Právne istoty učiteľov v súčasnej podobe považuje za nedostatočné. Ondek hovorí, že status učiteľa a pedagogických zamestnancov úzko súvisí s objemom financií, ktoré dáva štát do školstva. Zvýšiť by sa mali nielen výplaty, ale aj celkové investície štátu do školstva.
Postavenie učiteľa ovplyvňujú podľa odborárov aj nepriame faktory ako sú podielové dane pre samosprávy. „Status pedagóga tiež oslabuje chýbajúce definitívum pre pedagóga po určitých odpracovaných rokoch či stanovenie maximálneho počtu detí v triedach na prvom a druhom stupni základnej školy,“ poznamenal Ondek. Ako dodáva, mal by existovať aj paragraf, ktorý by chránil učiteľa pred incidentmi zo strany žiakov, ktoré sa začali objavovať v posledných rokoch.
„Novela o vysokých školách by zas mala zohľadniť pracovný pomer pre pedagógov na dobu neurčitú podobne ako je to v štátoch EÚ,“ konštatuje Ondek.
Učitelia sú stále v štrajkovej pohotovosti, v septembri minulého roka dokonca protestovali pred úradom vlády. Svoje požiadavky teraz žiadajú zakotviť v programovom vyhlásení nového kabinetu, ktoré by malo obsahovať konkrétne systematické kroky rozdelené do štyroch rokov vládnutia.
Odovzdali ich zástupcom víťaznej strany parlamentných volieb Smeru, KOZ na tripartitu ako aj do Kancelárie prezidenta SR. Ak nová vláda tieto požiadavky nezakomponuje do programu, odborári hrozia štrajkom učiteľov. Program vlády totiž považujú za dostatočný signál, či má vláda záujem riešiť súčasné problémy v školstve.
Prioritne požadujú v prvom roku vládnutia zvýšiť platy zamestnancov v školstve tak, aby sa čo najskôr priblížili k hranici 1,2 až 1,6-násobku v národnom hospodárstve. V súčasnosti je plat začínajúceho pedagóga približne 500 eur a tarifný strop pre pedagóga s 32-ročnou praxou predstavuje vyše 700 eur. Priemerný plat nepedagogických zamestnancov je 400 eur.
Kuchárkam či školníkom sťažuje situáciu, že sú hodnotení podľa zákona o verejnej službe. Podľa Ondeka by bolo ideálne, keby boli zaradení v rámci školskej legislatívy. Odbory tiež presadzujú, aby sa do štyroch rokov zvýšil tento podiel aspoň o jedno percento HDP. V súčasnosti investuje štát do školstva, vedy a športu 4,7 percenta HDP.