Po vlaňajších voľbách sa trnavské zastupiteľstvo zaoberalo dvomi petíciami ohľadom dopravy v meste. Obyvatelia Šafárikovej ulice odmietali zavedenie rezidentského parkovania. Druhú petíciu za zrušenie nového dopravného značenia v štvrti Špíglsál iniciovalo občianske združenie na čele s Branislavom Barošom, ktorý v tom čase kandidoval na post primátora.
Baroš je dnes mestským poslancom a vedie jeden z menšinových opozičných poslaneckých klubov Trnava pre každého. Spolu s klubom Trnava nás spája sa však od online petície za odvolanie Bročku zo začiatku júna dištancovali. „Nie sme proti tomu, aby bola takáto petícia spustená, ale musí byť dobre pripravená, dobre koordinovaná a spustená v pravý čas. A ten pravý čas ešte nenastal,“ vyhlásil krátko na to Baroš.
Podporu takejto petícii nevylúčil ani Rastislav Mráz, predseda poslaneckého klubu Trnava nás spája. „Ak bude tlak zo strany obyvateľov silnieť, budeme tí, ktorí budú na pulze diania a pridáme sa,“ dodal.
Spustiť ju chcú v septembri
Pravý čas zrejme nastal už po mesiaci. Uplynulý utorok ohlásili spoločne s poslancom Mariánom Galbavým podporu pripravovanej občianskej petícii. Jej detaily majú byť predstavené začiatkom septembra, keď bude účinné nové mestské nariadenie o dočasnom parkovaní na území Trnavy. S koncom dovoleniek a návratom študentov bude podľa Baroša zároveň cítiť tlak na parkovacie miesta. Do konca roka má byť systém rezidentských zón zavedený na celom území mesta. V praxi sa to dotkne najmä cezpoľných šoférov.
Pre niektorých obyvateľov môže byť dochádzanie do krajského mesta veľkou finančnou záťažou. Nerezident si môže zaplatiť klasické parkovné alebo si zakúpi jednu z dostupných parkovacích kariet. Vybrať si môže medzi kartami pre jednotlivé zóny alebo celomestské karty, a to na rôzne dlhé časové obdobie.
Ak by niekto potreboval celomestskú parkovaciu kartu, musí si pripraviť 800 eur. Pre mnohých to predstavuje výšku mesačného platu. Pre ceny parkovacích kariet môžu niektorí cezpoľní zvažovať podľa Baroša odchod zo zamestnania v krajskom meste. Jedna z výčitiek zo strany dochádzajúcich smeruje aj k tomu, že mesto zavádza najskôr poplatky, no nevytvára podmienky napríklad v podobe záchytných parkovísk. Mnohí ľudia to považujú za ďalšie vyťahovanie peňazí z ich peňaženiek.
Foto: Žaneta Mikulíková
„To isté sa deje aj v Bratislave. Jediné záchytné parkovisko, ktoré mi v tejto chvíli napadá, je pri ružinovskom cintoríne v smere od Dunajskej Stredy,“ pripomína dopravný analytik Marián Palesch. Vodiči prichádzajúci z diaľnice k Zlatým Pieskom podľa neho zrejme využívajú parkovisko nákupného centra, no obchody na to začínajú reagovať. Ľuďom sa nediví, že sú rozladení.
„Toto ukazuje na neznalosť problematiky. Postup pri zavádzaní regulácie v Trnave presne kopíruje metodiky a logiku postupnosti pri zavádzaní akýchkoľvek úprav systému statickej dopravy. Jej regulácia sa v Trnave rieši komplexne a pracuje na nej tím odborníkov,“ podotýka hovorkyňa trnavskej radnice Zuzana Hrinková Siebenstichová.
Mesto má podľa nej aktuálne takmer 1500 miest na záchytných či veľkokapacitných parkoviskách v správe mesta. Samospráva zároveň pripravuje v priebehu augusta a septembra rozšírenie záchytného parkoviska na Rybníkovej ulici o 200 miest. Hovorkyňa zároveň pripomína, že spomedzi krajských miest má Trnava najlacnejšie rezidentské parkovanie na Slovensku. „Nikde inde neparkujú rezidenti za 1 euro ročne,“ zdôrazňuje.
Palesch podotýka, že v mnohých mestách sa nové parkovacie politiky ešte len zavádzajú. Sprevádza to podľa neho aj mnoho nezmyslov šitých horúcou ihlou. „Možno o desať rokov si povieme, že je to už zabehnuté a že to funguje,“ dodáva. Nikdy sa podľa neho nenájde taký kompromis, aby s ním boli spokojné všetky strany.
Správne formulovať otázku
Podľa Baroša sa na nich so žiadosťou o pomoc pri petícii obrátila skupina obyvateľov. „Prisľúbili sme im podporu, či už legislatívnu, pri zbieraní podpisov alebo pri propagácii petície,“ vraví. Dôležité podľa neho je, aby išlo o jednotnú petíciu a neprebiehalo ich niekoľko naraz.
