Do konca týždňa predložia vládne strany novelu rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá umožní voľbu šéfa prokuratúry verejným hlasovaním. „Chceme to napísať tak, aby bola možná iba verejná voľba,“ povedal predseda parlamentu Richard Sulík. Voliči majú podľa neho právo vedieť, ako hlasujú poslanci.
Procházka však predostrel šéfom koaličných klubov návrh, že tajne sa bude hlasovať v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom a ak sa na tom uznesie Národná rada na návrh najmenej 15 poslancov. „Na tejto poslednej možnosti budem trvať, pretože považujem za veľmi dôležité, aby tam zostala,“ tvrdí Procházka. V konkrétnom prípade, a teda aj pri voľbe generálneho prokurátora, by si parlament na návrh 15 zákonodarcov mohol odhlasovať tajnú voľbu.
Podpredseda Smeru Robert Kaliňák to komentoval, že renomovanému právnikovi je „veľmi nepríjemné súhlasiť s pokrivovaním demokracie a ak chce zostať aspoň trochu verný svojim zásadám, tak sa snaží vylepšiť nevylepšiteľné“. Kaliňák považuje zmenu tajnej voľby na verejnú za pošliapanie demokratických princípov. Nepozná príklad zo sveta, keď koalícia mení zákon len preto, že má vnútorný problém. „Zákonom prelepia zhnité podhubie koalície. Záplatu prelepia a vybuchne to niekde inde,“ podotkol podpredseda Smeru.
V koalícii o účelnosti zmeny pochybujú najmä poslanci OKS. Podpredseda OKS Ondrej Dostál potvrdil, že spolu s Františkom Šebejom podporujú verejnú voľbu, kým Peter Zajac a Peter Osuský sú za tajnú voľbu. „Dúfame, že sa nám v OKS podarí nájsť spoločné stanovisko,“ poznamenal.
Nový generálny prokurátor sa má podľa predsedu parlamentu Sulíka zvoliť do šiestich mesiacov. Súčasnému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi uplynie funkčné obdobie 2. februára. Potom jeho právomoci preberie prvý námestník Ladislav Tichý. Ten je odborníkom na občianske a obchodné právo.
Do konca mesiaca sa podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej objaví v pripomienkovom konaní aj zákon o prokuratúre, ktorým sa zmení jej fungovanie. Obmedzí sa doterajšie monokratické postavenie generálneho prokurátora. Zrušiť by sa malo vydávanie pokynov na zastavenie konania podriadeným prokurátorom. Zverejňovať by sa mali ich majetkové priznania a ako sudcovia by mali čeliť disciplinárnym konaniam. Posilní sa aj procesná nezávislosť prokurátorov.
Poslanec Kaliňák si myslí, že namiesto zrušenia negatívnych pokynov by zvolil riešenie, aby do rozhodnutí prokurátora mohol zasiahnuť súd. Pred časom právny expert Eduard Bárány povedal, že „prokurátor vnútri systému prokuratúry nemá byť nezávislý, nemá postavenie sudcu“.
Zákon o prokuratúre aj teraz určuje, kedy môže podriadený prokurátor odmietnuť pokyn nadriadeného prokurátora. Napríklad ak považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom.