815. deň: Americký zákaz útočiť na ruské územie oslabuje schopnosť Ukrajiny brániť sa

Čítajte viac 814. deň: Strely ATACMS opäť priniesli skazu: Ukrajinský útok zdevastoval stíhačky a palivové zariadenie

21:22 Francúzska potravinárska firma Danone zavŕšila predaj svojich aktív v Rusku a odchádza z ruského trhu. Stalo sa tak v treťom roku ruskej vojny proti Ukrajine, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vyhlásenie firmy. Z neho citovala aj ruská agentúra TASS.

Portál pripomenul, že svojho času na ruský trh pripadalo okolo piatich percent odbytu firmy vo svete a na ruskom trhu spoločnosť podnikala viac ako 30 rokov. Prerušenie svojich investičných projektov v Rusku oznámila Danone 6. marca 2022, teda krátko po invázii ruských vojsk na Ukrajinu.

Danone vo vyhlásení uviedla, že svoje ruské podnikanie predala spoločnosti Vamin po získaní nevyhnutného súhlasu ruských regulátorov.

Už vo februári napísal britský denník Financial Times (FT), že Danone plánuje predať svoje ruské aktivity podnikateľovi napojenému na Čečensko. Nad podnikaním francúzskej firmy v Rusku o sedem mesiacov skôr prevzala kontrolu Moskva, a to na príkaz ruského prezidenta Vladimira Putina.

19:55 Štyri ukrajinské útoky na ruské vojenské ciele na okupovanom Kryme znížili schopnosť Ruska brániť vzdušný priestor okolo polostrova. V spravodajskom hlásení o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Údery podľa rezortu tiež ukázali schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruské operácie protivzdušnej obrany. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Ukrajina 14. mája zaútočila na vojenské letisko Belbek a zničila prvky batérie raketovej protivzdušnej obrany vrátane radarového systému a odpaľovacích zariadení. Ďalšie tri úspešné útoky vykonala v období medzi 16. aprílom až 12. májom.

Podľa Londýna je veľmi pravdepodobné, že Rusko v dôsledku útokov bude musieť rozptýliť a premiestniť letecké prostriedky, čo v konečnom dôsledku zvýši letové hodiny a požiadavky na údržbu.

18:37 Ukrajinské útoky dronmi na ruské energetické zariadenia začiatkom tohto roka narušili 14 percent kapacity ruskej rafinácie ropy. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na americké ministerstvo obrany.

Údery zvýšili domáce ceny ropy o 20 až 30 percent a prinútili Rusko zastaviť export, aby sa zameralo na uspokojenie domáceho dopytu, uvádza sa v správe spravodajskej služby Pentagonu.

Dodávky elektriny pre civilistov aj armádu však narušili zanedbateľne vzhľadom na „robustnú výrobnú kapacitu“ Ruska a úrovne energie v jeho sieti.

17:55 Pri ruskom ostreľovaní obytných častí východoukrajinských miest Charkov a Vovčansk bolo zranených niekoľko ľudí, uviedli v sobotu tamojšie úrady.

V Charkove bolo pri paľbe na obytnú štvrť zranených päť ľudí, informoval tamojší starosta Ihor Terechov na sociálnej sieti Telegram.

Vo Vovčansku spôsobili ruské útoky vážne škody. „Žiaľ, mesto bolo prakticky úplne zničené nepriateľom, ktorý nemilosrdne útočí,“ vyhlásil na Telegrame člen Bezpečnostnej rady. Podľa jeho slov sa Ukrajine darí udržať kontrolu nad Vovčanskom aj napriek opakovaným útokom.