Opoziční poslanci zdôrazňujú, že ide o občiansku petíciu a poslanci nebudú členmi petičného výboru. Baroš sa neobáva, že by politická podpora aktivite uškodila. „V prípade, že ľudia nie sú spokojní s niečím, čo schválilo mestské zastupiteľstvo, ktorého sme členmi, beriem to tak, že je našou povinnosťou im pomôcť,“ vysvetľuje Baroš.
Politológ Richard Brix hovorí, že je to ako s podporou nezávislých kandidátov politickými stranami pri veľkých voľbách. „Nemôže to byť apolitické, ak sú v tom nejakým spôsobom angažovaní lokálni politici,“ podotýka. Nedá sa to však podľa neho nikomu vyčítať a dá sa očakávať, že táto iniciatíva bude zo strany niektorých politikov podporovaná.
Čítajte aj Parkovanie v Trnave rozhorčilo vidiek. Ak si rozbijeme spoluprácu, utrpíme všetci, hovorí starosta
V súčasnosti sa pracuje na texte petície. Keďže má viesť k vyhláseniu referenda, musí zároveň obsahovať aj jasne formulovanú otázku. Práve s týmto pomáha petičiarom aj poslanec Marián Galbavý, ktorý je povolaním advokát. Petičiari to konzultujú celkom s tromi odborníkmi.
Otázka sa ma týkať mestského nariadenia o parkovaní. Ako Galbavý zdôrazňuje, musí byť jednoduchá, ľahko uchopiteľná a najmä vykonateľná v prípade úspešnej petície a vyhlásenia miestneho referenda. „Pripravili sme niekoľko verzií, ktoré by k tomu mohli viesť. O konkrétnej právnej formulácii je zatiaľ predčasné hovoriť,“ dopĺňa s tým, že konečné rozhodnutie je na petičiaroch.
Príprava otázky spočíva podľa Galbavého aj v tom, že momentálne študujú všetky rozhodnutia Ústavného súdu SR v súvislosti s referendami a referendovými otázkami, ktorých bolo v uplynulom období dosť.
Podarí sa vyzbierať hlasy na referendum?
O rezidentskom parkovaní rozhodovali prostredníctvom miestneho ľudového hlasovania obyvatelia bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Situácia tu však bola odlišná. Samospráva využila v roku 2016 tento nástroj na to, aby zistila postoj svojich obyvateľov k tejto téme. Voliči sa mohli vyjadriť, či súhlasia so zavedením rezidentského parkovania. Referendum tak nebolo výsledkom petície nespokojných obyvateľov.
Na vyhlásenie referenda je potrebné, aby petíciu podpísalo 30 percent oprávnených voličov, čiže asi 16-tisíc obyvateľov Trnavy. Baroš si myslí, že sa to petičiarom môže podariť. „Petičný výbor má ambíciu dosiahnuť toto číslo,“ dopĺňa Galbavý. Myslí si, že výsledok sa bude pohybovať v tisíckach podpisov.
Politológ Brix je však v tomto ohľade skôr skeptický. „Na lokálnej úrovni bude dosť náročné získať potrebný počet podpisov. V našich podmienkach máme veľmi málo úspešných referend nielen na celoštátnej úrovni. Je to skôr rarita,“ vraví. Zároveň podotýka, že ani nemáme nejakú centrálnu databázu všetkých miestnych referend. Väčšinou sa však týkali odvolania starostu.
„Napriek tomu, že je v meste veľká nespokojnosť, nie všetci sú úplne nespokojní,“ dodáva. Ide najmä o nevoličov súčasného primátora, hoci nespokojná je podľa neho aj časť jeho voličov. Samospráva začala s reformou parkovacej politiky vo väčšej miere pred vlaňajšími spojenými voľbami. Prvú rezidentskú zónu zaviedla v roku 2021.
Podľa Brixa to bol jeden z faktorov, ktorý sa odrazil aj na volebnom výsledku trnavského primátora. Peter Bročka, ktorý kandidoval na post primátora tretie volebné obdobie, získal 9665 hlasov. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami prišiel o približne 3000 hlasov. Ak by v minulých voľbách nemal toľko protikandidátov, je podľa politológa možné, že by ich ani nevyhral.
Vedenie mesta robí podľa neho dobre, že sa náročnú reformu snaží zaviesť v rámci prvej polovice volebného obdobia. „Bude šanca na to trošku zabudnúť. Po reforme to možno budú chcieť nejakým spôsobom vyvažovať tak, aby nestratili podporu,“ odhaduje. Šance súčasného primátora na znovuzvolenie podľa politológa klesajú. „Bročka je primátorom tretie volebné obdobie. Je prirodzené, že lokálny politik, ktorý zavádza nepopulárne reformy, sa postupne opotrebúva,“ konštatuje.