Chýba diaľničný okruh a R7
Bratislavský kraj je na Slovensku najbohatší. Ako rozlohou najmenší z krajov ročne vyprodukuje až tretinu celoštátneho HDP. Nebojuje preto s vysokou nezamestnanosťou, ktorá v žiadnom z jeho okresov nepresahuje deväť percent, čo je hlboko pod súčasným celoštátnym priemerom 13,84 percenta. Naopak, pracovné príležitosti dokáže ponúknuť aj tisíckam ľudí z iných regiónov. Má však nevhodnú a nedokončenú dopravnú infraštruktúru, ktorá znemožňuje ich prepravu do metropoly aj priamo v nej. Krajskému mestu chýbajú najmä dve kľúčové stavby, ktoré by však zároveň boli zárukou veľmi rýchleho návratu vložených investícií.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Jednak dokončenie diaľničného okruhu s diaľnicou D4 z bratislavských Jaroviec, asi tri kilometre dlhým novým mostom cez Dunaj pri Slovnafte a razeným tunelom popod Malé Karpaty. A jednak rýchlostná cesta R7, ktorá by umožnila rýchle spojenie hlavného mesta nielen s blízkymi obcami na juhu regiónu, ale aj z okolia Nových Zámkov až Lučenca. Výstavba týchto komunikácií sa však stále odsúva pre politické spory aj nedostatok peňazí.
Komunikačná Hlava XXII
Kraj ročne zinkasuje od podnikateľov okolo 33 miliónov eur na dani z motorových vozidiel. Asi 750 km ciest I. až IV. triedy priamo v Bratislave, ktorá je tiež súčasťou župy, však paradoxne z vlastných prostriedkov opravujú magistrát a mestské časti metropoly. Prikazuje im to zastaraný zákon o hlavnom meste z čias, keď bolo zároveň krajom. Súčasnému kraju zostáva preto „plátať“ len 512 km ciest II. a III. triedy v mimobratislavských okresoch. Z regiónu pritom denne do hlavného mesta autami prichádza – a prirodzene tak aj k opotrebovaniu miestnych komunikácií prispieva – odhadom 150– až 200-tisíc cezpoľných. Nádejní župani vždy pred voľbami sľubujú Bratislave pomoc pri údržbe jej ciest, sľub však zvyknú oprášiť až v ďalšej volebnej kampani. Aj teraz tak mesto získalo od župy milión eur na opravu katastrofálnych úsekov príjazdových ulíc ako Račianska, Vajnorská a ďalších.
Integrovaná doprava zostáva v plienkach
Po rokoch príprav sa v bratislavskom regióne konečne podarilo zaviesť integrovaný systém verejnej dopravy. Mal by čo najviac ľuďom umožniť „vystúpiť z áut“ a výhodne jazdiť po celom kraji s jediným cestovným dokladom regionálnymi vlakmi, prímestskými autobusmi aj prostriedkami bratislavskej MHD.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Štart systému naplánovaný na marec tohto roku bolo treba odložiť. Od júna funguje v skúšobnej prvej etape, no len v okolí Bratislavy a na Záhorí, takže ešte zďaleka neobsluhuje všetky vytýčené zóny. Do systému sa navyše nezapojil súkromný vlakový prepravca Regio Jet, čo obmedzuje dôležitú možnosť jeho rozšírenia do Trnavského kraja. O chabom napojení na prihraničné obce Rakúska či Maďarska ani nehovoriac. Neistá je aj budúcnosť transeurópskej železničnej trasy cez Bratislavu do Paríža, ktorej úsek s tunelom popod Dunaj mal byť zároveň súčasťou nosného dopravného systému pre bratislavský región, teda čiastočnou náhradou chýbajúceho metra. Jeho výstavba je pozastavená.