17:00 Poľský premiér Donald Tusk v piatok vyhlásil, že Varšava vynaloží na ochranu svojej východnej hranice viac než 2,3 miliardy eur. Zdieľa ju s Ukrajinou, Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

Projekt, ktorý nazval „východným štítom“, má podľa neho posilniť 400 kilometrov hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Má ísť o súčasť odstrašenia týchto krajín a „stratégiu na odsunutie vojny od našich hraníc,“ povedal. Zároveň dodal, že práce sa ešte nezačali.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Varšava intenzívne podporuje Kyjev a je tranzitnou trasou pre zbrane dodávané Ukrajine od jej západných spojencov.

Poľsko taktiež modernizuje svoju armádu a na obranu vynakladá až štyri percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najviac v EÚ. Zároveň pravidelne vyzýva krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu aspoň na tri percentá svojho HDP. Varšava taktiež získala vojenské vybavenie za miliardy dolárov, najmä zo Spojených štátov a Južnej Kórey.

16:50 Leonid Volkov, blízky spojenec zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného sa nikdy nevzdá boja proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V rozhovore pre BBC odvysielanom v sobotu to prisľúbil napriek tomu, že ho nedávno napadli pred jeho domom.

„Navaľnyj nás požiadal, aby sme sa nikdy nevzdávali a pokračovali v našej práci. Aby sme porazili Putina a vybudovali krásne Rusko budúcnosti,“ povedal v prvom televíznom rozhovore od marcového útoku kladivom v Litve.

Navaľného označil za skvelého človeka, inšpiratívnu osobnosť, skutočného hrdinu a veľmi schopného politického lídra, ktorého nemožno nahradiť. Úlohou opozičného hnutia je podľa neho teraz podporiť Navaľného manželku Juliju ako svoju novú líderku.

Volkov uviedol, že počas marcového útoku mu niekto rozbil okno auta a nastriekal mu do očí slzný plyn a potom ho udrel kladivom. Navaľného spojenci zdieľali fotografie, na ktorých vidieť jeho zranenia vrátane monokla, červenej škvrny na čele a krvácajúcich rán na nohe.

Alexej Navaľnyj zomrel 16. februára vo väzenskom tábore v obci Charp na severe západnej Sibíri. Podľa oficiálnej verzie zomrel prirodzenou smrťou. Navaľného spolupracovníci sa domnievajú, že bol zavraždený.

Zomrel líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj

Uväznený ruský opozičný politik zomrel vo väzenskom tábore. Navaľnyj bol považovaný za hlavného odporcu režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Fotogaléria 43 fotiek

+40

16:10 Ruské nezávislé médium Mediazona a ruská služba BBC potvrdili totožnosť 52 789 ruských vojakov, ktorí zomreli počas vojny na Ukrajine. Od konca apríla, keď Mediazova zverejnila zoznam naposledy, sa tento počet zvýšil o zhruba 1 100 ľudí. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Spomenuté médiá upozorňujú, že v skutočnosti je počet zabitých ruských vojakov pravdepodobne výrazne vyšší. Mená mŕtvych médiá totiž zistili z otvorených zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky na sociálnych sieťach od príbuzných, správy regionálnych médií či vyhlásenia miestnych úradov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zomrelo viac ako 3 400 ruských dôstojníkov. Z nich 403 malo hodnosť podplukovníka alebo vyššiu.

14:35 Prítomnosť amerických vojakov v Poľsku výrazne zvyšuje bezpečnosť krajiny, vyhlásil v sobotu tamojší prezident Andrzej Duda. Povedal to v súvislosti s prvou stálou základňou špeciálnych síl americkej armády v krajine, ktorú otvorili v piatok.

Základňu otvorili v Baliciach pri Krakove na juhu Poľska. Na základni bude pôsobiť 150 až 200 amerických vojakov. Ide o najvýchodnejšiu stálu základňu amerických špeciálnych síl v Európe.

„Je to veľké zadosťučinenie. Sú to témy, o ktorých som s americkou stranou hovoril od samého začiatku môjho nástupu do funkcie,“ uviedol Duda. Dodal, že o zvýšení prítomnosti amerických vojakov v Poľsku hovoril už počas prezidentského obdobia Donalda Trumpa.

