Naposledy, v roku 2009, bola priemerná volebná účasť 22,9 percenta. Teraz by sa nemala výraznejšie odlišovať. „Okolo 25 percent plus mínus,“ odhaduje sociológ Slosiarik . Podľa neho pripravenosť a pravdepodobnosť zúčastniť sa na hlasovaní rastie s vekom. Najnižšia je u mladých a najvyššia u starších ročníkov. Rovnako odhodlanie voliť úmerne rastie s výškou vzdelania.
Podľa prieskumu agentúry MVK by sa v Bratislavskom kraji zúčastnilo na voľbách 25,8 percenta opýtaných. Sociológ Pavel Haulík z MVK však nechcel odhadovať číslo účasti v ostatných krajoch, pretože mu chýbajú potrebné dáta. „Záleží aj na posledných dňoch kampane, či to volič vyhodnotí ako niečo, čo je dôležité a zaujímavé a podľa toho sa rozhodne. Účasť je krajne problematické prognózovať,“ objasnil Haulík.
Slosiarik upozornil, že do volieb je ešte viac ako týždeň, a preto treba počkať, či sa niečo zásadnejšie v niektorom kraji neudeje, čo by mohlo ľudí vyprovokovať k vyššej účasti. „Osobne som zatiaľ nezaregistroval nič také, čo by malo zásadne prelomiť účasť na úrovni okolo 25 percent,“ naznačil.
Všetko o regionálnych voľbách 2013
Ešte menej ľudí chodí hlasovať v druhom kole volieb. Ak totiž v prvom kole volieb nezíska ani jeden z kandidátov na župana nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, koná sa druhé kolo, kde postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola. Napríklad roku 2005 prišlo k urnám v druhom kole len 11 percent voličov. Podľa Slosiarika časť ľudí, ktorí volili v prvom kole, to vníma ako splnenie občianskej povinnosti. „Pre niektorých voličov býva druhé kolo menej motivačné a u toho, kto nepríde ani na prvé kolo, je malá pravdepodobnosť, že sa zúčastní na druhom,“ usúdil Slosiarik.
Politické strany nechystajú špeciálnu mobilizačnú kampaň. „Smer neplánuje v priebehu volebnej kampane žiadne aktivity, ktoré sú prioritne zamerané na zvýšenie účasti ľudí vo voľbách,“ povedala hovorkyňa Smeru Monika Počátková. Podľa nej v rámci kampane krajské štruktúry strany organizujú kultúrno-spoločenské podujatia, na ktorých sú občanom predstavení kandidáti na župana aj na poslancov s ich volebným programom. Podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec povedal, že kampaň je najmä o styku s občanmi a kontakt kandidátov strany s ľuďmi sa ešte pred vyvrcholením kampane zintenzívni. Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana sa osobitná kampaň ústredia strany robiť nebude, v každom kraji je vedená osobitne.
Sociológ Slosiarik už ani nevidí čas na mobilizáciu. „Mám pocit, že už je neskoro na motivačnú kampaň. Je nereálne, že by politici začali takéto širokospektrálne presviedčanie ľudí, ktoré je typické skôr pre mimovládne organizácie,“ vysvetlil sociológ. Dodal, že v regiónoch sa rozhoduje o veľkých peniazoch a župy môžu ovplyvniť každodenný život v oblasti školstva, zdravotníctva alebo infraštruktúry, preto vysvetľujúca kampaň by bola dobrá.
Regionálne voľby spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu sú typické veľmi nízkou účasťou. Podľa politológa Michala Horského ľudia tak fakticky „vybavia svojich zástupcov veľmi slabou legitimitou“. Horský vidí príčiny nezáujmu voliť v slabej identifikácii občanov s regiónmi. Upozornil aj na napäté okolnosti ich vzniku. Autori reformy územnej samosprávy totiž predpokladali 16 historických regiónov, prvá vláda Mikuláša Dzurindu toto číslo znížila na 12 a parlament po politických bojoch napokon vytvoril 8 regiónov.
Politológ preto považuje za pochopiteľné hlasy upraviť súčasnú podobu krajov. „Je však nesporné, že ak v nasledujúcich rokoch budú pokračovať integračné procesy v EÚ nielen z dôvodov administratívno-správnych, ale aj ekonomických, prudko stúpne význam volených zástupcov v regiónoch, rovnako ako aj poslancov europarlamentu,“ usúdil Horský.