Cyklomost do Rakúska, protekcia pre Bratislavu
Kým pred druhou svetovou vojnou spájalo Slovensko s Rakúskom 24 mostov cez rieku Moravu, vojnu prežil iba jediný, železničný most do Marcheggu. Po páde železnej opony pribudlo pontónové premostenie Moravského Svätého Jána a Hohenau.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
A vlani aj pešia a cyklistická lávka z bratislavskej Devínskej Novej Vsi (zhruba za štyri milióny eur) k rakúskemu zámku Schlosshof, ako výsledok slovensko-rakúskej dohody o regionálnej spolupráci z roku 2006. V tej sa však kraj zaviazal postaviť aj druhý, z dopravného hľadiska omnoho dôležitejší cestný most medzi obcami Záhorská Ves a Angern (približne za 12 miliónov eur). Keďže na jeho výstavbu zdroje zatiaľ nenašiel, prihraničné záhorské obce sa sťažujú na „protekciu“ pre metropolu, ktorá im bráni rozvíjať sa a využiť vlastný potenciál.
Osemročné gymnáziá čaká redukcia
Napriek úbytku študentov stredné školy v bratislavskom regióne pribúdajú. Za bývalého režimu napríklad na jeho území fungovalo 16 štátnych gymnázií, dnes ich je, už aj vrátane súkromných či cirkevných, vyše 50.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Ak sa kraj pokúsi niektoré školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej povinnosti zrušiť či zlúčiť, opäť len nahráva vzniku nových neverejných škôl. Osobitne vypuklý je najmä problém osemročných gymnázií. Zákon na ne po novom umožňuje prijať iba päť percent populácie piatakov, čo je v rámci Bratislavského samosprávneho kraja okolo 250 žiakov. Tí však naplnia sotva deväť gymnaziálnych tried, kým osemročnú výučbu momentálne poskytuje 16 verejných a rovnaký počet neverejných gymnázií.
Kontroverzný ropovod. Župa sa vzpiera štátu
Štát a samosprávy kraja aj hlavného mesta sa už niekoľko rokov sporia o trasovanie ropovodu, ktorý má prepojiť rakúsku rafinériu ŐMV Schwechat s bratislavským Slovnaftom.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ministerstvo hospodárstva presadzuje kratší a lacnejší variant jeho napojenia na centrálny ropovod Družba pri Veľkom Bieli, no v tomto prípade by rúra s ropou viedla priamo centrom metropoly, v tesnej blízkosti niektorých panelákov, len v hĺbke asi šesť metrov pod terénom. Kraj aj mesto Bratislava v obavách z možného zamorenia zdrojov pitnej vody presadzujú dlhší, no aj drahší variant vedúci Záhorím, mimo obývaného územia, s napojením pri obci Jablonica. Ekologickú haváriu spôsobenú Slovnaftom z roku 1973 si ešte pamätajú Bratislavčania, ktorí si takmer rok chodili po vodu k cisternám.
Pridrahé domovy dôchodcov
Bratislavský kraj je zriaďovateľom 15 zariadení sociálnych služieb, ktoré využíva asi 1 700 klientov. Ako jediný zo všetkých krajov ich však napriek veľkému záujmu nemá naplno vyťažené.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Dôvodom sú najmä vysoké náklady na prevádzku, a teda aj poplatky požadované od užívateľov. Kým totiž bratislavský klient platí za služby v pobytovom zariadení z vlastného priemerne vyše 500 eur mesačne, napríklad nitriansky iba necelých 300. Vedenie kraja tiež od marca ignoruje protest prokurátora proti neoprávnenému výberu niektorých typov poplatkov. Bráni sa, že ich výška súvisí s vyššími mzdovými nárokmi personálu pôsobiaceho v „bohatom“ kraji. Bežný pracovník v zariadení má však iba tabuľkový plat, zatiaľ čo ich riaditeľom župa za uplynulý rok iba na odmenách vyplatila vyše 20-tisíc eur. Ani spájanie domovov, napríklad bratislavskej Integry a Domova sociálnych služieb v Senci, neprináša očakávané zlacnenie služieb.
