Bez práce je tu takmer 30-tisíc ľudí. Najhoršie je na tom okres Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš, kde nezamestnanosť dosahuje vyše 30 percent.
V súčasnosti Banskobystrický samosprávny kraj vynakladá najviac finančných prostriedkov do školstva. Do tejto oblasti smeruje z jeho rozpočtu okolo 50 miliónov eur ročne. Druhou veľkou položkou župného rozpočtu sú dotácie na prímestskú autobusovú dopravu. Tieto náklady za posledné štyri roky rástli, pretože banskobystrická župa má najväčšiu rozlohu, najviac ciest, ale takisto najnižšiu hustotu obyvateľov v rámci všetkých krajov. Straty vo verejnej autobusovej doprave sú najvyššie a vyžadujú aj najvyššiu dotáciu zo všetkých žúp.
Aj preto bola doprava v posledných štyroch rokoch prioritou kraja. Z eurofondov zrealizoval 22 projektov, z toho 12 v doprave. Nasledovali projekty v oblasti kultúry, vzdelávania a v sociálnej oblasti. V rámci investičnej výstavby sa kraj v tomto volebnom období zameral najmä na zníženie energetickej náročnosti budov organizácií, rekonštrukcie ciest II. a III. triedy a mostov. Na ich opravu si vzal kraj úver vo výške 10 miliónov eur. Stav miestnych komunikácií je však na mnohých miestach stále alarmujúci.
Župa v tomto roku zvyšovala daň z motorových vozidiel priemerne o štyri percentá a sadzby cestnej dane išli hore naposledy v roku 2011. Dlhé roky boli v kraji najnižšie sadzby dane oproti ostatným. Jej zvýšenie má podľa odhadov priniesť do rozpočtu asi o pol milióna eur viac a kasa by sa teda mala tento rok naplniť sumou z tejto dane vo výške 12,5 milióna eur.
Pre šetrenie výdavkov prepúšťali úradníkov
Banskobystrická župa musela v roku 2009 pre dôsledky hospodárskej krízy a výpadky daní z príjmu fyzických osôb obmedziť svoje výdavky. Racionalizáciou svojich činností ušetrila v nasledujúcom období viac ako 39 miliónov eur. Počas štyroch rokov predovšetkým prepúšťala pracovníkov úradu. Momentálne má župa najnižší počet úradníkov zo všetkých krajov.
Aktuálne ich je zamestnaných na úradoch 155, pred rokom 2009 ich bolo zhruba o 30 viac. „Príkladom racionalizácie je, že sme v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec administratívne zlúčili domovy sociálnych služieb pod jedného riaditeľa, so spoločnou ekonomikou, personalistikou, varením. Len týmto krokom šetríme milión eur ročne a nemusíme dvíhať poplatky v zariadeniach,“ opisuje situáciu v kraji hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Monika Pastuchová.
V rámci úsporného režimu financuje župa len základné úlohy organizácii v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Na rozvoj organizácií využíva mimorozpočtové zdroje, teda eurofondy či granty. Aj tento kraj musel v tomto roku pristúpiť ku konsolidácii svojich financií, ako v memorande minulú jeseň samosprávy a kraje sľúbili vláde. Šetrili päť percent na mzdových a 10 percent na kapitálových výdavkoch.
Dlh župy výrazne klesol
Kým v roku 2011 zápasila župa s rekordným zadlžením vo výške takmer 50 percent bežného príjmu za predchádzajúci rok, v minulom roku sa jej podarilo znížiť dlh na hranicu 25 percent. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Inštitút začal ešte minulý rok s analýzou finančnej stability jednotlivých miest a obcí Slovenska. Monitoruje všetkých 2 930 obcí, miest a mestských častí a 8 vyšších územných celkov za roky 2006 až 2012 vo viacerých oblastiach.
INEKO upozorňuje na to, že časť samospráv sa uchyľuje k skrývaniu dlhov. „Nie je možné vylúčiť, že niektoré vyššie územné celky svoje dlhy skrývajú, napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti. Napríklad cez PPP projekty alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery, a teda dlhodobé zmluvy, na základe ktorých investície financuje súkromný subjekt a samospráva sa ich zaväzuje postupne splácať, ide o obdobu PPP projektov,“ hovorí analytik inštitútu Matej Tunega. Za prvé tri roky tohto volebného obdobia vzrástli záväzky banskobystrického župného úradu i príspevkových a rozpočtových organizácií z 30 na 50 miliónov eur. Banskobystrická župa však skrývanie dlhov odmieta.
Ešte pred dvoma rokmi župu zaťažovali súdne spory či záväzky za nemocnice zrušené ešte v roku 2005. Znižovanie dlhu však v roku 2011 až 2012 išlo ruka v ruke so znížením kvality poskytovaných služieb obyvateľom kraja. Župa tiež znížila počet vozidiel vo vozovom parku úradu. Kraj takisto spájal základné a stredné školy, ale aj niektoré sociálne zariadenia. Ešte v roku 2011 sa spojilo viacero škôl v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici, Poltári, Banskej Štiavnici a vo Zvolene. Optimalizácia priniesla úsporu prevádzkových nákladov zhruba milión eur ročne.