Prezidentka Čaputová poslala novelu zákona na Ústavný súd začiatkom decembra. Požiadala, aby súd preskúmal ústavnosť predĺženia zákazu zverejňovať volebné prieskumy z 14 na 50 dní. Zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti tejto právnej normy.
Súd v stredu prijal Čaputovej návrh na ďalšie konanie. Znamená to, že bude ústavnosť moratória ďalej posudzovať. Plénum však už teraz rozhodlo o pozastavení účinnosti tejto novely. V nadchádzajúcich parlamentných voľbách by tak malo stále platiť nie 50-, ale iba 14-dňové moratórium na predvolebné prieskumy.
Čaputová žiadala pozastaviť účinnosť kvôli možnému ohrozeniu informačného základného práva všetkých oprávnených voličov.
Prezidentka v podaní argumentuje okrem iného rozporom so slobodou prejavu, ochranou politickej súťaže a možným nenapraviteľným zásahom do demokratického charakteru štátu. „Napadnuté ustanovenie neprípustným spôsobom obmedzuje právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie bez cenzúry a nespĺňa ústavou a dohovorom stanovené podmienky pre obmedzenie týchto práv,“ napísala prezidentka. „Zákonné obmedzenia týkajúce sa procesu volieb, vrátane obdobia volebnej kampane, nesmú zasahovať ani ohrozovať predpoklady pre kvalifikované volebné rozhodovanie občanov, pretože to môže viesť k deformáciám volebného procesu, ktorý je pre demokratické zriadenie kľúčový a nenahraditeľný. Zásah do kvalifikovaného rozhodovania môže nenapraviteľne narušiť demokratický charakter štátu,“ dodala.
Novela prešla najmä hlasmi poslancov koaličných strán Smer a SNS, ako aj Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko. Jej prijatie kritizovala odborná verejnosť, médiá a opozícia, ale aj koaličný Most-Híd. Čaputová už vopred avizovala, že má pochybnosti o ústavnosti novely a požiada tiež o jej dočasné pozastavenie. Poslanci Národnej rady SR prelomili veto prezidentky a odsúhlasili dlhšie moratórium aj po druhýkrát v utorok 26. novembra. Prezidentka s podaním čakala na zverejnenie novely v zbierke zákonov, čo sa stalo 4. decembra.
Čaputová je rada, že ústavný súd pozastavil účinnosť 50-dňového zákazu zverejňovať prieskumy
Prezidentka Zuzana Čaputová je rada, že ústavný súd vyhovel jej žiadosti o pozastavenie účinnosti novely zákona, ktorá zakazovala zverejňovanie prieskumov 50 dní pred voľbami. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec. Rozhodnutie ústavných sudcov privítala aj ombudsmanka Mária Patakyová. Pozastavenie účinnosti je predbežné, o možnej protiústavnosti zákona bude súd ešte rozhodovať.
„Som rada, že Ústavný súd SR vyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti 50-dňového predvolebného moratória. O protiústavnosti prijatého zákona som bola presvedčená a dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR vnímam ako pozitívny krok v prospech práva občanov na informácie a rovnako aj v prospech férovosti prebiehajúcej predvolebnej kampane,“ píše sa v stanovisku prezidentky.
Rozhodnutie súdu víta aj ombudsmanka Mária Patakyová
Krok ústavného súdu, vďaka ktorému nebude moratórium na prieskumy trvať 50 dní, víta aj ombudsmanka, ktorá viackrát upozorňovala na rozpor právnej úpravy s viacerými základnými právami. „V pondelok som poskytla Ústavnému súdu SR svoje podporné stanovisko (amicus curiae) k podaniu prezidentky, ktorá sa v tejto veci obrátila na ústavný súd a v ktorom som sa stotožnila s jej argumentmi. Poukázala som na naliehavú potrebu pozastaviť účinnosť, keďže v opačnom prípade by hrozili vážne nenapraviteľné následky spočívajúce v obmedzení základných informačných prav voličov a voličiek pred blížiacimi sa voľbami,“ pripomenula na sociálnej sieti Facebook.
Bárány: Môže to trvať mesiace až roky
O definitívnom osude novely sa s najväčšou pravdepodobnosťou do volieb rozhodnúť nestihne. Ústavný právnik a predseda štátnej komisie pre voľby Eduard Bárány mieni, že to môže trvať mesiace až roky. "Obsahovo je to dosť náročná vec, tak to nejakú dobu potrvá,“ nazdáva sa. Ako ďalej vysvetlil, pozastavenie účinnosti znamená, že 10. januára moratórium na predvolebné prieskumy platiť nezačne. "A svet ide ďalej tak, ako išiel pri predchádzajúcich voľbách,“ doplnil Bárány s tým, že štátna komisia pre voľby sa tým bude zaoberať niekedy začiatkom januára.
Špekulovať o tom, či by v prípade protiústavnosti 50-dňového moratória bolo za protiústavné vyhlásené aj súčasné 14-dňové moratórium, nechcel. "Oprávnené subjekty to môžu napadnúť vždy, ak si myslia, že je protiústavné,“ priblížil. Posledné slovo by mal aj v takomto prípade Ústavný súd. "Môže dokonca vysloviť protiústavnosť predpisu, ktorý nebol napadnutý. Vo svojej histórii to urobil asi dvakrát alebo trikrát. Je to výnimočný postup, ale zákon mu to umožňuje,“ dodal Bárány.
Parlament po prvý raz schválil 50-dňové moratórium 28. októbra. Prezidentka ho vetovala, poslanci však veto 26. novembra prelomili. Novelu podporili najmä poslanci strán Smer, SNS a extrémistickej ĽS NS. Voľby sa budú konať 29. februára 2020.