zabí v pondelok pricestoval námestník amerického ministra obrany Dan Driscoll, aby tam rokoval so šéfom ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylom Budanovom a ruskou delegáciou v rámci snáh USA ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Rozhovory medzi Driscollom a ruskými zástupcami sa podľa denníka začali v pondelok večer a dnes majú pokračovať.

11:25 Hlavný ukrajinský vyjednávač a tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov v utorok vyhlásil, že Ukrajina by chcela zorganizovať návštevu prezidenta Volodymyra Zelenského v USA v čo najskoršom možnom termíne v novembri. Jej cieľom by bolo dokončiť posledné kroky v súvislosti s navrhovaným mierovým plánom pre Ukrajinu a uzavrieť dohodu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval o tom na sociálnej sieti X, píše TASR.

„Oceňujeme produktívne a konštruktívne stretnutia ukrajinskej a americkej delegácie v Ženeve, ako aj vytrvalé úsilie prezidenta Trumpa o ukončenie vojny,“ uviedol Umerov. „Naše delegácie dosiahli spoločnú dohodu o základných podmienkach dohody, o ktorej sa rokovalo v Ženeve. Teraz sa spoliehame na podporu našich európskych partnerov pri našich ďalších krokoch,“ dodal.

11:21 Plán Spojených štátov na ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou obsahuje časti hodné diskusie, uviedol v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Varoval však pred „kapituláciou“ Kyjeva a hrozbou pre Európu zo strany Ruska, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Chceme mier. Ale nie mier, ktorý je v podstate kapituláciou, ktorý Ukrajinu stavia do bezvýchodiskovej situácie a dáva Rusku úplnú voľnosť pokračovať ďalej,“ poznamenal francúzsky prezident v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL. Americký mierový plán označil za krok „správnym smerom“ s časťami, ktoré ešte treba „prediskutovať, vyjednať a zlepšiť“.

Francúzsky prezident v rozhovore zdôraznil, že o osude zmrazených ruských aktív v EÚ musia rozhodnúť európske krajiny. Reagoval na návrh v americkom mierovom pláne, ktorý počíta s využitím týchto aktív na Washingtonom vedenú obnovu Ukrajiny po uzavretí prímeria. Tento návrh by podľa magazínu Politico mohol ohroziť snahu Únie zmobilizovať 140 miliárd eur z týchto aktív na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky pre Kyjev.

Macron poznamenal, že Francúzsko nesmie prejaviť „slabosť“ tvárou v tvár hrozbe z Ruska. Moskva podľa neho zaujíma oveľa agresívnejší postoj ako v predošlých rokoch. „Mýlili by sme sa, keby sme pred touto hrozbou ukazovali slabosť. Ak sa chceme chrániť, my Francúzi, čo je moja jediná starosť, musíme ukázať, že nie sme slabí voči moci, ktorá nás najviac ohrozuje,“ uviedol.

9:54 Ak sa rysujú nejaké vyhliadky na koniec vojny na Ukrajine, tak nie v prospech napadnutej krajiny, ale smerujú k ťažkému kompromisu. Bude mať pravdepodobne zásadný vplyv na celú Európu, povedal pri utorkovom zahájení veliteľského zhromaždenia českej armády v Prahe prezident Petr Pavel.

pavel Čítajte viac Pavel: Koniec vojny na Ukrajine smeruje k ťažkému kompromisu

7:30 Štátny tajomník pre pozemné sily amerického ministerstva obrany Dan Driscoll v pondelok viedol rokovania v Abú Zabí s predstaviteľmi Ruska o mierovom urovnaní situácie na Ukrajine. V utorok ráno o tom informovala agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaného amerického predstaviteľa.

Rokovania by mali pokračovať aj v utorok a Driscoll by sa mal stretnúť aj so zástupcami Ukrajiny. Personálne zloženie ruskej a ukrajinskej delegácii nie je jasné.

Stretnutie sa uskutočnilo po tom, ako sa predstavitelia USA a Ukrajiny v Ženeve pokúšali zmierniť vzájomné rozpory v súvislosti s plánom na ukončenie vojny na Ukrajine a dohodli sa na úprave amerického návrhu, ktorý Kyjev a jeho európski spojenci považovali za zoznam želaní Kremľa.

Znenie pôvodného 28-bodového plánu zverejnili svetové médiá, ktorý okrem iného predpokladá, že Ukrajina odstúpi Rusku celý Donbas, že jej armáda bude mať maximálne 600-tisíc príslušníkov a nikdy nevstúpi do NATO.

Denník Financial Times v pondelok informoval, že plán bol počas rokovaní v Ženeve zredukovaný z 28 na 19 bodov. Prvý námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí a člen delegácie Serhij Kyslycia uviedol, že politicky najcitlivejšie otázky a kontroverzné body – vrátane územných otázok a vzťahov NATO, Ruska a USA – vyjednávači ponechali na rozhodnutie prezidentov oboch krajín: Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. (reuters, tasr)

6:57 Rusko zaútočilo dronmi v utorok skoro ráno na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a zasiahlo najmenej dve obytné budovy, pričom vypukol i požiar, uviedli tamojší predstavitelia. Pri útokoch zahynuli dve osoby a šesť utrpelo zranenia.

Jednotky protivzdušnej obrany zasahovali v okolí ukrajinskej metropoly. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko na platforme Telegram oznámil, že po zásahu v štvrti Pečersk v centre mesta bola evakuovaná výšková budova. Kličko takisto informoval o prerušení dodávok elektriny a vody vo viacerých častiach mesta.

Na neoficiálnych kanáloch na sociálnych sieťach sa zverejnili fotografie zobrazujúce časť budovy v plameňoch. Šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko uviedol, že došlo aj k zásahu ďalšej výškovej obytnej budovy v štvrti na opačnom brehu rieky Dneper.

