„Najjemnejšie nadávky, ktoré sa im valili z úst, boli so zvieracími prívlastkami,“ povedala pre Pravdu na Bruselskom fóre.
Koliadovú najprv s ďalšími aktivistami hodili do dodávky a hodinu vozili po meste. „Potom sme na väzenskom parkovisku potme stáli v automobile tri hodiny, kým nás zobrali do budovy,“ opísala udalosti z 19. decembra. Policajti následne spravili telesnú prehliadku všetkých zatknutých. „Muži prezerali aj ženy, pričom postupovali ponižujúco,“ poznamenala.
Po kontrole sústredili demonštrantov v čakárňach. Ženy odviedli na prvé poschodie. „Prinútili nás stáť s rukami za chrbtom a tvárou k stene,“ povedala Koliadová. Postupne ich brali podpísať zápisnicu. „Text zjavne vypracovali pred demonštráciou. Na papieri bolo napísané priznanie o neuposlúchnutí výzvy opustiť námestie a o vykrikovaní takzvaných protištátnych hesiel,“ pokračovala herečka z Bieloruského slobodného divadla.
Vyšetrovatelia aj radoví policajti sa k zatknutým správali horšie ako k dobytku, povedala Koliadová. Kričali, že by ich najradšej zabili. „Mne sa vyhrážali, že ma znásilnia so stoličkou a v porovnaní s tým, čo zažijeme s nimi, tak fašisti by boli baránkovia,“ doplnila. Nechápe, ako dokázali hovoriť o hitlerovcoch, keďže počas druhej svetovej vojny ich rukou zahynul každý tretí Bielorus.
Koliadovú postavili pred súd, ale mala šťastie: „Urobili chybu. Súdili ma pod mojím menom, ale rozsudok vyniesli nad iným, takže ma museli prepustiť.“ S manželom a synom odcestovala pod falošným menom do Ruska a odtiaľ odleteli do USA, kde mala už dávnejšie naplánovanú cestu. Stále žije v zahraničí, ale aj z takej diaľky počúva vyhrážky. „Mojim rodičom v Bielorusku telefonujú anonymovia, aby si uvedomili, že ani ďaleko od vlasti nemôžem mať istotu, že sa mi nič zlé nestane,“ vysvetlila Koliadová, ktorá pred americkým Senátom podala svedectvo o brutálnom 19. decembri.