Čudné financovanie nemocnice v Malackách
Kauza nemocnice v Malackách spôsobila nedávno značný mediálny rozruch. Zariadenie už síce vlastní súkromná akciovka Nemocničná zo skupiny Medirex, ktorá inkasuje aj všetky zisky.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Vedenie nemocnice však pred časom zatlačilo na terajšieho župana Pavla Freša (SDKÚ) s požiadavkou, aby mu ešte pred novembrovými voľbami sľúbil peniaze na vykrytie stratovej pohotovosti a prvej pomoci, na ktorej vlani prerobili 900-tisíc eur. Inak hrozili zrušením týchto služieb od januára 2014. Pacientov by to nútilo cestovať v noci na pohotovosť do Pezinka či Bratislavy. Na kauzu upozornila reportážami TV Markíza, ktorej však vzápätí súd nariadil zdržať sa komentovania celého sporu až do jeho skončenia.
Najviac vrážd a drogových deliktov
Veľká migrácia obyvateľstva či špecifické prostredie hlavného mesta má negatívny vplyv na bezpečnosť obyvateľov kraja. Vlani bolo v Bratislave až deväť vrážd, najviac ich bolo v jej treťom okrese.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Druhý bratislavský okres sa zase do štatistík zapísal najväčším počtom drogových deliktov, zaznamenali ich tu až 308. V tomto okrese bolo zároveň spáchaných najviac, až 4 379 trestných činov vrátane vlámaní, lúpeží a podobne. Na území Bratislavy sa vo väčšej miere ako inde zoskupujú stovky až tisíce bezdomovcov, ktorých počet prudko vzrástol s prehlbujúcou sa hospodárskou krízou. V metropole sa najviac prejavuje aj problém futbalových chuligánov, na stráženie ktorých krajský Policajný zbor vynakladá nemalé finančné prostriedky.
Súboj Bratislavský kraj verzus Bratislava
Nebolo by lepšie, keby Bratislava bola samostatným krajom ako kedysi? Mnohé mimobratislavské mestá a obce sa sťažujú, že doplácajú na to, že súčasťou kraja je aj hlavné mesto.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Keby sa metropola osamostatnila, otvorili by sa im oveľa širšie možnosti čerpania eurofondov na infraštruktúru (školskú, sociálnu, cestnú) aj cestovný ruch či zdravotníctvo, ku ktorým ako súčasť „bohatého“ kraja majú iba obmedzený prístup. Časté sú aj spory o podielové dane pre samosprávy. Ich výška závisí od počtu obyvateľov s trvalým bydliskom v danej obci. Za denne dochádzajúcich či načierno bývajúcich obyvateľov Bratislava nedostáva nijaké peniaze, no „za svoje“ po nich nielen opravuje cesty, ale aj odstraňuje odpad, dotuje MHD a pod. Pribratislavské mestečká majú však podobný problém s prisťahovalcami z Bratislavy, ktorí si v tamojších obytných satelitoch kupujú domčeky, no trvalé bydlisko si ponechávajú v metropole.
Vizitka Bratislavského kraja
- Krajské mesto:
Bratislava (zároveň hlavné mesto Slovenska) 431 061 obyvateľov
- Počet okresov:
8 – Bratislava I až V, Senec, Pezinok, Malacky
- Rozloha:
2 053 km2
- Počet obyvateľov kraja:
628 686
- Národnostné zloženie:
Slováci 90,38 %, Maďari 4,36 %, Česi 1,83 %, ostatní 3,43 %
Dominanty kraja
- K najvýznamnejším pamiatkam Bratislavy patrí Bratislavský hrad, hrad Devín či Dóm svätého Martina, v ktorom bolo korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek.
- Na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO je navrhnutá lokalita Limes Romanus s rímskymi antickými pamiatkami v bratislavských Rusovciach, a tiež pamätník Chatama Sófera, najväčšieho židovského náboženského učenca 19. storočia v bratislavskom Starom Meste.
- Prírodné krajinné oblasti Malé Karpaty s unikátnou Devínskou Kobylou, Záhorie so vzácnymi lužnými lesmi okolo rieky Morava a Dunajské luhy s jedinečným biotopom vodného vtáctva, žije tu napríklad chránený orliak morský, beluša malá či volavka purpurová. Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke je najstarším udržiavaným verejným parkom v strednej Európe.