Podľa ukrajinského ministerstva energetiky prebiehal „rozsiahly kombinovaný útok nepriateľa na zariadenia energetickej infraštruktúry“. „Pracovníci energetiky začnú vyhodnocovať následky a vykonávať opravy a údržbu hneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí,“ doplnilo ministerstvo na Telegrame.

Ukrajinské letecké útoky si vyžiadali najmenej tri obete v ruskej Rostovskej oblasti, uviedol v utorok tamojší gubernátor Jurij Sľusar. „Dnešný útok nepriateľa spôsobil veľký smútok – v (meste) Taganrog zahynul jeden človek… lekári nedokázali zachrániť ani ďalších dvoch ľudí, ktorí podľahli zraneniam v nemocnici,“ napísal na Telegrame.

Gubernátor ruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev označil nočné bombardovanie za jeden z najintenzívnejších a najrozsiahlejších útokov Kyjeva. (reuters, afp, tasr)

6:00 Situácia na fronte sa pre ukrajinské obranné sily len zhoršuje – nepriateľ sa v súčasnosti ‚teší‘ výraznému zlepšeniu svojej celkovej operačnej pozície. Uviedol to podplukovník Maksym Žorin z Ukrajinských ozbrojených síl z Tretieho armádneho zboru na svojom Telegram kanáli, píše ukrajinská agentúra Unian.

Podľa neho, zatiaľ čo všetci diskutujú o mierových rozhovoroch a každom bode „mierového plánu“ samostatne, front nezmizol, „a situácia sa tam len zhoršuje“.

„V niektorých oblastiach bude bez urgentných zmien situácia už kritická. V skutočnosti som už dlho nevidel nepriateľa postupovať takým rýchlym tempom. Problémom teraz nie je strata konkrétnych osád, ale skôr výrazné zlepšenie operačnej pozície nepriateľa v celých sektoroch,“ povedal Žorin.

Čo sa týka „mierového plánu“, je presvedčený, že nech už budú akékoľvek, jednoducho sa nebudú dodržiavať – „tak zo strany Ruskej federácie, tak aj z hľadiska ‚bezpečnostných záruk‘ zo strany Západu“.

5:55 Najmenej dvaja ľudia prišli o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Kyjev a okolie, informovali ukrajinské úrady. Jeden človek bol zabitý a traja ďalší boli zranení pri nálete ukrajinských dronov na Taganrog, uviedla starostka tohto ruského mesta pri Azovskom mori Svetlana Kambulovová. Šesť ľudí, z toho štyria v Novorossijsku, zranili ukrajinské drony pri útokoch v Krasnodarskom kraji na juhu európskeho Ruska, oznámil gubernátor Veniamin Kondraťjev.

Ruské ministerstvo obrany hlásilo zostrelenie 249 ukrajinských dronov, približne polovicu nad Čiernym morom.

Ukrajina počas noci opäť čelila rozsiahlemu ruskému útoku, podniknutému počas noci za pomoci bezpilotných lietadiel, striel s plochou dráhou letu a rakiet. V Kyjeve boli počuť výbuchy, v obytných budovách o desiatich a 22 podlažiach vypukli požiare, informovali médiá s odvolaním sa úrady.

"Bohužiaľ, máme potvrdené, že pri útoku bol jeden človek zabitý. Podľa aktualizovaných informácií je sedem zranených, "napísal na sociálnej sieti náčelník vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko.

V meste Bila Cerkva pri ukrajinskej metropole bol pri ruskom útoku jeden človek zabitý a zranenia utrpelo 14-ročné dievča, oznámil starosta Volodymyr Vovkotrub a šéf vojenskej správy Kyjevskej oblasti Mykola Kalašnyk.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Súčasťou bojov sú vzdušné útoky, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko v posledných týždňoch opäť zintenzívnilo údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva sa od začiatku invázie každý rok s prichádzajúcou zimou snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť v snahe narušiť morálku obyvateľov napadnutej krajiny a tiež jej vojenskú výrobu, napísala už skôr agentúra AP.

Kyjev v posledných mesiacoch čoraz častejšie zameriava údery popri ruských vojenských objektoch tiež na energetické a priemyselné zariadenia. Deklarovaným zámerom je obmedziť bojaschopnosť Moskvy a oslabiť jej možnosti financovať vojnu peniazmi z predaja ropy a plynu.

V noci ukrajinské drony znovu zaútočili na čiernomorský prístav Novorossijsk, cez ktorý sa uskutočňuje časť vývozu ruskej ropy. Miestne úrady najprv ohlásili jedného zraneného a poškodenie niekoľkých domov. Gubernátor Kondraťjev neskôr spresnil, že pri jednom z najdlhších a najrozsiahlejších ukrajinských útokov na Krasnodarský kraj bolo zranených šesť ľudí a škody utrpelo minimálne 20 domov v piatich obciach. Hasiči zápasia s plameňmi na streche domu v Tuapse, najhoršia je ale situácia v Norossijsku a Gelendžiku, dodal.

Predminulý víkend ukrajinský útok na Novorossijsk na dva dni prerušil nakladanie ropy v tomto prístave. Export z prístavu dosahuje 2,2 milióna barelov ropy denne, čo zodpovedá dvom percentám svetovej ponuky, napísala vtedy agentúra Reuters. Na celkovom vývoze ropy z Ruska sa Novorossijsk podieľa zhruba pätinou. Úder bol podľa Reuters doteraz najničivejším ukrajinským útokom na ruskú infraštruktúru pre vývoz ropy cez Čierne more. Ukrajina uviedla, že na útok využila okrem iného svoju strelu s plochou dráhou letu Neptún s predĺženým doletom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