Vláda odloží stámilióny eur, pôjdu na platy?

Vláda schválila v stredu návrh budúcoročného rozpočtu, s plánovaným deficitom na úrovni 2,94 percenta hrubého domáceho produktu.

Podľa premiéra Roberta Fica je návrh rozpočtu absolútne reálny, garantuje Slovensku miesto v jadre Európy a je pripravený reagovať na rôzne krízové javy. Cestou do Európy je podľa neho predovšetkým stlačenie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu.

„Išli sme cestou, ktorú sme si na začiatku veľmi jasne zadefinovali. Predovšetkým konsolidujeme a budeme konsolidovať na úkor bánk, monopolov a veľkých firiem. Odmietli sme zvyšovanie DPH, touto cestou vláda nepôjde,“ vyhlásil Fico, ktorý zároveň vyzval opozíciu, aby bola pri prerokúvaní rozpočtu v parlamente reálna aj keď od nej očakáva „ľudovú umeleckú tvorivosť“. „Oznamujem aj opozícii, 2,94 % je cesta Slovenska do Európy,“ dodal.

Minister financií Peter Kažimír po schválení rozpočtu vyhlásil, že rozpočet je postavený aj na prípadné zhoršenie ekonomického prostredia. Zahŕňa totiž v sebe rezervu na možné zhoršenie makroekonomického vývoja v sume vyše 530 miliónov eur, z ktorej časť je z príjmov z výstupu sporiteľov z druhého piliera.

„Je to novinka pri stavbe rozpočtu. Vnímam to ako zodpovedný návrh,“ povedal Kažimír, podľa ktorého je navyše návrh veľmi konzervatívny v rozpočtovaní výdavkov. Po odpočítaní rezervy a niektorých legislatívnych dopadov podľa neho pritom rozpočtové výdavky medziročne klesajú o 4 %.

Navyšovanie výdavkov niektorých rezortov podľa Kažimíra súvisí v mnohých prípadoch s finančným zabezpečením zákonných povinností a mnohé zvyšovania výdavkov sú podmienené tiež zvýšením príjmov jednotlivých rozpočtových kapitol. Na priority podľa neho veľa nezostalo. „Žiaden z mojich kolegov nie je spokojný. Majú oprávnené požiadavky, v tomto momente im ale nevieme vyjsť v ústrety,“ povedal.

Štát si vytvára rezervu

Podobne ako niektoré rodiny aj štát si na rok 2013 vytvára obrovskú finančnú rezervu pre prípad, že by padlo Grécko a šíriaca sa dlhová kríza by otriasla ekonomikou celej eurozóny. Ako „rezervu na možný zhoršený vývoj ekonomiky“ bude mať až 313 miliónov eur. Je možné, že ak sa hrozba nenaplní, vláda peniaze rozpustí na vyššie platy učiteľov či zdravotníkov.

Suma zodpovedajúca danej rezerve sa má do rozpočtu naliať tým, že všetky úrady v krajine o 10 percent znížia výdavky na nákupy tovarov a služieb a o 5 percent dajú menej na platy úradníkov. Podľa analytika Vladimíra Baláža zo SAV môže vytvorená rezerva stačiť.

„Ak by padlo Grécko a trhy by nezareagovali tým spôsobom, že by vzápätí došlo k podobnému scenáru aj v zadlženom Španielsku či Taliansku, tak daná rezerva bude pre Slovensko postačujúca,“ konštatuje Baláž.

Pád Grécka je stále len v rovine úvah. Nerozdelených zatiaľ vláda v rozpočte nechala aj 229 miliónov eur, ktoré prídu, ak otvorený druhý dôchodkový pilier opustí očakávaných 50–tisíc ľudí.

Ak však budú samosprávy šetriť, hrozby v eurozóne sa nenaplnia a ľudia odídu z druhého piliera, vláda bude mať k dispozícii voľné stámilióny.

Rezerva by sa mohla použiť na pokles deficitu a dlhu či na ďalšie priority. Minister financií Peter Kažimír po tlaku učiteľov už včera oznámil, že je im ochotný zvýšiť platy o 5 percent, čo by štát stálo asi 60 miliónov eur. Na stole má však minister aj platové požiadavky zdravotníkov a tiež úradníkov.

Kažimír tvrdí, že 10–percentný rast platov, ktorý žiadajú učitelia, si štát nemôže dovoliť. Vytvorené rezervy však predsa dávajú určité možnosti. Vláda sa v utorok s odborármi dohodla, že ak sa vývoj slovenskej ekonomiky nezhorší, v prvom polroku budúceho roka sa platy učiteľov či zdravotníkov prehodnotia.

