Celkovo je v krajských parlamentoch spolu 408 poslancov. Už v prvom kole získal Smer troch šéfov krajov a jeho kandidáti sú víťazmi prvých kôl aj v zostávajúcich štyroch, okrem Bratislavského kraja. Tam sa Smeru ako v jedinom kraji nedarilo a má v zastupiteľstve len jedného poslanca.
Počet poslaneckých mandátov si mierne zvýšilo KDH, z 51 na 57, zisk zaznamenal aj Bugárov Most – Híd, z dvoch na 17 poslancov. Naopak, výraznú stratu utrpela SDKÚ, oproti roku 2009, keď mala 58 kresiel, po sobotných voľbách ich má už len 32. Úradujúci šéf SDKÚ Pavol Frešo však v prvom kole porazil kandidátku Smeru Moniku Flašíkovú-Beňovú.
Pred nastávajúcim druhým kolom, ktoré bude o dva týždne, sa očakáva veľký boj o kreslo župana nielen v Bratislavskom kraji. To isté bude aj v Nitrianskom kraji, kde do druhého kola za doterajším županom Milanom Belicom postúpil Tomáš Galbavý. Toho podporuje široká pravicová koalícia okrem KDH. Rovnako zaujímavé bude aj druhé kolo v Trnavskom kraji, kde sa v súboji stretne súčasný predseda kraja Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smeru) so šéfom SMK Józsefom Berényim. Ten totiž vyradil vrcholového politika KDH Ivana Uhliarika. Berényi vyradil Uhliarika tesným rozdielom 55 hlasov.
Za najväčšie prekvapenie volieb sa považuje postup extrémistu Mariána Kotlebu do druhého kola v Banskobystrickom kraji, kde úplne prepadol pravicový kandidát Ľudovít Kaník z SDKÚ. Víťazom prvého kola sa stal Vladimír Maňka zo Smeru, ktorého podporuje aj KDH. Druhé kolo bude aj v Košickom kraji. „Žiaden z tých piatich súbojov nie je taký, že by tam bola šanca otočiť to,“ usúdil sociológ Pavel Haulík o víťazoch prvých kôl.
Smer získal miesta županov v Trenčianskom kraji, kde zvíťazil Jaroslav Baška, v Žilinskom kraji je staronovým županom Juraj Blanár a v Prešovskom kraji Peter Chudík.
Líder Smeru Robert Fico považuje svoju stranu za najúspešnejšiu. „Nikto nemôže pochybovať o víťazstve Smeru v týchto voľbách,“ povedal včera nadránom po spočítaní volebných výsledkov. Strana má šancu, že po druhom kole obsadí celkovo sedem miest županov. Predseda Smeru už avizoval v pokračujúcej župnej kampani ďalší súboj s doterajším šéfom Bratislavského kraja Pavlom Frešom z SDKÚ. „Určite ma bude zaujímať, ako pán Frešo v župe získal pozemky, ako opravoval záchody a ďalšie veci,“ vravel Fico.
Frešo ide do druhého kola s veľkým náskokom. Získal o sto percent viac hlasov ako jeho konkurentka Monika Flašíková-Beňová zo Smeru. „V Bratislave je pravicová časť na koni, dosiahla neočakávane dobrý výsledok. Je to z jednoduchého dôvodu, voliči Smeru neprišli. Ak však neprišli v prvom kole, neprídu ani v druhom,“ zhodnotil sociológ. Podľa neho by sa musel do kampane vložiť teraz premiér a šéf Smeru.
Viacerí pravicoví kandidáti na župana v sobotu prepadli. Okrem Ivana Uhliarika z KDH ani ďalší kandidáti tejto strany na županov Miroslav Mikolášik a Ján Hudacký nedokázali uhrať aspoň druhé kolo. Podpredseda kresťanských demokratov Pavol Abrhan čakal od nich viac. Za pozitívum označil výsledok Uhliarika, ktorého tesne minulo druhé kolo.
Čo sa týka počtu poslancov, v Prešovskom a v Trenčianskom kraji väčšinu má samotný Smer, v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji ovládne regionálny parlament s KDH, kde išli do volieb v koalícii.
Krajské štruktúry KDH v Banskej Bystrici budú musieť asi vedeniu hnutia zdôvodniť spojenectvo so Smerom. Kresťanskí demokrati totiž získali v kraji len jeden poslanecký mandát. „Táto koalícia nepriniesla, čo naši očakávali,“ podotkol podpredseda hnutia Abrhan. V Nitrianskom kraji išlo KDH tiež so Smerom. Tam malo KDH sedem poslancov, teraz ich má 13. Abrhan prízvukoval, že v Nitre bola situácia iná aj preto, že tam sú voliči na takúto koalíciu zvyknutí už osem rokov.
Berényiho SMK je treťou najúspešnejšou stranou volieb, podľa zistení Pravdy má 37 poslaneckých kresiel, strana uvádza 38. Pred štyrmi rokmi SMK hlásila, že má 40 mandátov. Predseda strany Berényi o poklese odmieta hovoriť. „Je to obrovský úspech,“ zareagoval s tým, že tento výsledok dosiahli v podmienkach mimoparlamentnej strany. Až 25 mandátov pochádza z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Most – Híd podľa predsedu Bélu Bugára netají spokojnosť, pretože namiesto doterajších dvoch kresiel majú 17.
Sulíkova SaS dosiahla celkovo 9 mandátov a Lipšicova Nova získala 5 kresiel. Neúspech utrpela aj so svojím kandidátom na župana v Bratislavskom kraji Danielom Krajcerom. Úspešnejší boli nezávislí kandidáti, je ich 73, pred štyrmi rokmi nezávislí zasadli do 55 kresiel. Politológ Michal Horský vidí za tým aj nízku voličskú účasť, keď občania vyslali politickým elitám signál, že so samosprávnymi krajmi a ich právomocami nie sú stotožnení. „Ak občania odmietajú zvoliť straníckych kandidátov, dávajú šancu nečitateľnými kandidátom, tzv. nezávislým, ktorí na zvolenie a politickú legitimitu často potrebujú pár sto hlasov,“ zhodnotil politológ.
Šancu voliť malo viac ako 4,4 milióna ľudí. Využilo ju však len necelý 900-tisíc občanov, čo predstavuje volebnú účasť 20,1 percenta. V roku 2009 bola účasť 22,9 percenta. Na porovnanie, najviac ľudí volilo županov v prvých voľbách v roku 2001, niečo vyše 26 percent, najmenej v roku 2005, len 18,39 percenta. Práve nízka účasť vyprovokovala politikov k úvahám o počte krajov a o ich právomociach. Premiér Fico sa chce o tejto téme rozprávať s lídrami politických strán. Zmienil sa o znížení počtu krajov na tri plus Bratislava.