„Posedenie pri jedličke,“ tak nazvali stretnutie s dedom Mrázom v Hrani, obci na východe, pri Trebišove. V tamojšej základnej škole ho privítajú v posledný vyučovací deň starého roka. „Dedo Mráz donesie našim žiakom darčeky a oni mu za to v krátkom programe zarecitujú, zaspievajú a zatancujú,“ informuje Adriana Naďová, riaditeľka školy. Za rozprávkovú bytosť sa prezlečie tunajší kurič.
Návštevu deda Mráza očakávajú aj na západnom konci republiky – v myjavskej základnej škole s materskou školou. „Prichádza k nám pravidelne každý rok, čo je na tom zvláštne?“ čuduje sa novinárskym otázkam Anna Pažická, zástupkyňa riaditeľky. U nich vraj podujatia s dedom Mrázom nikdy nezrušili, od roku 1990 však nemá v sprievode Snehulienku. A deťom už nepripomínajú ani jeho pravlasť – Kamčatku či Čukotku.
Diskutujte: Chodí k vám Mikuláš, Santa Claus alebo dedo Mráz?
Z internetu sa možno dozvedieť, že dedo Mráz chodí roznášať darčeky aj vo Svite, Pastovciach, Rakoviciach či v ďalších slovenských mestečkách a dedinách. Spravidla si tam rozdelil sféry vplyvu s Mikulášom, ktorý prichádza 5.¤decembra, kým dedo Mráz bližšie k vianočným sviatkom. Títo dvaja uzavreli akýsi pakt o neútočení, ktorý však vylučuje prítomnosť tretieho kohúta na smetisku – Santa Clausa. „Myjavčania Clausa neuznávajú,“ tvrdí Pažická.
„Santa Claus sa ujal vo veľkých slovenských mestách a v reklame,“ vysvetľuje etnologička Viera Feglová, „na vidiek sa po roku 1989 vrátil Mikuláš. Ale tam, kde pôsobí vedľa seba viac náboženstiev, alebo kde je nábožensky neutrálnejšie prostredie, prežíva dodnes aj dedo Mráz.“ Podľa Feglovej sa mu podarilo prežiť možno aj preto, že sa výzorom podobá na Santa Clausa a nie je takou autoritatívnou postavou ako Mikuláš. „Nechodí napríklad s palicou.“
Dedo Mráz nahrádzal na Slovensku Mikuláša celé štyri desaťročia. Pravidelne sa tu začal objavovať od vzniku pionierskej organizácie v roku¤1949. Spočiatku verne kopíroval svoj sovietsky vzor, dokonca používal sane. Aj preto prijímali slovenské deti „deduška“ s rozpakmi a mnohí rodičia ho považovali za nanútenú figúrku.
To konštatovala aj analýza pre najvyššie orgány KSČ z polovice roka 1953. „Deti sa vlani často pýtali deda Mráza a ten im nevedel odpovedať po rusky,“ upozorňovala tajná správa. Už vtedy sa na najvyššej úrovni rozhodlo, aby slovenské a české mestá navštevovali okrem sovietskych „deduškov“ aj tuzemskí dedovia, aspoň navonok prispôsobení svätomikulášskej tradícii. Dedo Mráz „z Kamčatky“ mal navštíviť iba niekoľko vybraných miest a musel hovoriť po rusky.
Bratislavu navštívil v roku 1953 takýto poruštený posol zimy presne na Štedrý deň. V Pionierskom paláci, dnešnom prezidentskom, ho vítali vybraní pionieri zo základných škôl pri „novoročnej jedličke“ ako niekde v kremeľskom Zjazdovom paláci. Jemu aj Snehulienke museli zaspievať po rusky: „Déduška Maróz, jólku nam priňós.“ Až potom dostali darčeky.