Opatrne to pre Pravdu pripustil aj minister práce Ján Richter. „Nič sa nedá vylúčiť, aj takéto úvahy naozaj padli. Stále sme však naklonení skôr tomu, aby sa dodržal dohodnutý termín,“ povedal ministrov hovorca Michal Stuška.
Úrad vlády sa k možnosti odloženia nevyjadril. „Odporúčame vám obrátiť sa priamo na kompetenčne príslušné ministerstvo,“ odpísali Pravde z tlačového odboru.
Za odklad sa prihovára aj ekonóm a poradca predsedu vlády Pavol Kárász. „Keby sa ma pán premiér spýtal na môj názor, odporučil by som mu odložiť účinnosť nového zákonníka,“ hovorí. Ako tvrdí, na jednej strane síce chápe, že sľuby, ktoré dal Smer pred voľbami svojim priaznivcom, treba plniť. Na druhej strane si však myslí, že v časoch, keď opäť rastie nezamestnanosť a štátny deficit sa prehlbuje, by aj volič po vysvetlení rizík situáciu pochopil.
Podľa Kárásza doterajšej diskusii o zákonníku chýba „vecná a lepšie číslami podložená argumentácia“. Kým zamestnávatelia podľa neho bez akýchkoľvek analýz „šermujú“ odhadmi počtov ohrozených pracovných miest, ani vláda či odborári nevedia zodpovedne doložiť, že tie odhady sú zlé. „Momentálne nie sme v situácii, aby sme strácali čas rozhodnutiami, ktoré neriešia akútne problémy tejto krajiny. Lepšie by bolo zákonník odložiť a počkať, kým sa znovu naštartuje ekonomika,“ myslí si ekonóm.
Návrh budúcich zmien už prešiel pripomienkovým konaním a 24. augusta by ho mala schvaľovať vláda. Kým vlaňajšia novela zákonníka z dielne exministra Jozefa Mihála (SaS) nahrávala skôr zamestnávateľom, sociálnodemokratická vláda vo svojej novele plánuje posilniť predovšetkým pracovné práva zamestnancov.
„Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období,“ tvrdí predseda Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko.
Podľa viceprezidenta zamestnávateľskej únie Luboša Sirotu návrh novely „vyzerá nenápadne, no v skutočnosti ide o bezprecedentný útok na pracovný trh“.
Keby sa účinnosť nového zákonníka posunula, zamestnávatelia by aj po 1. januári mohli využívať výhody, ktoré im priniesol Mihálov zákonník. Napríklad by mohli zamestnancov naďalej prepúšťať bez toho, aby mali právo vyčerpať si výpovednú lehotu a zároveň dostať aj odstupné. Takisto by mohli uplatňovať všetky nástroje umožňujúce operatívne meniť pracovný čas, ako flexiúčet, konto pracovného času, nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času či väčší rozsah nadčasov, s akým sa počíta v novele.
Príplatok za nočnú prácu by naďalej zamestnancom patril len za hodiny odpracované od desiatej večer do piatej ráno, nie do šiestej, ako to predpokladá nová verzia zákonníka. Podobne reťazenie pracovných zmlúv na dobu určitú by stále bolo možné trikrát počas troch rokov, nie dvakrát počas dvoch rokov. Tiež by zostali široké možnosti zamestnávať ľudí cez agentúry, na dohody či prijímať do práce falošných živnostníkov. Ďalej by zostali obmedzené aj právomoci podnikových odborových organizácií a odborárskych predákov na pracoviskách.
Prečítajte si aj komentár Sone Pacherovej Dôchodkové tápanie. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Odborári, ktorí tieto Mihálove opatrenia od počiatku kritizovali, sú preto kategoricky proti odkladu účinnosti budúcej novely. „Náš názor je jednoznačný, trváme na tom, aby od januára zákonník fungoval v novej podobe. Chúťky zamestnávateľov a rôznych zahraničných komôr sa nám nezdajú fér. Nechceme, aby Slovensko bolo len kolóniou krajín, ktoré chcú u nás podnikať,“ reagoval prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Podľa Gazdíka odborári nežiadajú nič viac, ako je bežné v zákonníkoch štandardných európskych krajín ako Španielsko, Nemecko, Švédsko či Dánsko.
Plánované zmeny v Zákonníku práce, ktoré najviac kritizujú zamestnávatelia
*** reťazenie pracovných zmlúv na dobu určitú** – v súčasnosti ich možno uzavrieť najdlhšie na tri roky a predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najviac na dva roky a predĺžiť či opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Obmedzenia sa majú vzťahovať aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania
*** nadčasy** – namiesto súčasných 150 hodín bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi najviac 100 hodín nadčasov ročne, má sa vypustiť aj ustanovenie, podľa ktorého vedúci zamestnanec po jeho súhlase môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín ročne
*** definícia závislej práce** – majú sa z nej vypustiť znaky, ktoré hovoria o jej výkone v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností
*** súbeh výpovednej lehoty a odstupného** – tento vlani zrušený inštitút by sa mal obnoviť, zamestnávateľ by mal mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného sa má odstupňovať podľa počtu odpracovaných rokov
*** pracovný čas** – obmedzenia súčasných možností nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, pružného pracovného času, konta pracovného času, flexikonta. Nočná práca sa predlžuje o hodinu