„Táto prítomnosť sa neustále zvyšuje,“ uzavrel Duda s tým, že po začatí ruskej invázie na Ukrajinu rozhodol prezident Joe Biden o vyslaní ďalších tisícov vojakov špeciálnych síl USA do Poľska, aby strážili bezpečnosť v juhovýchodnej časti krajiny.

14:05**** Americký zákaz používať západné zbrane na útoky na ruskom území značne oslabuje schopnosť Ukrajiny brániť sa proti ruskej ofenzíve na severe Charkovskej oblasti. Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine konštatujú, že nemožnosť Ukrajiny útočiť na vojenské ciele v Rusku vytvorila bezpečné zóny v ruských pohraničných oblastiach. Odtiaľ môžu ruské lietadlá vypúšťať kĺzavé bomby a rakety na ukrajinské pozície a obce a ruské sily a technika sa tam môžu pred zapojením do bojových operácií voľne zhromaždiť. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Americkí predstavitelia opakujú, že vláda prezidenta Joea Bidena sa zdráha povoliť použitie zbraní poskytnutých Spojenými štátmi na útoky na vojenské ciele v Rusku. Hovorkyňa Pentagonu vo štvrtok uviedla, že Bidenova administratíva nezmenila svoju pozíciu v tejto otázke, pričom zdôraznila, že tieto zbrane by mali byť použité a oslobodzovanie okupovaných ukrajinských území.

13:10 Rusko prišlo na Ukrajine podľa Kyjeva za uplynulých 24 hodín o 1 210 vojakov. Straty Moskvy na personále od začiatku invázie sa tak dostali na úroveň 491 080. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, píše web Ukrajinská pravda.

Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo aj o 13 tankov, 43 obrnených bojových vozidiel pechoty, 36 delostreleckých systémov, jedno lietadlo, jeden systém protivzdušnej obrany, 35 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, tri strely s plochou dráhou letu, 65 vozidiel a cisterien a šesť kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 7 560 tankov, 14 595 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 639 delostre­leckých systémov, 354 lietadiel, 801 systémov protivzdušnej obrany, 10 108 strate­gických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 203 striel s plochou dráhou letu, 17 169 vozidiel a cisterien a 2 075 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

13:05 Ruské sily v noci na sobotu zaútočili dronmi na dve energetické zariadenia na Ukrajine. Oznámila to štátna energetická spoločnosť Ukrenerho, ale rozsah škôd v zariadeniach nepriblížila. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Jedno zo zariadení, ktoré sa ocitli pod útokom, sa podľa tamojšieho gubernátora Filipa Pronina nachádza v Poltavskej oblasti. Lokalitu druhého zariadenia nezverejnili.

Veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk v sobotu informoval, že protivzdušná obrana v noci zostrelila všetkých 13 bezpilotných lietadiel typu Šáhid, ktorými útočilo Rusko.

13:00 Ruské jednotky obsadili dedinu Starycja v ukrajinskej Charkovskej oblasti, uviedlo v sobotu ruské ministerstvo obrany.

Dedina Starycja sa nachádza blízko mesta Vovčansk. V Charkovskej oblasti Moskva pred vyše týždňom spustila novú pozemnú ofenzívu.

Ruský rezort obrany vo vyhlásení ďalej uviedol, že ruské jednotky pokračovali v postupe „hlboko do obrany nepriateľa“.

Informácie z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

11:47 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol výzvu Francúzska na uzavretie olympijského prímeria počas OH v Paríži. Takýto krok by podľa neho pomohol ruským jednotkám v posune na fronte. Myšlienku na prímerie nepriamo odmietol v piatok aj ruský prezident Vladimir Putin.

