Ako sa 12-ročné dievča hralo na chirurga. Lekárku, ktorá nechala dcéru vŕtať do lebky pacienta, súd oslobodil
„Nejde o to, čomu verím. A že to všetko, úprimne povedané, považujem za šialené. Nebolo však možné dokázať, že to dievča vŕtalo samo,“ citoval denník Kronen Zeitung sudkyňu Gundulu Neudeckovú.
Pripustila síce, že správanie oboch chirurgov nezodpovedalo etickým pravidlám, ale obvinenie z ublíženia na zdraví odmietla. Rozsudok ešte nie je právoplatný.
Udalosť sa stala v sobotu 13. januára 2024, keď 33-ročnému mužovi padol v lese na hlavu ťažký konár, ktorý mu spôsobil vážne zranenie mozgu. Previezli ho do univerzitnej nemocnice v Grazi, kde sa ho ujali dvaja neurológovia – mladý chirurg a 47-ročná primárka.
V práci s ňou vtedy bola i jej maloletá dcéra, ktorá mamu poprosila, či by sa nemohla pozerať, ako operuje. Tá ju teda vybavila potrebným oblečením a napriek tomu, že to predpisy zakazujú, ju zobrala do sály.
Keď sa už zákrok chýlil ku koncu a primárka splnila svoju úlohu, prácu mal dokončiť jej asistent, ktorý ešte nebol oprávnený operovať bez dohľadu skúseného lekára. Ako vypovedal, dievča sa zrazu spýtalo, či by nemohlo pomôcť.
„Žiadosť ma prekvapila, ale neodmietol som, čo bola obrovská chyba. Obrátil som sa na kolegyňu a spýtal sa, či smie. Povedala: Prečo nie?“ opísal pred súdom 35-ročný lekár.
Protirečil tak primárke, ktorá na pojednávaní poprela, že by súhlasila. Dokonca tvrdila, že sa v tom čase už vzdialila od stola a telefonicky vybavovala ďalšie operácie, takže nevidela, čo dcéra robí.
Ako navyše upozornili noviny Kronen Zeitung, lekárka počas vyšetrovania výpoveď menila a svojho asistenta sa snažila presvedčiť, aby klamal – mal vyhlásiť, že jej dcéra v operačnej sále vôbec nebola.
Prokurátorka neurologičku obvinila, že dcéru sama poučila, ako má postupovať. „Dievča samo bez pomoci vyvŕtalo dieru do odhalenej lebky. Obžalovaná predtým ešte vysvetlila, ako vŕtačka funguje,“ priblížila s tým, že obaja lekári nastavili aj potrebnú rýchlosť prístroja.
Potvrdila to anestéziologička, ktorá bola pri operácii. Na vŕtačke vraj potom videla štyri ruky – chirurgove i detské.
Šéf kliniky Stefan Wolfsberger vypovedal, že keď dostal anonymné udanie, predvolal si chirurga a spýtal sa ho, či dievča vŕtalo. „Po krátkom váhaní odpovedal, že áno,“ objasnil pred súdom.
Ako pripomenul, kauza poškodila povesť nemocnice a pacienti majú strach. „Ani nevieš, čo si nám spôsobila,“ vyčítala primárke anestéziologička. „Nedávno som ošetrovala pacienta s tumorom, ktorý sa bál, či mu do hlavy nebude vŕtať nejaké dieťa!“ zdôvodnila.
Obvinení sa bránili, že dievča v skutočnosti vŕtačku nedržalo. Celý čas ju vraj ovládal asistent a primárkina dcéra iba položila ruky na zariadenie, prípadne na lekárove ruky.
Obžaloba sa, naopak, opierala o svedectvo zdravotných sestier, podľa ktorých sa primárka po zákroku sama chválila dcériným „výkonom“.
„Sedela som s kolegyňami na ARO. Po operácii prišla pani doktorka s dcérou a rozprávala: Moja dcéra práve po prvý raz vyvŕtala dieru. Zdalo sa, že je hrdá, dievča malo dobrú náladu. Boli sme z toho prekvapené, ale nikto nechcel podraziť pani doktorku,“ tlmočili výpoveď sestry rakúske médiá.
Obhajca obvinenej Bernhard Lehofer to na súde bagatelizoval. Podľa neho neexistuje dôkaz, že by lekárkina dcéra vyvíjala nejaký tlak pri držaní vŕtačky.
A to, že sa matka vystatovala jej úspechom, prirovnal k siláckym rečiam, akými sa otcovia chvália, že ich synovia šoférovali traktor len preto, lebo sa držali volantu. Obžaloba sa vraj usiluje zničiť kariéru dvoch lekárov iba „na základe klebiet a scenárov typu čo sa mohlo stať“.
K tomu, že neurologička pri opise dcérinho „vŕtania“ preháňala, sa priklonila i sudkyňa. Nezavážila ani sťažnosť pacienta, ktorý je od incidentu práceneschopný, hoci nevedno, či je to následkom zranenia, operácie, ktorá údajne dopadla dobre, alebo psychickej ujmy.
„Neviem sa zbaviť predstavy, že ma operuje 12-ročné dieťa. Mám poruchy spánku, liečim sa na psychiatrii, je mi veľmi zle, a preto nemôžem pracovať,“ zveril sa na súde.
Obaja lekári, ktorým v prípade uznania viny hrozil rok za mrežami alebo vysoká pokuta, napokon vyviazli bez trestu.
„Bola to najhoršia chyba môjho života. Posledné dva roky boli pre mňa a moju rodinu peklom. Niektorí tvrdia, že som si to zaslúžila. Je mi to nesmierne ľúto,“ kajala sa neurologička, ktorá sa na súde rozplakala. Ju i jej kolegu už z nemocnice prepustili.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