ONLINE: Rusko nás chce odstrihnúť od Čierneho mora, situácia v Odese je tvrdá, priznal Zelenskyj

Čítajte viac 1395. deň: Kyjev tvrdí, že pôžička EÚ mu nestačí. Rusko útočilo v Odese, hlásia sedem mŕtvych

19:50 Američania podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského navrhli, aby sa na priamych rokovaniach v Miami o možnom konci ruskej vojny na Ukrajine zúčastnili zástupcovia Spojených štátov, Ukrajiny i Ruska. Informuje o tom agentúra AFP. Američania s Ukrajincami na Floride rokovali v piatok, na dnešok je v pláne schôdzka s ruskou stranou.

„Ak to dobre chápem, navrhli tento formát: Ukrajina, Amerika, Rusko,“ povedal Zelenskyj. Poznamenal, že by na rokovaní mohli byť prítomní aj zástupcovia európskych krajín a že „by bolo logické mať takúto spoločnú schôdzku… po tom, ako nám budú jasné výsledky stretnutia, ktoré sa už konalo“.

Neskôr podľa agentúry Reuters uviedol, že Ukrajina bude návrh a trojstrannú schôdzku podporovať, ak povedie k ďalším výmenám väzňov a otvorí cestu k stretnutiu prezidentov. Zároveň však vyjadril pochybnosť, či stretnutie troch strán prinesie niečo nové.

AFP potom priniesla ďalšie vyjadrenia ukrajinského prezidenta, v ktorom apeluje na USA, aby vyvinuli väčší tlak na Rusko, a vyjadruje presvedčenie, že iba Spojené štáty sú schopné presvedčiť Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine.

Ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev skôr počas dneška uviedol, že mieri do Miami na ďalšie rokovania o Ukrajine. Na mieste sú ukrajinská aj európska delegácia. Rokovania sprostredkuje splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner.

AFP pripomína, že americkí vyjednávači sa snažia presadiť plán, podľa ktorého by USA ponúkli Ukrajine bezpečnostné záruky, avšak zrejme by sa od Kyjeva očakávalo, že sa vzdá určitých území. To však ukrajinskí predstavitelia aj mnoho Ukrajincov odmietajú. Zelenskyj dnes hovoril o kompromise v podobe terajšej bojovej línie.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v piatok sľúbil, že Ukrajina nebude nútená k žiadnej dohode a „mierová dohoda nebude, ak s ňou nebude Ukrajina súhlasiť“. Dodal, že dnes by sa mohol k rokovaniam v Miami, odkiaľ pochádza, tiež pripojiť.

19:45 Ruská ekonomika síce čelí rastúcim problémom, pravdepodobne to však v najbližšom čase neprinúti ruského prezidenta Vladimira Putina k ukončeniu vojny na Ukrajine. Kremeľ by mohol pri súčasnej intenzite bojov a rozsahu západných sankcií situáciu z ekonomického hľadiska zvládať ešte mnoho rokov, píše server CNN s odvolaním sa na analytikov.

Čítajte viac Ruská ekonomika má problémy. Ale to Putina neprinúti skončiť vojnu

15:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že Moskva nemá slovo ohľadne organizácie volieb na Ukrajine. Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin naznačil pozastavenie útokov, aby mohol Kyjev zorganizovať prezidentské voľby.

„Nie Putin rozhoduje o tom, kedy a v akom formáte sa uskutočnia voľby na Ukrajine,“ podotkol Zelenskyj, ktorý tiež opätovne vylúčil hlasovanie na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Zelenskyj podľa AFP tiež povedal, že Spojené štáty navrhli rokovania medzi vyjednávacími tímami Ukrajiny a Ruska v Miami, kde sa predstavitelia medzitým zhromaždili na ďalšie kolo rokovaní o ukončení vojny.

