V regionálnych voľbách ide o každý hlas

V roku 2009 sa poslancom v Bratislave stal kandidát s počtom 410 hlasov. Ďalší kandidát v tom istom volebnom obvode zaostal len o 36 hlasov a o miesto v župe tak veľmi tesne prišiel. Takmer navlas podobná situácia nastala aj v Malackách.

Politológ Michal Horský preto vidí veľký zmysel ísť voliť. „Účasť v týchto voľbách, ktoré občania do veľkej miery prehliadajú, má dvojnásobnú váhu. Treba si uvedomiť, že vo voľbách do župných parlamentov niekedy stačí pár sto hlasov na zvolenie, a o tom, kto napokon postúpi, rozhoduje len niekoľko desiatok odovzdaných hlasovacích lístkov,“ zdôraznil Horský.

Podobne aj sociológ Pavel Haulík je presvedčený, že zaváži každý hlas a vplyv na výsledok budú mať najmä disciplinovaní voliči. „Jadroví voliči rozhodnú. To je o tom, ako sú motivovaní,“ poznamenal. Ako ďalej vysvetlil, reálni voliči pozostávajú zo stabilných a prelietavých a v tomto type volieb do krajov obyčajne tí prelietaví nechodia voliť. „Naozaj niekto môže vyhrať o jeden hlas,“ doplnil Haulík. Vyplýva to z volebného systému, pretože voliči vo svojom volebnom obvode krúžkujú predpísaný počet kandidátov na poslancov a do župy zasadne ten, kto získa viac hlasov.

K urnám by malo prísť zhruba 25 percent voličov. Pred štyrmi rokmi ich bolo takmer 23 percent. Na celom Slovensku to bolo niečo vyše jedného milióna ľudí. Sociológ Haulík si myslí, že viac ako štvrtina všetkých voličov ani nepríde. „Toto je horná hranica. Môže byť skôr nižšia, ale kde sa to zastaví, sa nedá odhadnúť,“ naznačil. Na účasť môže mať vplyv aj počasie.

Vo voľbách idú s výnimkou dvoch krajov proti sebe vládny ľavicový Smer a pravicová opozícia. Len v Nitrianskom kraji sa dohodli kresťanskí demokrati na koalícii na poslancov spoločne so Smerom a v Banskobystrickom kraji sa spojili aj pri voľbe župana. Vo zvyšku žúp pravica vytvorila koalície, počet ich členov však kolíše. Najširšia koalícia je v Bratislavskom kra­ji.

Víťaza volieb bude možné jednoduchšie určiť pri kandidátoch na županov, komplikovanejšie je to pri župných poslancoch. Ak si aj volič vyberie svojho favorita na poslanca, nebude tušiť, za ktorú stranu v koalícii v skutočnosti kandiduje. „Porovnávať stranícke preferencie cez tieto voľby je zložité vzhľadom na väčšinový volebný systém. Bol by som opatrný pri vyhodnocovaní, kto ako uspel, ak ide o koalície,“ vysvetlil sociológ.

Politológ Horský by preto úplne nestotožňoval regionálne voľby s pravo-ľavou politickou osou ani so straníckym systémom. Rozlišoval by voľby županov, kde je viac-menej isté, „za aký mančaft kopú“, kým pri poslancoch v koalíciách to jasné nie je. „Teda aj komentáre o tom, ktorá strana ako obstála, budú predovšetkým analyzovať volebné výsledky predsedov krajov a výsledky volieb na poslancov v regionálnych parlamentoch budú len pomocným vyjadrením rozloženia politických síl,“ upozornil politológ.

Poukázal však na nemeckú politiku, kde voľby do krajinských snemov sú vážnym signálom o pohybe voličstva a avizujú budúce rozloženie síl v národnom parlamente. „U nás z mnohých dôvodov táto analógia neplatí. Môžeme však zvažovať, akým spôsobom po voľbách obstála nejednotná pravica voči zjednotenej ľavici. Očakáva sa, že ľavica opätovne potvrdí svoje dominantné postavenie pri obsadzovaní postov županov,“ zhodnotil Horský.

Pred štyrmi rokmi boli známi župani v Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom kraji. V ďalších krajoch kandidáti nezískali nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, o dva týždne sa preto uskutočnilo druhé kolo.

Haulík si myslí, že tento víkend by sme mohli spoznať víťazných županov v Trenčíne, Žiline a Košiciach spomedzi kandidátov Smeru. „Tam to môže byť už v prvom kole, ale bez záruky,“ povedal s tým, že záleží na účasti a vychádza aj z rozloženia voličov v parlamentných voľbách a osôb kandidátov na županov. Možnosť zvolenia župana v prvom kole pripustil sociológ aj v Trnavskom kraji. Neplatilo by to však v prípade mobilizácie voličov maďarskej národnosti. „Ak si maďarskí voliči povedia, že treba ísť hlasovať, tak v Trnave môže byť aj druhé kolo,“ mienil sociológ. Smer mal doteraz šiestich županov. V Trnavskom kraji bol župan Tibor Mikuš vnímaný ako človek blízky vládnej strane, hoci jej členom nie je. Len v Bratislavskom kraji mala pravica svojho župana šéfa SDKÚ Pavla Freša. V tomto kraji sa zápas Freša s Monikou Flašíkovou-Beňovou zo Smeru označuje za najprestížnejší s tým, či padne bašta pravice.

Mikrosúboj možno očakávať aj medzi stranami, ktoré čerpajú podporu medzi voličmi maďarskej národnosti, medzi Mostom – Híd a SMK. V roku 2009 SMK získala 40 poslaneckých kresiel, kým Most – Híd len 2. Podpredseda Mostu – Híd László Solymos však prízvukoval, že strana vznikla krátko pred voľbami a mala len tri mesiace na to, aby nejakých kandidátov vôbec postavila. SMK a Most – Híd si konkurujú vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského, kde sú súčasťou širokej pravicovej koalície. V Banskobystrickom kraji sa dohodli, že postavia len taký počet kandidátov, ktorých bude možné zvoliť. Táto dohoda sa podľa Solymosa porušila v Rimavskej Sobote. Politológ Horský očakáva, že Most – Híd porážku a slabý zisk spred štyroch rokov poopraví.