„Kto môže zaručiť, že Rusko nevyužije tento čas na presun svojich síl na naše územie? Nedôverujeme Putinovi,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom podľa agentúry AFP. S výzvou na prímerie prišiel práve Macron. „Sme proti akémukoľvek prímeriu, ktoré hrá do karát nepriateľovi,“ dodal ukrajinský prezident.

Putin je v týchto dňoch na návšteve Číny. Olympijské spoločenstvo obvinil, že porušuje svoju chartu a „nedovolí ruským športovcom vystupovať na hrách s ruskou zástavou, vlajkou a hymnou“. S myšlienkou olympijského prímeria síce principiálne súhlasí, kritizuje však prístup k ruským športovcom: „Porušujú pravidlá a od nás požadujú ich plnenie. Drahí priatelia, takto sa ďaleko nedostaneme. Takto sa ešte nikto nikdy nedohodol.“

Olympijské hry sa začnú 26. júla a vyvrcholia 11. augusta. Niektorí ruskí športovci budú môcť na parížskych OH štartovať za striktných podmienok – bez národných symbolov a iba v prípade, že neprejavujú podporu vojne na Ukrajine.

11:30 Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko povedal, že nikto by nemal veriť Vladimirovi Putinovi, ktorý povedal, že neplánuje dobyť mesto Charkov. Šéf Kremľa v piatok vyhlásil, že cieľom ruskej ofenzívy v ukrajinskej Charkovskej oblasti je akurát vytvoriť nárazníkovú zónu.

„Ruský vodca nemá momentálne príležitosť dobyť Charkov kvôli ukrajinským obranným silám,“ povedal Porošenko. Tvrdí, že vo štvrtok navštívil mesto Vovčansk, ktoré sa pre tvrdé ruské útoky zmenilo na „peklo“ s prázdnymi domami bez ľudí.

„Neverte Putinovi. Nebojte sa Putina. Môžem potvrdiť, že naša stratégia bude nasledovná – Ukrajina zvíťazí a Rusko nepochybne prehrá,“ skonštatoval Porošenko podľa webu news.sky.com.

10:55 Takmer 10 000 ľudí bolo prinútených opustiť svoje domovy v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny po pozemnom útoku ruských jednotiek, uviedol v sobotu tamojší gubernátor Oleh Synehubov.

„Celkovo bolo evakuovaných 9 907 ľudí,“ spresnil gubernátor. K spusteniu ruského pozemného útoku v pohraničnej Charkovskej oblasti došlo pred vyše týždňom a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že môže ísť iba o prvú vlnu rozsiahlejšej ofenzívy.

Obyvatelia Charkovskej oblasti utekajú pred ruskými vojakmi, ktorým sa podarilo postúpiť o päť až desať kilometrov pozdĺž severovýchodnej hranice, kým ich zastavili ukrajinské sily.

Synehubov ďalej dodal, že ukrajinským ozbrojeným silám sa podarilo odraziť v noci na sobotu dva pokusy o prienik. Situácia je podľa neho „pod kontrolou“, kým „obrancovia v určitých oblastiach vykonávajú útočné“ a prieskumné operácie.

Moskva útočí na niekoľko obcí v oblasti vrátane mesta Vovčansk, ktoré sa nachádza len päť kilometrov od hraníc, pripomína AFP. „V oblasti mesta Vovčansk si ukrajinské jednotky posilňujú obranu,“ povedal Synehubov.

Ruský prezident Vladimir Putin počas svojej piatkovej návštevy Číny označil ofenzívu v Charkovskej oblasti za odpoveď na ukrajinské ostreľovanie ruských pohraničných oblastí.

9:25 Ruský vodca Vladimir Putin využil stretnutie s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom na „propagáciu naratívu Kremľa predstierajúceho záujem o mierové rokovania“. V správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Dvojica vo štvrtok podpísala spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zmieňuje o ruskej podpore navrhovanému čínskemu mierovému plánu a o možných budúcich rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine pod vedením Pekingu. Vo vyhlásení uviedli, že obe krajiny podporujú „udržateľné riešenie ukrajinskej krízy“.

Podľa analytikov Kremeľ „naďalej využíva akékoľvek výzvy na mierové rokovania na predstieranie záujmu o rokovania“ v nádeji, že podkope západnú podporu Ukrajine. Moskva tiež dúfa, že Západ prinúti Ukrajinu k rokovaniam s Ruskom, v rámci ktorých Kyjev akceptuje ústupky v otázkach ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti, dodal ISW.

9:00 Väčšina obyvateľov Ruska by okamžite podporila ukončenie vojny na Ukrajine, ale iba v prípade, že by okupované územia neboli vrátené Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com, vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý uskutočnila ruská nezávislá agentúra Levada Center.

Zatiaľ čo 71 % by podporilo ukončenie vojny „tento týždeň“, toto číslo kleslo až na 30 %, ak by podmienkou mieru bolo vrátenie okupovaných ukrajinských území. Podľa Levada Center podpora ruskej armády zostáva približne na úrovni 75 %, pričom ju pravdepodobne podporujú hlavne starší respondenti. Putina údajne podporuje 82 % ruských občanov.

Zdá sa však, že ľudia vo veku od 18 do 24 rokov menej pravdepodobne podporujú súčasného ruského vodcu, pričom až 77 % neschvaľuje jeho aktivity vo funkcii prezidenta.

8:50 Európska únia zakázala v piatok ďalším štyrom ruským médiám vysielať v 27-člennom bloku. Dôvodom je šírenie ruskej propagandy o invázii na Ukrajinu a dezinformácie v čase, keď sa v celej EÚ blížia voľby do Európskeho parlamentu.

Medzi zakázanými médiami sa nachádzajú Hlas Európy, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta, o ktorých EÚ tvrdí, že sú pod kontrolou Kremľa. Vo vyhlásení EÚ uviedla, že štvorica sa zameriava predovšetkým na „európske politické strany, najmä počas volebných období“.

Belgicko už minulý mesiac začalo vyšetrovanie podozrenia zo zasahovania Ruska do júnových celoeurópskych volieb s tým, že belgická spravodajská služba potvrdila existenciu siete, ktorá sa snaží podkopať podporu Ukrajine.

Česká vláda uvalila sankcie na množstvo ľudí po tom, čo tam bola odhalená operácia proruského vplyvu. Údajne oslovili poslancov Európskeho parlamentu a ponúkli im peniaze na šírenie ruskej propagandy.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 už EÚ pozastavila služby ruských médií Russia Today, Sputnik a ďalších.

8:35 K leteckému poplachu a následnej explózii došlo v sobotu skoro ráno v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Gubernátor Belgorodskej oblasti, ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou, Viačeslav Gladkov, na platforme Telegram vyzval tamojších obyvateľov, aby sa podľa možnosti presunuli do bezpečia, píše ruská štátna tlačová agentúra TASS. Informácie o prípadných obetiach či materiálnych škodách neboli bezprostredne zná­me.

Aj v blízkosti vojenskej akadémie v Petrohrade došlo k výbuchu, informovali v piatok večer ruské médiá. Zranenia pri výbuchu utrpelo sedem osôb, dodal kanál Baza na platforme Telegram, ktorý sa považuje za prepojený na bezpečnostné zložky.

Ukrajinské médiá podľa agentúry AFP uviedli, že šlo o útok s použitím bezpilotných lietadiel

Predovšetkým ruské pohraničné oblasti sú pravidelne terčom ostreľovania z Ukrajiny v reakcii na vojenskú inváziu Moskvy. Kyjev v posledných týždňoch vystupňoval svoje dronové útoky na Rusko, pričom sa zameriava najmä na lokality s energetickou infraštruktúrou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa v boji proti ruskej agresii spolieha na vojenskú podporu Západu, nalieha na spojencov, aby urýchlili dodávky zbraní ukrajinskej armáde.