„Pokiaľ viem, navrhli tento formát: Ukrajina, Amerika, Rusko,“ povedal Zelenskyj a dodal, že Európania by mohli byť prítomní a bolo by „logické usporiadať takéto spoločné stretnutie… po tom, čo pochopíme potenciálne výsledky stretnutia, ktoré sa už uskutočnilo“, cituje francúzska agentúra.

Zelenskyj ešte vo štvrtok oznámil, že ukrajinská a americká delegácia budú v piatok a v sobotu (19. a 20. decembra) rokovať v Spojených štátoch o ukončení vojny. Tieto delegácie rokovali aj v pondelok v Berlíne, pričom prítomní boli i viacerí európski lídri. Podľa Zelenského tieto rozhovory „neboli jednoduché, ale boli produktívne“.

Americká delegácia má cez víkend v pláne rokovania aj s ruskou stranou. Šéf diplomacie USA Marco Rubio v piatok na tlačovej konferencii na rezorte diplomacie povedal, že sa v sobotu možno pripojí k rokovaniam s ruskou delegáciou.

15:40 Ukrajinská SBU v noci z piatka na sobotu zasiahla na vojenskom letisku Belbek na Rusmi okupovanom Kryme dve stíhačky Suchoj Su-27. Na toto letisko ukrajinské drony zaútočili po druhý raz počas dvoch dní. Ukrajinský generálny štáb tiež oznámil, že armáda v noci na piatok zasiahla ruskú vojenskú loď v Kaspickom mori, ktorá hliadkovala blízko ropnej a plynovej ťažobnej plošiny.

Čítajte viac Ukrajinské drony zasiahli na Kryme dve ruské stíhačky. V Kaspickom mori zase ďalšiu ropnú plošinu a ruskú vojnovú loď

15:30 Rusko sa podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského snaží Ukrajinu odrezať od Čierneho mora. Zelenskyj povedal, že situácia v Odeskej oblasti, na ktorú ruská armáda v posledných týždňoch zosilnela útokmi, je tvrdá.

Rusko v Odeskej oblasti útočí na prístavy dôležité pre ukrajinský export, na energetickú aj dopravnú infraštruktúru. V piatok večer prišlo pri raketovom útoku na prístavnú infraštruktúru v tomto regióne o život osem ľudí, skoro 30 ďalších utrpelo zranenia. Vo štvrtok ruský dronový útok vyradil z prevádzky cestný most, po ktorom vedie dôležitá komunikácia spájajúca Odesu s Reni pri hraniciach s Rumunskom aj s hraničnými priechodmi do Moldavska.

Dnes Rusko podľa ukrajinského vicepremiéra Oleksija Kulebu podniklo útok na prístav Pivdennyj, ktorý patrí medzi tri najväčšie na Ukrajine. Zasiahnuté boli bližšie neurčené nádrže.

„Keď nedosahuje výrazné úspechy na fronte, snaží sa nepriateľ terorizovať civilistov a usiluje sa o vnútornú destabilizáciu,“ uviedol zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Viktor Mykyta.

Reuters píše, že ruský prezident Vladimir Putin nedávno sľúbil, že Ukrajinu odreže od Čierneho mora v odplate za ukrajinské dronové útoky na tankery z takzvanej ruskej tieňovej flotily v Čiernom mori, ktoré šéf Kremľa označil za pirátstvo. Príjmy z predaja ropy sú pre Moskvu dôležitým zdrojom príjmov, z ktorých môže financovať vojnu proti Ukrajine, ktorú vedie od februára 2022.

14:40 Menej ako deň po tom, ako sa v severozápadnej časti Turecka zrútilo bezpilotné lietadlo, pravdepodobne ruského pôvodu, v krajine objavili ďalší dron neznámeho pôvodu, uviedli v sobotu turecké médiá.

Podľa niekoľkých nezávislých televíznych staníc a denníka Cumhuriyet zariadenie našli na prázdnom poli neďaleko mesta Balikesir. Viaceré médiá s odvolaním sa na miestnych poľnohospodárov informovali, že k zrúteniu došlo pravdepodobne pred niekoľkými dňami.

