Pár topánok John Lobb, kabelka Kelly od Hermesa, kilo kaviáru Petrossian Sevruga, fľaša šampanského Dom Pérignon 2002, konzultácia s terapeutom na Piatej Avenue, facelift od slávneho plastického chirurga, dva lístky do newyorskej Metropolitnej opery, najelegantnejší z vrtuľníkov Sikorsky alebo auto Rolls-Royce Phantom.
To sú niektoré zo 40 druhov tovarov a služieb používaných na vypočítanie uznávaného indexu Cost of Living Extremely Well (náklady na živobytie mimoriadne dobre situovaných), ktorý v roku 1976 vytvoril časopis Forbes. Počas posledných 35 rokov stúpol tento index o 800 percent. Prudký nárast nastal najmä po prechode na euro. Od roku 2001 cena desiatky najcharakteristickejších produktov rástla oveľa rýchlejšie ako všeobecný index spotrebiteľských cien vo Francúzsku, ktorý v rokoch 2001 až 2011 Národný ústav pre štatistiku a ekonomické štúdie (Insee) stanovil na 23,5 percenta.
Napríklad cena gabardénového pršiplášťa Burberry za posledných 11 rokov vzrástla zo 122 na 1 190 eur. Ešte pôsobivejším spôsobom stúpla cena oceľových a platinových hodiniek Rolex Yachtmaster z 5 488 na 39 000 eur.
O niečo rozumnejšiu cenovú politiku má výrobca legendárnych okuliarov Ray-Ban Wayfarers, ktoré nosili filmové hviezdy i John F. Kennedy. V roku 2000 sa predávali za 90 eur, teraz stoja 145 eur, čo je zvýšenie o 61 percent. Ak sa vezme do úvahy inflácia, je to jeden z mála luxusných produktov, ktorých cena za posledné desaťročie klesla.
Podľa Thomasa Mesmina, analytika sektora luxusného tovaru, „ceny módneho a koženého tovaru sa v rokoch 2001 až 2011 zvýšili o 62 percent a hodiniek a šperkov o zhruba 78 percent“. No v čase, keď záujemcovia o kabelku Hermes za 4 500 eur čakajú v poradovníku minimálne pol roka, nejaké to zdraženie o tri percentá asi veľa neznamená.
„Tento druh produktov sa zameriava na menšinu zákazníkov, ktorí sú takí bohatí, že tento druh zmeny na ich nákupy prakticky nemá vplyv,“ dodal Mesmin.
Najvyššie ceny sú podľa neho v Číne a Ázii všeobecne, kde je luxus o vyše 50 percent drahší než v Paríži. „Niektoré významné značky by neváhali riskovať, že o európskych zákazníkov prídu,“ povedal Mesmin. „V prípade luxusného tovaru môžu byť ceny pozitívnym spôsobom, ako produkt odlíšiť, vyčleniť,“ dodal.
Alexis Karklins-Marchay zo spoločnosti Ernst & Young s tým súhlasí. „Tí naozajstní hráči v luxusnom sektore využívajú zvyšovanie ceny, aby posilnili fetišistický aspekt značiek,“ povedal s tým, že čím vyššia cena, tým väčšia túžba produkt vlastniť. To platí tak pre vína či destiláty, ako aj napríklad aj pre parfumy, napriek tomu, že väčšina týchto „štiav“ v skutočnosti drahá nie je.
Niektoré spoločnosti, ako je Rolex, zvýšili svoje ceny len v minulom roku dvakrát, dodal Karlins-Marchay. Ale hodinky sú jedným z mála luxusných produktov, ktoré ani používaním príliš nestrácajú na hodnote a dajú sa považovať za investíciu. Niektorí nadšenci – alebo opatrní investori – preto kupujú hneď dva kusy rovnakého modelu. Jeden nosia a druhý nechajú zabalený v celofáne na neskorší predaj.