Ján M. Bahna, architekt
Bratislava a jej okolie mali odpradávna ideálne predpoklady pre vznik nádherného ľudského sídla.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Keď sa Stvoriteľ vznášal nad Dunajom, obdaroval toto územie okolo veľkej rieky a hradnej skaly úžasnými podmienkami pre rozvoj prosperujúceho kraja. Táto oblasť bola od praveku križovatkou kultúry a obchodu. Výnimočnosť hradného pahorku nad Dunajom aj okolitej krajiny poznali už Bójovia, Markomani, Kelti i naši predkovia. Iba socialistickí architekti a súčasní developeri si neuvedomujú krátkodobosť a krátkozrakosť svojich zámerov pri likvidovaní zvyškov pôvodnej, vyše dvojtisícročnej kultúry. Bratislavský hradný kopec aj s celým priľahlým regiónom je miestom stredoeurópskeho významu a zasluhuje si výnimočne citlivú zástavbu. Nie bežnú komerčnú architektúru bez vzťahu k histórii.
Peter Krištúfek, spisovateľ a režisér
Nie počas vojny, ale paradoxne práve v období mieru bola Bratislava spolovice zničená.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Jej historické centrum je dnes minimálne, v niektorých štvrtiach, v Petržalke či na Dolných honoch, sa okamžite strácam a brány do nej, ako autobusová a hlavná vlaková stanica, vyzerajú naozaj desivo, akoby z nejakej zaostalej krajiny. No aj tak mám moje rodné mesto aj s celým priľahlým regiónom veľmi rád. Postupne sa dostávajú do formy, majú zaujímavo rozvinutú kultúru (aj za málo peňazí) a odvšadiaľ je blízko do prírody, čo by sme si naozaj mali zachovať. Metropole už síce roky chýba jednotná architektonická koncepcia, no chápem, že v tejto chaotickej tvarovej a záujmovej „všehochuti“ nič nie je ľahké. Možno by však bolo fajn, keby sme si dali v budúcnosti pozor, aby tí oslavovaní géniovia, ktorí sa kedy ocitli či ocitnú na čele tohto kraja aj hlavného mesta, nezanechávali za sebou toľkú spúšť.
Mária Kráľovičová, herečka, členka Činohry SND
Som telom aj dušou Záhoráčka. Dodnes vo mne zostala vôňa lúk a borovíc, spomínam na kúpanie pri Myjave, sviatky, koledy, múdre slová môjho otca, smiech mamy.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Rodné Čáry ma nasmerovali do života. A Bratislava je mesto, kam som prišla ako 15-ročná za prácou. Tu som sa herecky narodila, tu 66 rokov vystupujem na doskách prvej scény, tu som stretla nádherných a výnimočných ľudí, tu som spoznala manžela, tu sa nám narodili obe deti. Milujem, keď v mojom meste rozkvitá zlatý dážď. Mám rada to krásne, čo ho spája s dejinami, včerajškom aj dneškom. No zdá sa mi, že Bratislava, kedysi na mape štíhla štrúdľa, sa v posledných rokoch akosi prepchala a zbruchatela. Zaplnená je neriešiteľnou premávkou, smogom, náhodilou architektúrou. Neraz mám pocit, akoby som zablúdila v cudzom svete.
Peter Labaš, chirurg, dekan Lekárskej fakulty UK
V Bratislave ako hlavnom meste je okrem iných špecifík aj najväčšia koncentrácia vedy a vedeckých inštitúcií.
Foto: SITA
Na päťmiliónovom Slovensku ani nemá význam, aby sa tento potenciál rozdroboval do iných lokalít. Ak sa tak robí, aj preto sme v tejto oblasti tam, kde sme. Pre zdravotníctvo je napríklad katastrofou, keď sa v celej krajine ročne diagnostikuje 50 prípadov rakoviny žalúdka – a všetky sa riešia na inom zdravotníckom pracovisku. A inak, kraj s Bratislavou ako centrom má doslova unikátnu polohu, v trojuholníku s blízkou Viedňou a Budapešťou má obrovské predpoklady a potenciál na ďalší rozvoj a rozmach. Dunaj nás spája s Európou. Na vzostupe je vinohradníctvo, hoci sme si, žiaľ, vinohrady na veľkých územiach vyklčovali. Aj tunajšie nádherné prírodné aj kultúrne dedičstvo si zasluhuje najvyššiu ochranu.