Turecké úrady zatiaľ na najnovší incident nereagovali. Televízne stanice Halk TV a Haberturk však informovali, že zariadenie bolo medzičasom prevezené do Ankary na analýzu.

Ide o tretí podobný incident tento týždeň. Turecké ministerstvo vnútra o druhom – piatkovom – incidente povedalo, že podľa prvotných zistení ide o ruský dron Orlan-10, ktorý sa využíva na „prieskum a sledovanie“.

Turecká tlačová agentúra DHA zároveň uviedla, že toto bezpilotné lietadlo objavili neďaleko mesta Izmit vzdialeného približne 30 kilometrov južne od pobrežia Čierneho mora.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom minulý týždeň upozornil, že Čierne more by sa nemalo stať „oblasťou konfrontácie“ medzi Ruskom a Ukrajinou.

14:35 Neznámi vandali vo štvrtok poliali červenou farbou fasádu poľského konzulátu v Bruseli, popísali ju urážlivými heslami a pred vchodom rozhádzali psie exkrementy. Dnes o tom podľa rozhlasovej stanice RMF FM informoval hovorca poľského ministerstva zahraničia Maciej Wewiór. Poľsko nahlásilo vec belgickým bezpečnostným zložkám.

„Vo štvrtok sa na fasáde konzulárneho oddelenia poľskej ambasády v Bruseli objavili heslá politického charakteru, ktoré sa týkali bezpečnosti Poľska a Európskej únie,“ povedal Wewiór.

Podľa RMF FM sa incident stal vo štvrtok nadránom. Ten deň sa v Bruseli zišli lídri štátov a vlád krajín EÚ na pravidelnom summite. Tentoraz sa týkal okrem iného financovania Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii.

Na informačnej tabuli konzulátu bol nápis „Killers“ (Zabijaci), na stene hanlivé heslo týkajúce sa zrejme bezpečnostnej bariéry, ktorú Poľsko postavilo na hranici s Bieloruskom v súvislosti s migračnou krízou.

Nemenovaný pracovník konzulátu povedal, že tento vandalský čin pôsobí ako ruská provokácia. Chápe ho tiež ako protest proti Frontexu, európskej agentúre sídliacej vo Varšave, ktorá podporuje členské štáty pri ochrane vonkajších hraníc EÚ.

Belgická polícia analyzuje záznam z bezpečnostných kamier, ktoré podľa RMF FM zachytili troch až štyroch ľudí, ktorí ničia budovu, a jednu ďalšiu osobu, ktorá všetko nahráva na telefón.

Poľsko, ktoré patrí ku kľúčovým spojencom Ukrajiny, v posledných rokoch čelí vlne sabotážnych akcií či podpaľačských útokov. Varšava z ich organizácie obviňuje Rusko a jeho tajné služby.

13:40 Čoraz viac ľudí v Spojenom kráľovstve podporuje vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu v prípade uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky spoločnosti H/Advisors.

H/Advisors výsledky prieskumu založila na odpovediach 1002 dospelých obyvateľov Británie. Podľa nich v súčasnosti podporuje myšlienku nasadenia vojakov na Ukrajinu až 40 percent z opýtaných, s cieľom pomôcť chrániť krajinu pred potenciálnou budúcou agresiou zo strany Ruska.

Podľa Sky News ide o šesťpercentný nárast oproti výsledkom októbrového prieskumu.

Len 23 percent Britov podporuje rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom bez účasti Ukrajiny, pričom iba 19 percent dôveruje ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi v tom, že bude rešpektovať akékoľvek prímerie.

Až 88 percent respondentov považuje za nevyhnutné, aby Ukrajina v rámci akejkoľvek mierovej dohody dostala silné bezpečnostné záruky. Zároveň 72 percent opýtaných verí, že Rusko by sa zameralo aj na ďalšie európske krajiny, ak Ukrajina vo vojne prehrá.

