„Komické preto, že každá strana predložila svoje meno. A čo je veľmi tragické, že opäť na posledný deň, kedy sa majú podávať prihlášky alebo nominácie do parlamentu, je zvolaná Koaličná rada,“ vyčítal bývalý minister vnútra poslancovi Národnej rady SR Gáborovi Gálovi (Most-Híd) s tým, že neochotu sa dohodnúť považuje za charakteristický postoj súčasnej vlády vo všetkých závažných otázkach.
Gál uviedol, že nedohoda medzi štyrmi stranami vládne len v otázke mena. V tom, že je potrebná zmena na čele Generálnej prokuratúry SR, ako aj vo fungovaní tejto inštitúcie, sa podľa neho vládne strany zhodujú. „Nemáme výhrady len k práci Dobroslava Trnku, ale výhrady k tomu, ako funguje teraz generálna prokuratúra. Máme tam určité zmeny načrtnuté aj v programovom vyhlásení vlády,“ uviedol Gál. Z výhrad voči súčasnému generálnemu prokurátorovi spomenul neriešenie kauzy predaja emisií, nástenkový tender a prípady okolo Jozefa Majského a Hedvigy Malinovej.
Kaliňákovi však viac prekáža súčasný postup pri výbere kandidátov. Podľa neho strany vládnej koalície hľadajú politického nominanta, čo dokazujú aj vyhlásenia premiérky SR Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). „Čo je to potom za politizáciu generálnej prokuratúry, keď premiérka jednej krajiny povie, že keď bude zvolený iný ako jej favorizovaný kandidát, ona odstúpi,“ pýtal sa Kaliňák, ktorý vidí priestor na to, aby sa mohli v budúcnosti do tejto funkcie nominovať aj osoby, ktoré nepôsobia na prokuratúre.
Podpredseda Smeru-SD zároveň nevylúčil, že v prípade, ak koalícia príde do Národnej rady SR s kandidátom, ktorý bude vyhovovať ich požiadavkám, tak by ho mohla najväčšia parlamentná strana podporiť.
Témou diskusie bola aj smrť známeho právnika Ernesta Valka. Hostia v štúdiu sa zhodli na tom, že akýkoľvek zásah politiky do tejto vraždy by mohol byť škodlivý. Ak by sa však potvrdilo, že Valkova smrť súvisela s jeho profesionálnou činnosťou, zmenil by sa tým podľa nich status advokátov v krajine. Obaja sa zhodli aj na tom, že je málo pravdepodobné, že by vražda mala tento motív, keďže postavenie právnika v súdnych kauzách nie je až také dôležité.
Figeľ: Sepešiho nechceme
KDH má problém s kandidatúrou Petra Sepešiho, ktorého SaS navrhuje na post generálneho prokurátora, uviedol to minister dopravy Ján Figeľ (KDH) v relácii STV O 5 minút 12. „Čo potrebuje Slovensko, je dôveryhodná a seriózna zmena na generálnej prokuratúre. To znamená, nie kontinuita, ani nie skrytá kontinuita,“ vyhlásil prvý podpredseda vlády SR na margo údajných dobrých vzťahov medzi Sepešim a súčasným generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.
Foto: Robert Hüttner
Predseda KDH taktiež nemá záujem ani o opätovnú kandidatúru Jána Hrivnáka, ktorého v prvom kole volieb podporovalo SDKÚ-DS. „Budeme hľadať novú dohodu s novou ponukou, pretože vracať sa naspäť, znamená, že môžeme naraziť na podobnú situáciu, že nebudeme schopní dospieť k novej ponuke,“ uviedol.
V prípade, že by sa opakovala situácia spred prvej voľby generálneho prokurátora, bude to minister dopravy vnímať ako vážny problém. Prekáža mu nielen to, že to naznačuje rozpory vo vládnej koalícii, ale zároveň ohrozuje dôslednú vymožiteľnosť práva, ku ktorej sa strany zaviazali v koaličnej dohode. „To nie je ani tak o technike alebo počtoch a procedúrach, ale jednoducho o vôli. Stačí mať serióznu vôľu na dohodu a túto dohodu zrealizovať,“ uzavrel Figeľ s prísľubom, že ani v prípade, ak Mojmír Mamojka (Smer-SD) opätovne predloží kandidatúru Dobroslava Trnku, hlasy 15 poslancov KDH súčasný generálny prokurátor nedostane.
Na margo návrhu zákona o znížení kvóra na používanie menšinových jazykov v úradnom styku z 20 na 10 percent, Ján Figeľ vyhlásil, že nevidí dôvod súčasný stav legislatívy v tejto oblasti meniť. „To, čo by mohla znamenať, je možno zdanlivé posilnenie, ale na druhej strane skôr komplikácie pre miestne samosprávy, ktoré, ak by neboli pripravené na jej realizáciu, tak by to spôsobilo skôr záťaž a problémy, či už administratívne alebo finančné,“ upozornil. V tejto oblasti by Figeľ uprednostnil, keby sa radšej vytvoril väčší priestor pre účasť menšín na správe verejného života.
Predseda KDH sa nevyhol ani téme voľby predsedu KDH, ktorá sa uskutoční 4. decembra v Bratislave. V súčasnosti by sa mal pred snem postaviť Ján Figeľ ako jediný kandidát. Ako sa však priznal, nebojí sa a je pripravený na prípadnú súťaž, ak by niekto z delegátov navrhol na tento post aj niekoho iného. V tejto súvislosti pripomenul, že sa sám v roku 2000 neúspešne uchádzal o post predsedu hnutia proti Pavlovi Hrušovskému (KDH).