7:45 Ukrajina s platnosťou od soboty obnovuje poskytovanie konzulárnych služieb pre mužov v bojaschopnom veku, nachádzajúcich sa v zahraničí, oznámil Kyjev.

Nový zákon o mobilizácii, ktorý ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte v polovici apríla, vstupuje do platnosti v sobotu. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti – teda vo veku od 18 do 60 rokov -, aby do 60 dní aktualizovali svoje údaje na vojenských správach, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie vojenskej službe.

Ukrajinské úrady zablokovali mužom vo veku od 18 do 60 rokov v zahraničí prístup ku konzulárnym službám po tom, čo ich tamojší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že doma na frontovej línii za seba nechávajú bojovať krajanov. Tento krok vyvolal vlnu kritiky a ovplyvnil aj žiadosti o obnovenie platnosti cestových dokladov. Všeobecne sa považoval za úsilie prinútiť ukrajinských mužov k návratu domov v dôsledku nedostatku vojakov v armáde.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí však v piatok uviedlo, že od soboty obnoví konzulárne služby za predpokladu, že muži budú mať aktuálne vojenské doklady. Rezort diplomacie v Kyjeve spresnil, že „inštruoval zahraničné diplomatické misie, aby opäť začali prijímať žiadosti o konzulárne služby od mužov v bojaschopnom veku, ktoré boli prerušené 23. apríla“.

Na základe kontroverzného mobilizačného zákona tiež ukrajinskí muži v zahraničí budú mať prístup ku konzulárnym službám len v tom prípade, že predložia aktuálne vojenské registračné doklady, dodalo ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve.

Milióny Ukrajincov, zväčša žien a detí, z krajiny ušlo po tom, čo Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. Aj keď existujú isté výnimky, väčšine ukrajinských mužov vo veku od 18 do 60 rokov nebolo umožnené opustiť krajinu na základe stanného práva. Obmedzenie konzulárnych služieb sa však dotklo aj mnohých Ukrajincov, ktorí žili v zahraničí dlhší čas ešte pred začiatkom vojny.

Za hranicami žijú státisíce Ukrajincov v bojaschopnom veku, kým ukrajinská armáda bojuje s akútnym nedostatkom vojakov, píše Reuters. K januáru 2024 žilo v krajinách Európskej únie približne 4,3 milióna Ukrajincov, z čoho je zhruba 860.000 dospelých mužov, vyplýva z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

7:00 Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho jednotky počas týždňa od spustenia nového pozemného útoku z 10. mája dobyli v Charkovskej oblasti už 12 dedín. Ukrajinci do oblasti poslali posily a podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je situácia nateraz pod kontrolou, ale nie stabilizovaná. Dodal, že ruské sily prenikli päť až desať kilometrov pozdĺž severovýchodnej hranice, než ich zastavili ukrajinské jednotky.

Podľa údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) dobylo Rusko počas novej ofenzívy v období od 9. do 15. mája celkovo 278 štvorcových kilometrov ukrajinského územia.

Ruská ofenzíva „by mohla pozostávať z niekoľkých vĺn. Prvá vlna bola v Charkovskej oblasti,“ povedal ukrajinský prezident. Hoci doterajšie úspechy Rusov v ofenzíve bagatelizoval, dodal, že je potrebné byť „rozvážni a pochopiť, že sa dostávajú hlbšie na naše územie. Nie naopak. A to je stále ich výhoda.“

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok počas návštevy Číny vyhlásil, že Rusko nateraz neplánuje dobyť mesto Charkov a ruskí vojaci postupujú pri Charkove prísne podľa plánu. Zelenskyj naopak vyjadril presvedčenie, že Rusi na mesto zaútočiť chcú, aj keď si uvedomujú si, že by to bolo „veľmi ťažké“.

