„Najdôležitejšou úlohou bude dotiahnuť do detailov dohodu z 26. októbra. Ale aby som to povedal úplne presne. Keď hovorím o dotiahnutí detailov, nemám na mysli nejaké zmeny podmienok,“ vyhlásil Papakonstantinu, ktorý je v súčasnosti ministrom životného prostredia.
Môže vláda viacerých strán v Grécku zlepšiť situáciu v krajine? Prečo sme sa dostali do tohto bodu?
To je základná otázka. Je to preto, lebo už istý čas chápeme, že vyriešiť situáciu v Grécku nie je v silách jednej strany, hoci má väčšinu v parlamente. Spoločnosť reaguje na zmeny a bolestivé reformy, ktoré sú nevyhnutné pre veľmi náročný ozdravný program. Vyžaduje si to vytvorenie širšieho kabinetu, v ktorom bude viac strán. Každý v Grécku mohol dospieť k tomuto záveru. Je to jediný spôsob, ako sa pohnúť dopredu.
Ako do toho zapadá pôvodná myšlienka expremiéra Jorgosa Papandrea o referende, ktoré sa malo týkať balíčka pomoci pre Grécko?
Najprv malo byť práve všeľudové referendum spôsobom, ako sa pohnúť dopredu. Keď sa však ukázalo, že opozícia je predsa len ochotná podporovať kroky vlády, išli sme smerom k vytvoreniu koaličnej vlády.
Čo tento kabinet znamená pre Európu?
Budeme o tom diskutovať s európskymi partnermi a Medzinárodným menovým fondom o jeho záväzkoch. Je tu požiadavka, aby sa k ich dodržiavaniu zaviazali nový predseda vlády, minister financií, guvernér národnej banky a lídri dvoch hlavných politických strán. Chcem ešte zdôrazniť, že myšlienka referenda neznamenala, že vláda nechce svoje záväzky dohodnuté na summite 26. októbra splniť. Práve naopak. Vôľa kabinetu mala byť ešte posilnená rozhodnutím obyvateľstva. Dočítal som sa totiž, že išlo o to, aby si Grécko zmenilo dohodnuté podmienky. Nie, nebolo to tak.
Aká bude teraz úloha Papandrea? Čo s ním urobí strana Pasok?
Moja holandská žena mi ukázala jedno veľmi urážlivé video, ktoré sa týkalo Papandrea. Ako člena jeho vlády ma to nahnevalo. Priniesol veľké obete, aby zmenil spôsob, akým grécka politika funguje. Opustil myšlienku, že v situácii, keď rastie sociálna nespokojnosť, môže vládnuť jedna strana. Jeho ideou bolo, že potrebujeme širší konsenzus. Papandreu zostáva predsedom Pasoku a šéfom jeho poslaneckého klubu. Všetci budeme podporovať novú vládu, aby sme presadili potrebné opatrenia, schválili rozpočet na ďalší rok, odhlasovali nové daňové zákony. Predčasné voľby majú byť 19. februára, ale myslím, že tento dátum nie je daný úplne napevno. Môže sa ešte posunúť. Máme za sebou dva veľmi tvrdé roky. Napriek hrozbe bankrotu sme dokázali udržať krajinu na nohách. Preukázali sme nielen vôľu zostať v eurozóne, ale aj snahu urobiť všetko pre to, aby sme tam zostali. Jednoducho nemôžete len povedať, že chcete byť členom eurozóny, ale musíte pre to aj niečo urobiť. Dohoda z 26. októbra znamená, že grécky dlh bude udržateľný a pohneme sa k procesu oživenia ekonomiky.
Môže byť koaličná vláda dvoch najväčších gréckych strán, teda Pasoku a pravicovej Novej demokracie, modelom aj po predčasných voľbách?
V Grécku máme dve strany, ktoré sa striedajú pri moci. Pasok získal roku 2009 vo voľbách 44 percent hlasov. Ak máte stranu, ktorá je schopná dosiahnuť takýto výsledok, je jasné, že jej členovia sa nedívajú na svet rovnakým pohľadom. V takom politickom subjekte sú rôzne frakcie. Dá sa povedať, že to, čo v iných krajinách predstavujú viaceré strany, v Grécku je už v rámci Pasoku či Novej demokracie. Otázka je, či to tak bude aj naďalej. Pasok musel prijímať úsporné opatrenia a voličov mu preto berú krajne ľavicové strany. Uvidíme, či v novom parlamente bude viac menších subjektov. Podľa prieskumov verejnej mienky by nijaká strana nezískala väčšinu v parlamente. Takže je naozaj možné, že súčasná veľká koalície je predzvesťou toho, ako to bude vyzerať aj po predčasných voľbách. Máme však pred sebou ešte niekoľko mesiacov a to je v politike veľmi dlhý čas.
