Rusko si môže diktovať podmienky. Európa ho na ukrajinskom bojisku nezasiahla

Napísali ste, že ruská vojna proti Ukrajine trvá už dosť dlho na to, aby sa Európa spamätala, no neurobila to. Aké sú teda z vášho pohľadu hlavné a konkrétne dôvody, prečo sa to nepodarilo?

Európa zvolila príliš bojazlivý prístup. Trvalo nám veľmi dlho, kým sme naplno zamerali naše úsilie na ruskú ekonomiku. Konkrétne hovorím o závislosti od fosílnych palív. Niektoré zbraňové systémy sme Ukrajine dodávali extrémne pomaly a ešte sme sa pritom hlavne zaoberali tým, čo to znamená pre nás. Je pravda, že sme Kyjev podporili peniazmi a nejakými zbraňami, no nerobili sme to s cieľom skutočne zmeniť situáciu na bojisku. Rusko sa cíti pomerne komfortne, keď si diktuje mierové podmienky. A je to práve preto, že sme mu na bojisku nedokázali spôsobiť vážne škody. Európa je príliš rozdelená v jednej kľúčovej veci.

V čom spočíva problém?

Ak to s podporou Ukrajiny a snahou dosiahnuť trvalý mier na starom kontinente myslíme skutočne vážne, musíme byť pripravení ísť aj do rizika. Áno, z toho vyplýva nebezpečenstvo eskalácie konfliktu s Ruskom a to, že Európa by sa mohla dostať do situácie, keď bude musieť konať viac-menej osamote, teda bez Američanov. Na tieto dva možné scenáre však nie sme dostatočne pripravení, respektíve nemáme vôľu, aby sme s nimi niečo spravili.

Čítajte viac Trump, Ukrajina a ruská vojna. Úplne neschopná Európa zachraňuje, čo sa dá, tvrdí analytik

Po ženevských rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí USA Marcom Rubiom sa ukázalo, že by mohla existovať cesta, ako presvedčiť Američanov, že ich 28-bodový plán nemôžu Ukrajina a Európa plne akceptovať. Prišla alternatíva, ktorá však vychádza z predloženého návrhu. Teraz to vyzerá tak, že Kyjev by mohol s niečím súhlasiť, ale stále sa riešia citlivé body týkajúce sa územia a podobne. Nemali by sa však Európania v spolupráci s Ukrajinou pokúsiť predložiť skutočnú alternatívu plánu založenú na dôveryhodnej politickej, vojenskej a finančnej podpore? A ako by na to reagovali Američania?

Z toho, čo som videl v médiách, to vyzerá tak, že európskych plánov je viacero. Ak je to pravda, nepôsobí to dobre. Nie je čas na to, aby bola Európa v týchto záležitostiach rozdelená, a mala by predložiť jeden koherentný plán. Obávam sa však, že návrhy zostavené Európou a Kyjevom sa v konečnom dôsledku nebudú pozdávať ani USA, ani Rusku. V takom prípade budeme opäť na začiatku. Znamená to, že Európa musí byť oveľa dôslednejšia vo vojenskej podpore Kyjevu a v tom, aké bezpečnostné záruky mu vie ponúknuť. Nemôžeme si dovoliť, aby sa na Ukrajine zrodilo riešenie, ktoré by ohrozilo európske bezpečnostné záujmy na desaťročia dopredu. Nikto nedostane úplne všetko, čo chce, ale Európania sa môžu pripraviť na budúcnosť, v ktorej sa Spojené štáty zo starého kontinentu stiahnu a Rusko zostane hrozbou. V určitom bode sa musíme začať vážne zaoberať európskymi bezpečnostnými záujmami bez toho, aby sme si neustále mysleli, že USA budú vždy stáť pri nás, aby nás chránili.

Čítajte viac Expert na tajné služby: Trumpovo ultimátum pre Ukrajinu bol ruský plán

Slovensko a Maďarsko majú momentálne vlády, pri ktorých sa dá povedať, že sú minimálne do istej miery v trumpovsko-putinovskom tábore. Predstavuje to pre EÚ problém?

Je to problém, s ktorým sa však musíme naučiť žiť. Nie som si vždy istý, že keď Slovensko a Maďarsko niečo hovoria, nakoľko podľa toho aj skutočne konajú. Nezabúdajme, že mnohé západoeurópske a juhoeurópske štáty majú tiež určité výhrady týkajúce sa prístupu ku Kyjevu, no verejne o nich tak hlasno nehovoria. Myslím si však, že všetky vlády, ktoré plne nepodporujú Ukrajinu, by sa mali pozrieť do zrkadla a spýtať sa samých seba, či konajú v európskom záujme alebo len zasievajú sváry, ktoré prospievajú len Kremľu a jeho podporovateľom.

Musím povedať, že si nemyslím, že Európa jasne chápe, čo pre ňu Ukrajina skutočne znamená, a aké miesto by mala mať v rámci európskej bezpečnostnej architektúry. Ako to vidíte vy?

To je naozaj dobrá otázka. Cynik vo mne si myslí, že Ukrajinu sme doteraz vo veľkej miere vnímali ako príležitosť na robenie vojenských obchodov. Nechápte ma zle, viem, že musíme Ukrajine predávať zbrane. Ale chýba nám skutočná diskusia o bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Hoci vidím, že Európania hovoria o koalícii ochotných, ale tieto návrhy sú stále založené na predpoklade, že podpora z USA bude pokračovať. Čo sa však stane, ak Washington už túto úlohu nebude chcieť plniť? A zdá sa, že práve to sa nám Američania usilujú naznačiť. Čo bude potom? Je Európa ochotná poskytnúť Ukrajine vlastné bezpečnostné záruky bez USA? To je, obávam sa, jediná skutočná otázka, ktorou sa musíme zaoberať. A odpoveď na ňu nám veľa napovie o tom, ako Európa vyzerá.