Na záver, 69 percent Britov chce, aby Spojené kráľovstvo patrilo medzi krajiny zodpovedné za vynútiteľnosť akejkoľvek dohody o prímerí medzi obomi stranami konfliktu.

11:45 Rusko v noci na dnes proti Ukrajine odpálilo tri balistické rakety Iskander-M, informovalo letectvo napadnutej krajiny vo svojom pravidelnom hlásení. Podľa ukrajinských záchranárov ruská armáda podnikla rozsiahly dronový útok na Mykolajiv na juhu krajiny a šéf Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim uviedol, že časť tohto regiónu je bez dodávok prúdu.

Okrem rakiet Rusko nad Ukrajinu od piatkového večera do dnešného rána vyslalo 51 dronov, uviedlo tiež letectvo. Protivzdušná obrana ich 31 zneškodnila. Nepriateľské rakety a drony zasiahli 15 miest.

Cieľom raketového útoku bola v piatok večer prístavná infraštruktúra v Odeskej oblasti. Podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) zomrelo osem ľudí, ďalších 27 utrpelo zranenia. Časť obetí bola v autobuse, ktorý sa ocitol priamo v epicentre útoku, dodala. Na parkovisku zhoreli nákladné autá, poškodené sú tiež osobné autá.

V Mykolajive sú po ruskom dronovom útoku zničené garáže a niekoľko vozidiel. Bez elektriny sú tri okresy regiónu, vrátane mykolajivského, uviedol šéf oblastnej vojenskej správy Kim podľa ruskojazyčného servisu BBC.

Obyvatelia Ukrajiny musia každý deň počítať s odstávkami dodávok elektrickej energie, pretože energetická infraštruktúra je pravidelne cieľom ruských útokov. Často im tiež netečie voda a sú bez dodávok tepla. Rusko tvrdí, že jeho cieľom je ochromiť chod ukrajinského zbrojárskeho priemyslu, podľa mnohých sa však snaží zlomiť obyvateľstvo napadnutej krajiny.

Ukrajinský generálny štáb dnes oznámil, že armáda v noci na piatok zasiahla ruskú vojenskú loď v Kaspickom mori, ktorá hliadkovala blízko ropnej a plynovej ťažobnej plošiny. Následky tohto dronového útoku sa spresňujú. Ukrajina v posledných dňoch v Kaspickom mori zaútočila na niekoľko ruských ťažobných plošín. Podľa Kyjeva je účelom útokov proti ruskej plynárenskej a ropnej infraštruktúre obmedziť príjmy Moskvy z predaja surovín, z ktorého financuje skoro štyri roky trvajúcu inváziu na Ukrajinu.

9:30 Ruským leteckým silám ​​boli dodané dva strategické bombardéry Tu-160M, oznámil tento týždeň minister obrany Andrej Belousov. Štátne médiá túto informáciu potvrdili, ale nespresnili, či ide o nové alebo modernizované lietadlá.

Čítajte viac Pojme až dvanásť veľkých rakiet s plochou dráhou letu na jeden boj. Rusi získali dva strategické bombardéry Tu-160M

9:00 Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok počas spoločnej tlačovej konferencie povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Ukrajinci podľa neho nedostatočne oceňujú rozsiahlu pomoc, ktorú im Poľsko poskytuje od začiatku ruskej invázie.

Čítajte viac Nawrocki kritizuje Kyjev za nedostatok vďačnosti za doterajšiu podporu počas vojny

8:30 Rusko vypovie vojenské dohody s radom krajín vrátane tých, ktoré uzavrelo s Českom, Poľskom, Nemeckom alebo Britániou v rokoch 1992 až 2002, napísala ruská štátna tlačová agentúra TASS; rozhodnutie bolo zverejnené vo vládnom vestníku.