6:00 Západ sa bojí porážky Ruska rovnako, ako porážky Ukrajiny, čo je absurdné. Povedal to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s agentúrou AFP. V exkluzívnom rozhovore ďalej okrem iného kritizoval Západ za to, že zakázal Ukrajine používať ním dodané zbrane k útokom na ruské územie. Vyjadril tiež presvedčenie, že Rusko chce útočiť na Charkov, ale nemá dostatok prostriedkov na nový rozsiahly útok na Kyjev.

„Nachádzame sa v absurdnej situácii, keď má Západ strach, že Rusko vojnu prehrá. A nechce, aby ju prehrala Ukrajina. Pretože konečné víťazstvo Ukrajiny povedie k porážke Ruska. A konečné víťazstvo Ruska povedie k porážke Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj v rozhovore, ktorý AFP začala zverejňovať v noci na sobotu.

„Chceme, aby sa vojna skončila spravodlivým mierom pre nás,“ zatiaľ čo „Západ chce, aby sa vojna skončila. Bodka. Čo najskôr. A pre nich je to spravodlivý mier,“ uzavrel Zelenskyj.

Ukrajinský prezident si tiež posťažoval, že Západ Ukrajine zakazuje používať zbrane dodané Európou a Spojenými štátmi k úderom na ruské územie. „Oni na nás môžu útočiť zo svojho územia, to je najväčšia výhoda, akú Rusko má, a my nemôžeme so západnými zbraňami podniknúť nič proti ich systémom umiestneným na ruskom území. Nemáme na to právo,“ kritizoval Zelenskyj a dodal, že sa na túto skutočnosť tento týždeň sťažoval americkému ministrovi zahraničia Antonymu Blinkenovi.

Ukrajina podľa prezidenta má oproti potrebe len štvrtinu prostriedkov protivzdušnej obrany. Krajina by podľa tiež potrebovala 120 až 130 lietadiel F-16, aby vo vzduchu dosiahla rovnosť s Ruskom.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Rusko chce zaútočiť na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Útoky z posledných dní v Charkovskej oblasti podľa Zelenského môžu byť prvou vlnou očakávanej ruskej ofenzívy.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas návštevy Číny uviedol, že ruskí vojaci postupujú podľa plánu a s dobytím Charkova sa zatiaľ nepočíta. Cieľom je podľa jeho tvrdenia vytvoriť nárazníkovú zónu.

Podľa Zelenského Rusko nemá prostriedky na začatie nového rozsiahleho útoku na Kyjev. „Nemajú sily na rozsiahlu ofenzívu na hlavné mesto, akú vykonali na začiatku invázie,“ povedal Zelenskyj. Hlavnými cieľmi Kremľa sú teraz podľa neho Donbas a Charkov na východe a severovýchode Ukrajiny.

Prezident krajiny, ktorá čelí ruskej invázii od februára 2022, v rozhovore priznal, že jeho krajine chýbajú muži, čo ovplyvňuje morálku vojakov. V piatok pritom Zelenskyj podpísal zákon, ktorý umožňuje vstúpiť do ozbrojených síl niektorým odsúdeným. Ukrajinská armáda by takýmto spôsobom mohla mobilizovať 10 000 až 20 000 väzňov. „Treba naplniť rezervy, máme značný počet brigád, ktoré sú prázdne. Musíme to urobiť tak, aby chlapci mali normálnu rotáciu. Potom sa zlepší morálka,“ je presvedčený ukrajinský prezident.

Zelenskyj v rozhovore tiež vyjadril želanie, aby sa Čína zúčastnila na mierovej konferencii o Ukrajine, ktorú má v júni hostiť Švajčiarsko, avšak bez účasti Ruska. Svetoví aktéri ako Čína majú podľa Zelenského vplyv na Rusko.

„A čím viac takýchto krajín budeme mať na našej strane, na strane ukončenia vojny, povedal by som, tým viac s tým bude Rusko musieť počítať,“ dodal ukrajinský prezident.