Merkelová otvorene o vypuknutí vojny na Ukrajine: Všetci sme zlyhali
Merkelová uviedla, že išlo vraj o nesprávnu interpretáciu toho, čo povedala. „Všetci sme zlyhali, všetci – ja, všetci sme zlyhali v tom, aby sme zabránili tejto vojne,“ dodala k vojne na Ukrajine.
Bývalá kancelárka začiatkom októbra v rozhovore pre maďarský server Partizán uviedla, že tzv. minské dohody, ktoré v roku 2014 a 2015 pomáhala vyjednať a ktoré mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine, priniesli v rokoch 2015 až 2021 „pokoj“ a dali Kyjevu „príležitosť nabrať silu“.
„V júni 2021 som však cítila, že (ruský prezident Vladimir) Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili," povedala Merkelová v interview, z ktorého citoval nemecký denník Bild.
Štyri krajiny to však podľa nej odmietali. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko bolo proti," povedala bývalá kancelárka. „V každom prípade k tomu nedošlo. Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia," dodala Merkelová, ktorá ako kancelárka skončila v decembri 2021 a tri mesiace potom ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu.
Bild vtedy upozornil, že Merkelová „zabudla“ povedať, že Rusko v rokoch 2015 až 2021 zabilo alebo zranilo viac ako päťtisíc ukrajinských vojakov a že teda Putinova agresia „sa v žiadnom prípade nezačala až po skončení funkčného obdobia kancelárky“. Navyše už od jari 2021 Rusko pripravovalo proti Ukrajine plnohodnotnú inváziu.
Poľský expremiér Mateusz Morawiecki aj predseda výboru pre zahraničné veci estónskeho parlamentu Marko Mikhelson na adresu bývalej kancelárky nešetrili kritikou. Svojimi neuváženými slovami o úlohe pobaltských krajín a Poľska v rozpútaní ruskej vojny dokázala, že patrí medzi najškodlivejších nemeckých politikov posledného storočia, vyhlásil vtedy Morawiecki. Jeho estónsky kolega dodal, že Merkelová klesla na naozaj nízku úroveň a že to vrhá tieň na celé jej kancelárske obdobie.
Merkelová pôsobila ako kancelárka v rokoch 2005 až 2021 a odvtedy sa do verejnej diskusie zapája pomerne zriedkavo. Teraz v rozhovore pre kanál Phoenix zároveň vyzvala etablované nemecké politické strany, aby sa nenechali manipulovať Alternatívou pre Nemecko (AfD) a namiesto toho formulovali a presadzovali svoju vlastnú politiku. V rozhovore povedala tiež, že by nemohla spolupracovať so stranami, ktoré sú proti Európskej únii, majú úplne iný vzťah k Rusku než ona a neobhajujú liberálnu demokraciu.
„Hľadanie väčšiny s AfD je vylúčené už na základe toho, ako sa definuje,“ povedala Merkelová. Svoje poznámky adresovala stredoľavým Sociálnym demokratom (SPD) aj kresťanskodemokratickej aliancii CDU/CSU, ktorú kedysi viedla.
AfD je najsilnejšou nemeckou opozičnou stranou a nedávne prieskumy verejnej mienky ju umiestňujú na rovnakú úroveň ako CDU/CSU alebo dokonca pred ňu.
Naposledy sa verejne vyjadrila k politickým otázkam v januári počas kampane pred parlamentnými voľbami, keď kritizovala šéfa CDU Friedricha Merza za schválenie návrhu na obmedzenie migrácie s podporou AfD.