„Nedomyslené, nevyvážené a unáhlené,“ tak hodnotí nedávno schválenú parkovaciu politiku v Trnave starosta Malženíc Miroslav Macko. „Nemám predstavu, ako budú fungovať ľudia z obcí, ktorí sú zamestnaní v Trnave a denno-denne potrebujú riešiť parkovanie,“ podotýka s tým, že prácou v meste zabezpečujú aj jeho chod.
Vodiči, ktorí nemajú trvalý pobyt v Trnave, budú mať dve možnosti. Buď si zaplatia každé jedno parkovanie samostatne alebo si zakúpia parkovaciu kartu. Na výber sú karty pre konkrétne zóny. K dispozícii je aj celomestská. Ročná karta vyjde cezpoľných 800 eur. Za polročnú kartu zaplatia 400 eur a sumu trojmesačnej karty stanovilo mesto na 280 eur.
Poplatky skôr ako záchytné parkoviská
Macko súhlasí s tým, že parkovaním sa treba zaoberať, aby mestá neboli autami zahltené. „Chýbajú však záchytné parkoviská niekde na okraji mesta, ktoré by boli ekonomicky dostupné pre ľudí z vidieka,“ zdôrazňuje.
Magistrát však podľa neho dospel k razantnej zmene, no neurobil nič pre ľudí, ktorí potrebujú v meste fungovať. Vidí za tým najmä ekonomický kalkul, ktorý zaplatí vidiek. Macko tiež poukazuje na to, že do Trnavy cestuje mnoho veriacich. „Ak budú musieť platiť parkovné, najmä starší ľudia ich nebudú môcť darovať kostolu,“ mieni.
„Pre ľudí z obcí, ktorí sa potrebujú dostať do Trnavy, často operatívne, je to veľmi ťažké,“ pridáva sa Marek Boháček, starosta obce Horné Orešany. Ak si niekto potrebuje vybaviť v meste niekoľko rôznych vecí, môže tým vrátane dochádzania spojmi stráviť aj celý deň. Auto je pre mnohých nevyhnutnosť.
Hoci mesto vyberá poplatky, v čom však Boháček problém nevidí, veľakrát je náročné nájsť miesto na odstavenie vozidla. „Problémom je napríklad parkovanie na Kollárovej ulici počas pracovnej doby. Človek krúži po okolí alebo čaká, kým niekto vyparkuje. Trvá to 15 a niekedy aj 20 minút,“ opisuje svoje skúsenosti.
„Tým, že sa platené parkovanie rozširuje na celé mesto a parkovné sa v niektorých častiach zvyšuje, môže to byť pre niekoho finančne aj dosť náročné,“ mieni starosta Bohdanoviec nad Trnavou Ivan Bočko. Problematické to môže byť podľa neho napríklad pre ľudí, ktorí pracujú v okrajových častiach a nemajú tam možnosť parkovať napríklad v areáli firmy. Nejde však len o dochádzanie za prácou, ale aj na úrady, k lekárom či na kultúrno-spoločenské podujatia.
Časť pracujúcich prichádza do Trnavy len preto, aby pokračovali ďalej do hlavného mesta. Jednou z nich je aj príbuzná malženického starostu. „Dochádza v rôznych časoch. K tomu nie sú absolútne žiadne večerné či nočné spoje,“ vraví Macko.
Prieskum, ktorý prebiehal počas novembra a decembra 2018 v Trnavskom a Bratislavskom kraji v súvislosti s rozširovaním integrovanej dopravy, ukázal, že do Trnavy denne dochádzalo viac ako 27-tisíc SIM kariet. To však nemusí sedieť s počtom ľudí, keďže jeden človek ich môže mať viac.
Z Trnavy sa do hlavného mesta presúvalo viac ako 11 600 kariet. Otázkou je, koľko kariet v Trnave zostalo a koľko pokračovalo ďalej. Do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji sú okrem trnavskej železničnej stanice zapojené aj vybrané obce Trnavského kraja.
Chceli by diskusiu
Aj starostu Špačiniec Júliusa Zemka znepokojila nová podoba trnavskej parkovacej politiky „Nemá to dopad len na obyvateľov Trnavy, ale aj na mnohé obce,“ podotýka. Hoci o zámeroch mesta vedeli obce dlhšiu dobu, do schválenia nového mestského nariadenia o dočasnom parkovaní sa tým podľa neho nezaoberali.
Teraz by chcel Zemko v tejto súvislosti osloviť starostov okolitých obcí a zísť sa s nimi. „Následne by sme mohli vyvolať stretnutie s trnavským primátorom,“ vraví. Viacerí starostovia by sa pripojili, aj keď si uvedomujú, že v tomto prípade ťahajú za kratší koniec.
„Je zbytočné chodiť sa sťažovať alebo hľadať nejakú dohodu. Asi by sme neuspeli ani pri jednom ani pri druhom. My ako obce si nepomôžeme absolútne nic, je to na rozhodnutí mesta,“ myslí si starosta Šelpíc Vladimír Lutišan. Napriek tomu by sa k prípadnej iniciatíve starostov za svojich obyvateľov určite pripojil.
„Diskusia je na to, aby sa veci nejakým spôsobom riešili. Nie vždy je každé rozhodnutie to najsprávnejšie a v rámci diskusie sa dajú vychytať nejaké muchy a nájsť nejaké riešenia, ktoré by boli optimálne,“ myslí si starosta Bočko. Stretnutiam na túto tému je preto otvorený.
Starosta Malženíc pri tejto príležitosti poukazuje na partnerstvo, ktoré v oblasti udržateľného mestského rozvoja financovaného z eurofondov vytvorila Trnava s niekoľkými obcami. Takéto spolupráce majú pomôcť efektívnejšie riešiť problémy v danom regióne.
„Spolu by sme mali riešiť dopravnú, sociálnu, zdravotnú politiku a ďalšie. Ak si túto spoluprácu rozbijeme, prídeme o značné finančné prostriedky. Utrpí tým mesto aj my,“ myslí si Macko. Doprava je podľa neho jedna z mnohých vecí, ktorú treba riešiť spádovo.