„Povoliť ruskému ministerstvu obrany ukončiť nasledujúce medzinárodné zmluvy,“ cituje TASS vládny pokyn, ktorý ďalej vymenúva dohody týkajúce sa spolupráce vo vojenskej oblasti uzavretej s Nemeckom, Poľskom, Nórskom, Bulharskom, Rumunskom, Dánskom, Britániou, Holandskom, Chorvátskom a Belgickom.

Na záver TASS spomína dohodu o spolupráci medzi ministerstvami obrany Česka a Ruska podpísanú v Moskve 16. apríla 2002. Žiadne podrobnosti k nej neuvádza. Nespomína ani dôvody, ktoré teraz viedli Moskvu k tomuto rozhodnutiu.

V polovici apríla 2002 podpísalo Česko s Ruskom niekoľko zmlúv, ktoré sa okrem iného týkali ruského dlhu voči ČR. Jednou z vtedy podpísaných dohôd bolo tiež dojednanie medzi ministerstvami obrany o spolupráci. Túto zmluvu spomína české ministerstvo zahraničia na svojom webe ako jednu z radu stále platných zmlúv s Ruskom.

Vzťahy Moskvy so Západom sa prudko zhoršili po ruskom vpáde na Ukrajinu vo februári 2022, keď sa rad západných štátov postavil na stranu napadnutej krajiny, ktorú podporuje okrem iného dodávkami vojenského vybavenia.

8:15 Ruský balistický raketový útok na infraštruktúru v okolí ukrajinského čiernomorského prístavu Odesa v piatok večer zabil sedem ľudí a ďalších 15 zranil.

Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo paľbu v tejto dôležitej pobrežnej oblasti po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin pohrozil odvetou za sériu ukrajinských útokov na tankery prepravujúce ruskú ropu.

„Nepriateľ zasiahol prístavnú infraštruktúru Odeskej oblasti – sedem mŕtvych, 15 zranených,“ uviedol na sociálnych sieťach guvernér Odeskej oblasti Oleg Kiper. „Štrajk spôsobil požiar na parkovisku nákladných vozidiel,“ dodal.

V posledných týždňoch Rusko opakovane útočilo na logistickú a energetickú infraštruktúru Odesy, zasiahlo most na hranici s Moldavskom a pri mrazivých teplotách odpojilo dodávky elektriny a tepla stovkám tisícov ľudí. Útoky poškodili aj civilné plavidlá plaviace sa pod cudzou vlajkou v regionálnych prístavoch.

Ukrajina v piatok oznámila, že v neutrálnych vodách Stredozemného mora zasiahla ďalší z moskovských tankerov „tieňovej flotily“, ktoré porušujú sankcie. Išlo o prvý dronový útok Kyjeva na ruský tanker v Stredozemnom mori počas takmer štvorročnej vojny. Kyjev začiatkom tohto mesiaca zaútočil na podobné plavidlá v Čiernom mori.

Piatkový útok sa odohral v čase zvýšeného diplomatického úsilia o ukončenie vojny, keď sa americkí, ukrajinskí a európski predstavitelia zišli na ďalšom kole rokovaní v Miami.

Putin začiatkom decembra vyhlásil, že Rusko rozšíri útoky na ukrajinské prístavy a pohrozil, že mu úplne zablokuje prístup k moru, ak bude pokračovať v útokoch na tankery.

5:45 Správy amerických tajných služieb naďalej varujú, že ruský prezident Vladimir Putin má v úmysle obsadiť celú Ukrajinu a získať späť časti Európy, ktoré patrili bývalému sovietskemu impériu, uviedlo šesť zdrojov blízkych americkým tajným službám, a to aj napriek tomu, že vyjednávači sa snažia o ukončenie vojny, po ktorej by Rusku zostalo oveľa menej územia, napísala agentúra Reuters.

Tieto správy predstavujú úplne odlišný obraz od toho, ktorý vykreslil americký prezident Donald Trump a jeho mieroví vyjednávači pre Ukrajinu, ktorí tvrdili, že Putin chce ukončiť konflikt, uvádza Reuters. Najnovšia správa pochádza z konca septembra, povedal jeden zo zdrojov.