Po rokovaní tripartity to oznámil prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Pod danou podmienkou dali odborári rozpočtu zelenú. Dnešnému prerokovaniu rozpočtu vo vláde nebránili včera ani zamestnávatelia, aj keď majú výhrady k tomu, že sa rozpočet naplní najmä cez vyššie dane.

Okrem vyšších daní, príspevku obcí či úspor na úradoch sa rozpočet naplní aj vďaka ďalším peniazom od podnikov s vplyvom štátu. Zvlášť štátne Lesy majú rozpočet posilniť o mimoriadny odvod päť miliónov eur.

Z rozpočtu žiadali úrady a ministerstvá navyše až 1,9 miliardy eur a vláda im zatiaľ vyčlenila na priority okolo sto miliónov eur. Pôvodne sa pri prioritách hovorilo až o 300 miliónoch eur, ale možnosti sa zmenšili pre slabší ekonomický rast a horší výber daní. Rozdelené priority postačujú len na pravidelnú valorizáciu sociálnych dávok, základné potreby zdravotníctva či na výstavbu nájomných bytov v podobnom rozsahu ako tento rok.

Väčšiemu míňaniu sa vláda zatiaľ bráni, aj keď do rozpočtu má po oslabení druhého piliera a zvýšení daní na budúci rok pritiecť navyše asi 1,6 miliardy eur. Spolu so škrtmi vládnych výdavkov by to malo stačiť na zníženie deficitu verejných financií na 2,9 percenta hrubého domáceho produktu, tak aby Slovensku za nadmerný defi cit nehrozili sankcie z Bruselu. Najmä cez rast daní sa majú získať tiež peniaze na základné priority a spomínané rezervy.

Výdavky v rozpočte na budúci rok majú byť oproti návrhu z augusta vyššie o vyše 300 miliónov eur. Na priority však pôjde len spomínaných asi 100 miliónov, keďže vláda cez všeobecnú pokladničnú správu výrazne navýšila rezervy. Suma 60 miliónov eur navyše v kapitole ministerstva hospodárstva nebude reálnym príjmom, ale ide len o peniaze, ktoré prejdú od dodávateľov elektriny cez ministerstvo do Národného jadrového fondu.

Samosprávy budú musieť šetriť

Do rozpočtu sa v poslednej chvíli napísali najmä úspory v samosprávach a župách. Ide asi o 270 miliónov eur. Odborári kritizujú, že nie všetky obce si môžu dovoliť plošne škrtnúť 10 percent výdavkov na nákupy a 5 percent výdavkov na mzdy. Výsledkom môže byť prepúšťanie, aj keď Kažimír počíta skôr s krátením odmien úradníkov. Na čele väčšiny samospráv sú ľudia podporovaní Smerom a opatrenia majú u nich podporu.

„Rozpočet by sa nedal zostaviť bez podpory miest a obcí,“ povedal Kažimír. „Mestá a obce sa prihlásili ku konsolidácii verejných financií. Rozpočet podporíme,“ potvrdil predseda Združenia miest a obcí Jozef Dvonč. Ten tvrdí, že úspory na samosprávach sa nedotknú služieb pre obyvateľov. Vláda síce počíta s výrazne nižšími výdavkami samospráv, ale tiež nižšími príjmami. Ak sa rozpustia rezervy na príjmy z daní, dosahy na samosprávy budú menšie.

Podľa analytikov sú riziká rozpočtu v oblasti daňových príjmov. „Vzhľadom na skutočnosť, že je možné očakávať ďalšie negatívne úpravy daňovej prognózy, považujem očakávania rezortu financií v oblasti daňových príjmov za prehnané. Ďalšie zvýšenie daní už nemusí znamenať vyššie daňové výnosy,“ konštatuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Aj v oblasti výdavkov sú názory rôzne.

„Bolo by potrebné zamerať sa na investície do technického rozvoja a inovácií spolu s celkovým rozvojom vzdelanostnej spoločnosti. Nakoľko budú zahraniční investori v podmienkach vyššieho daňového zaťaženia a rastúcej ceny práce na Slovensku hľadať alternatívy inde v okolitých štátoch, bude vysoká technická a vedomostná vybavenosť spoločnosti výhodným konkurenčným nástrojom,“ dopĺňa riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.