Na čo všetko si za ten čas trúfne vláda, ktorá bude fungovať s vidinou predčasných volieb? Nebude to brzdou pri presadzovaní reforiem?
Kabinet bude fungovať úplne normálne. Napríklad v mojom sektore sa chystáme na liberalizáciu energetického sektora či privatizáciu plynárenskej spoločnosti. Samozrejme, najdôležitejšou úlohou bude dotiahnuť do detailov dohodu z 26. októbra. Ale aby som to povedal úplne presne. Keď hovorím o dotiahnutí detailov, nemám na mysli nejaké zmeny podmienok. Máme dohodu, ktorá je skvelá. Nová vláda sa zaviaže k dodržiavaniu memoranda o porozumení, čo bude znamenať uvoľnenie šiestej časti pôžičky, teda ôsmich miliárd eur. Kabinet bude rokovať s takzvanou Trojkou, teda zástupcami Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie, o novej dohode o pôžičke. Predčasné voľby neovplyvnia ani dohodu na rozpočte, ktorý ej podľa ústavy potrebné schváliť do konca roka. Po prvý raz, čo si ja pamätám, získa v parlamente naozaj veľkú podporu. Nezačíname od nuly. Máme program, ktorý uplatňujeme.
Nie sú úsporné opatrenia skôr problémom pre ekonomiku? Nezastavia rast?
Dávať do protikladu úsporné opatrenia a rast je smiešne. Nemôžete mať ekonomický rast, ak nemáte stabilnú ekonomiku. Máme dobré grécke firmy, ktorý by za normálnych okolností mali získať peniaze na rozvoj. Nedarí sa im to však. Mnoho investorov chce míňať peniaze v Grécku, ale čakajú na zlepšenie situácie. Budúci rast nemá byť založený na vnútornej spotrebe a verejných zdrojoch, ale viac na exporte, zahraničných i domácich investíciách. Naši európski partneri, ktorí nám požičali, a daňoví poplatníci chcú vidieť svoje peniaze späť. Samozrejme, keď sa grécka ekonomika nepozbiera a nezačne rásť, nemôže nič splácať.
Ako budú reagovať ľudia v Grécku na ďalšie reformy, keď už sme videli mnoho protestov i násilných demonštrácií?
Je úplne pochopiteľné, že obyvatelia sú nahnevaní a frustrovaní a že nevedia, či to má celé zmysel. Ak ste verejným zamestnancom, váš hrubý príjem sa znížil o 40 percent, a keď k tomu prirátate zvýšenie daní, je to aj 50 percent. V prípade, že pracujete v privátnej sfére, možno vás už vyhodili alebo vám aspoň okresali mzdu. Táto frustrácia sa však líši od násilia, ktoré sme videli v uliciach. Časť extrémizmu je politicky motivovaná. Bežného Gréka však zaujímajú dve veci. Prvá: V poriadku, prinesiem obete, ale viete mi garantovať, že na konci z toho aj tak nebude bankrot krajiny? Druhá: Dokážete zaručiť, že ľudia, ktorí tak dlho neplatili, to robiť budú?
Viete teda garantovať, že Grécko nezbankrotuje?
Čo znamená bankrot? Príde vtedy, ak krajina nezvláda platiť svoje dlhy. Ak máte dohody o pôžičke, nezbankrotujete. V prípade, že dodržiavate pravidlá zviazané s pôžičkou, nezbankrotujete. Som absolútne presvedčený, že eurozóna chce pomôcť Grécku v prípade, že aj Grécko je ochotné pomôcť si samo. Pre tých, čo kritizujú, že sme neurobili dosť, chcem len pripomenúť, že žiadne krajina neznížila svoj deficit v priebehu roka o päť percentuálnych bodov. Áno, nedokázali sme ešte vyriešiť problém toho, že časť obyvateľov neplatí dane. Lenže tu sa nedajú očakávať zázraky. Je to i spoločenský problém. Musíme presvedčiť ľudí, ktorí nikdy nevydávali účty, aby to začali robiť. A tých, ktorí si nikdy účty nepýtali, lebo to pokladali za gesto solidarity, aby ich začali žiadať. To chce čas. Urobili sme za dva roky viac ako za posledných tridsať. Bol by som rád, keby sme dokázali ešte viac. A viem, že sa urobili aj chyby. Objektívny pozorovateľ však musí priznať, že počas vlády premiéra Papandrea sa krajina konečne pohla správnym smerom.
Foto: AP, SITA
Narodil sa 30. októbra 1961 v Aténach. Je členom Panhelénskeho socialistického hnutia (Pasok). Od októbra 2009 do júla 2011 bol ministrom financií, potom pôsobil v kabinete Jorgosa Papandrea ako minister životného prostredia. Tento post získal aj vo vláde Lukasa Papadima.