Tieto spravodajské informácie podľa Reuters vyvracajú slová ruského lídra, ktorý popiera, že predstavuje hrozbu pre Európu. Zistenia USA sú konzistentné od Putinovej rozsiahlej invázie v roku 2022. Podľa zdrojov sa do značnej miery zhodujú s názormi európskych lídrov a špionážnych agentúr, že si želá celú Ukrajinu a územia bývalých štátov sovietskeho bloku vrátane členov aliancie NATO.

„Spravodajské informácie vždy hovorili, že Putin chce viac,“ povedal Mike Quigley, demokratický člen spravodajského výboru Snemovne reprezentantov, v rozhovore pre agentúru Reuters. "Európania sú o tom presvedčení. Poliaci sú o tom absolútne presvedčení. Pobaltské krajiny si myslia, že sú na rade prvé.“

Rusko kontroluje približne 20 % územia Ukrajiny vrátane väčšiny Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré tvoria priemyselné srdce Donbasu, častí Záporožskej a Chersonskej oblasti a Krym, strategicky dôležitý čiernomorský polostrov, pripomína Reuters.

Putin tvrdí, že Krym a všetky štyri oblasti patria Rusku. Trump vyvíja tlak na Kyjev, aby stiahol svoje sily z malej časti Donecka, ktorú kontroluje, ako súčasť navrhovanej mierovej dohody, uviedli dva zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Túto požiadavku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a väčšina Ukrajincov odmietajú.

„Prezidentský tím dosiahol obrovský pokrok, pokiaľ ide o ukončenie vojny,“ a Trump vyhlásil, že mierová dohoda „je bližšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal predstaviteľ Bieleho domu bez toho, aby sa vyjadril k správam spravodajských služieb. Úrad riaditeľa Národnej spravodajskej služby, CIA a ruské veľvyslanectvo bezprostredne nereagovali na žiadosti o komentár, uviedla agentúra Reuters.

5:40 Ďalší deň rozhovorov ukrajinskej delegácie v Spojených štátoch sa v piatok skončil, zástupcovia oboch strán sa zhodli, že budú pokračovať v snahe o dojednanie mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom. Po piatkovom rokovaní to uviedol hlavný ukrajinský vyjednávač Rustom Umerov, podľa ktorého Kyjev trvá na dlhodobom zabezpečení ukrajinskej bezpečnosti. Obe strany by sa mali zísť aj v sobotu.

„Zhodli sme sa s našimi americkými partnermi na ďalších krokoch a na pokračovaní našej spoločnej práce v blízkej budúcnosti,“ napísal Umerov na sieti X bez bližších podrobností k výsledkom rokovaní. Dodal, že o nich informoval prezidenta Volodymyra Zelenského.

Americký minister zahraničia Marco Rubio pred piatkovými rozhovormi uviedol, že rokovania o mierovom pláne ukončenia vojny Ruska proti Ukrajine pokročili, stále ale zostáva prejsť značný kus cesty. Posledné otázky, ktoré bude treba vyriešiť, bývajú najzložitejšie, dodal.

Ukrajina, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, hovorí o tom, že sa nevzdá územia, ktoré Rusko požaduje, ale ktoré doteraz nedobylo. Chce tiež záruky bezpečnosti, aby Rusko na jej územie znovu nezaútočilo.

Ruský prezident Vladimir Putin na piatkovej tlačovej konferencii hovoril o tom, že Ukrajina nie je pripravená rokovať o mieri, keď odmieta diskutovať o územných ústupkoch.

V sobotu majú rozhovory medzi Ukrajincami a Američanmi pokračovať v USA. Cez víkend sa tiež podľa dostupných informácií majú v Miami na Floride stretnúť vyjednávači Spojených štátov a Ruska, aby prerokovali možnosti mierového riešenia.