„Teraz na faru došli lieky a lekárska pomoc. Mnohé deti, ktoré pri útoku v kostole utrpeli ťažké popáleniny, museli odviezť do nemocnice,“ povedal v pondelok slovenský kňaz v telefonickom rozhovore pre Pravdu
Popri tisícoch ľudí na svojej fare napočítal Cingeľ aj 15 takých, ktorým sa minulý týždeň podarilo dostať z horiaceho kostola, ktorý zapálili ozbrojenci. Desiatky ľudí, najmä žien a detí, ktorí v kostole hľadali útočisko, ozbrojenci zmasakrovali a kostol potom podpálili. „Tých, ktorým sa podarilo prežiť a chytili ich, hádzali späť do plameňov,“ opisoval spáchané krutosti Cingeľ. Presný počet obetí útoku v kostole nikto podľa neho nepozná. Odhaduje sa, že tam zahynulo asi 45 ľudí.
Situácia v meste sa podľa slovenského kňaza pomaly upokojuje, na faru, na území ktorej našlo útočisko až sedemtisíc ľudí, došla aj prvá potravinová pomoc. „Od Červeného kríža sme dostali aj mlieko pre deti, tie trpia najviac a nemajú stravu ako zvyčajne,“ povedal Cingeľ. Mnohí z utečencov už faru opustili, uplynulú noc sa tam ukrývalo 1 500 ľudí. Časť utečencov – najmä ľudí z kmeňa Kikuju – ozbrojené eskorty vo veľkom odvážajú do iných častí Kene, kde je ich kmeň vo väčšine. Jeden kmeň Kalendžinov vyháňa druhý a podľa Cingeľa to vyzerá tak, že nepokoje sa zrejme neskončia, kým Kikujovia neodídu. Dúfa však, že ku genocíde ako sa stala pred takmer 14 rokmi v Rwande, nedôjde. „Vo všeobecnosti si Keňania uvedomujú, že vojna je zlá a želajú si pokoj,“ vraví.
Etnické napätie v Eldorete je však stále silné. „Podozrivým“ sa stal dokonca už aj slovenský kňaz. „Dnes ma cestou na letisko zastavila jedna žena a hovorí, že vyzerám ako Kikuju. Tak som jej povedal, aby šla k lekárovi a dala si vyšetriť zrak. To je taká zaslepená nenávisť, že sa to nedá pochopiť,“ povedal Cingeľ. Sám sa s takou etnickou neznášanlivosťou ešte nikdy nestretol. Katolícky kňaz si tiež uvedomuje, že napriek pokoju a odpusteniu, ktoré hlása – ľudia, ktorým vyvraždili rodiny, na spáchané krutosti tak ľahko nezabudnú. „Sú to príbehy viacerých ľudí, ktorí mi teraz povedali – vypálili mi dom, zabili mi brata, nemôžem na to zabudnúť.“
Na fare strávila niekoľko bezsenných nocí aj slovenská lekárka Alžbeta Kolenová, pomáhal tam i dobrovoľník Peter Lovas zo Žiliny, ktorý sa v pondelok tiež vrátil na Slovensko. Slovenský kňaz, ktorý pôsobí v Eldorete už sedem rokov, sa odtiaľ rozhodne nechystá odísť. „Keby ste mali rodinu, opustili by ste ju v takej situácii? Títo ľudia sú ako moja rodina,“ hovorí Cingeľ. Ľudia, o ktorých sa starali v bedárskych štvrtiach Eldoreta, pochádzajú z viacerých kmeňov. Aj keď sa situácia upokojí, budú potrebovať pomoc pri obnove svojich domovov a získaní živobytia. „Potravinová pomoc sa sem ťažko dopravuje, potrebné budú financie na nový začiatok pre ľudí, ktorí prišli o všetko,“ dodáva Cingeľ.
Štyri slovenské mimovládne organizácie – eRko, Človek v ohrození, Nadácia Integra a Slovenská katolícka charita – vyhlásili v pondelok spoločnú finančnú zbierku SOS Keňa na pomoc ľuďom postihnutým nepokojmi. Vyzbierané peniaze majú ísť na zakúpenie materiálnej pomoci a na obnovu zničených obydlí v meste Eldoret a v slume Kibera v hlavnom meste Kene Nairobi, kde si násilnosti vyžiadali najviac obetí.
Za vyše týždňa násilností si nepokoje v Keni podľa vládnych odhadov vyžiadali už takmer päťsto obetí. Šéf opozície Raila Odingu tvrdí, že počet obetí už dosiahol tisícku. Vyše štvrť milióna Keňanov prišlo pre násilnosti o strechu nad hlavou. Mnohí Keňania, ktorí donedávna poznali utečencov len z televíznej obrazovky, sa nimi teraz sami stali. „Videli sme utečencov v Kongu a Sudáne, tu v Keni sme mali utečencov z Etiópie a Somálska, ale nikdy sme nečakali, že utečencami budeme aj my vo svojej vlastnej krajine,“ povedala pre agentúru Reuters 37-ročná Florence Njeri, ktorá tiež prišla o všetko.
V Eldorete podobné etnické násilie už zažili pri voľbách v roku 1992 a 1997, nikdy však nebolo v takom rozsahu. „Nemôžem tomu uveriť, cítim sa ponižujúco,“ povedal tiež pre agentúru Reuters Paul Kariuki z mesta Tarakwe, keď si vystál rad na dávku kukurice, rozdávanú utečencom. „Mal som peniaze, moje deti chodili na strednú školu, predával som na trhu mlieko a pšenicu. A teraz nemám nič, všetko mi podpálili.“
Samotná Keňa a jej prístav Mombasa je „hlavným prekladiskom“ pre dodávky medzinárodnej humanitnej pomoci pre celú oblasť východnej Afriky. Z Mombasy však teraz putujú dodávky pomoci pre samotných Keňanov. Kamióny so 666 tonami potravinovej pomoci smerujú do Nairobi a Eldoretu. Prvá skupina 20 kamiónov s potravinovou pomocou vezie zásoby, ktoré vystačia na mesiac pre 35-tisíc ľudí. Pomoc však podľa odhadov OSN potrebuje 255-tisíc ľudí.
//Prečítajte si aj rozhovor so slovenskou lekárkou Alžbetou Kolenovou, ktorá sa z Kene vrátila v piatok 4. januára:// Bezsenné noci zmizli až na Slovensku.