Masaryk bol polovičný Slovák. Narodil sa pred 160 rokmi

Všade v prírode je krásne, ale jeseň v Topoľčiankach je najkrajšia, povedal pri jednej príležitosti Tomáš Garrigue Masaryk. Zhrnul tým pocity zo svojich deviatich pobytov v prezidentskom letohrádku. Mestečko ležiace v hornej časti Požitavskej nížiny volali vtedy malou Prahou.

Tomáš Garigue Masaryk
Tomáš Garigue Masaryk
Autor:

Spisovateľovi Karlovi Čapkovi, ktorý v Topoľčiankach pripravil Rozhovory s TGM, sa zdôveril: „Já jsem byl vlastně napůl Slovačisko.“ Veď áno, otca mal Slováka z Kopčian, matka pochádzala s ponemčeného moravského prostredia. Básnik Ján Smrek napísal, že Masaryk aj cítil slovensky, len „to mal dať aspoň z času na čas znať“. Prvý československý prezident sa narodil pred 160 rokmi, 7. marca 1850 v Hodoníne.

Vojenská blúza zapnutá až ku krku. Na hlave brigadírka s bielo-modro-červenou kokardou. A na nohách rajtky s čižmami. Takého si zapamätali „tatíčka“ Masaryka najstarší obyvatelia Topoľčianok. Hlava štátu tu mala svoje letné sídlo, kde pravidelne oddychovala a úradovala najmenej päť týždňov v roku.

Mária Laktišová má už takmer 102 rokov, ale spomienky na mladosť a detstvo si dobre uchovala. „Masaryka sme často vídali v dedine alebo na poli, väčšinou na jeho hnedom koníkovi Hektorovi,“ rozpráva starenka. „Pán prezident boli dobráčisko a každému sa klaňali.“

František Beňuš prvýkrát videl prezidenta pri jeho poslednej návšteve Topoľčianok – 17. augusta 1933. Potom až do svojej smrti v septembri 1937 Masaryk chorľavel a necestoval. „Mal som len štyri roky, sedel som otcovi na pleciach neďaleko slávobrány,“ spomína Beňuš. „Dodnes počujem, ako mi ktosi hovorí: zakývaj, Ferko, pánovi prezidentovi, zakývaj. Nuž som kýval.“

Dnes sa pripomína Masarykov čechoslovakizmus, už menej jeho vrúcny vzťah k Slovensku. Kto vie o tom, že Masaryk bol členom pražského spolku slovenských študentov Detvan? Alebo o jeho pravidelných návštevách Bystričky pri Martine, kde s rodinou letoval ešte ako univerzitný profesor?

Postupne sa stal skutočným znalcom slovenských pomerov, na rozdiel od tých českých politikov, pre ktorých krajina medzi Dunajom a Tatrami bola pri prevrate v októbri 1918 „španielskou dedinou“. A mnohí si Slovákov ešte dlho mýlili s južnými Slovanmi, predovšetkým Slovincami, ako to vtedy zaznamenal český novinár Jan Hajšman.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché: Česi a Slováci žili síce dlho v tesnom susedstve, v jednej, ale rozdelenej monarchii. Najmä po štátoprávnom vyrovnaní v roku 1867 bolo Uhorsko akoby iným štátom. A so Slovincami zasadali českí poslanci v ríšskej rade a na balkánskom juhu monarchie pracovalo veľa českých odborníkov.

Masaryk však dobre vedel, kto sú Slováci. O to viac prekvapuje jeho nepochopenie podstatnej slovenskej otázky. „Muž, ktorý napísal, že štáty sa udržujú ideálmi, na ktorých vznikli, vložil tomu svojmu do kolísky mylný predpoklad, že existuje jediný štátny národ československý,“ poznamenáva český historik Anton Klimek.

Napriek tomu ostáva TGM „jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín“. To sú už slová slovenského historika Dušana Kováča. Veď vznik Československa, na ktorom mal Masaryk leví podiel, zachránil Slovákov pred úplnou maďarizáciou. Krátko predtým sa k slovenskej národnosti hlásilo už len 2 715 vzdelancov Uhorska, prevažne farárov, duchovných správcov a pôrodných babíc.

Tomáš Garigue Masaryk

  • narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne
    • jeho otec mal slovenský pôvod
    • študoval filozofiu na Viedenskej univerzite
    • v roku 1878 si vzal v New Yorku Američanku Charlotte Garrigueovú, mali spolu šesť detí
    • na Karlovej univerzite podporoval slovenských študentov, medzi nimi aj Milana Rastislava Štefánika
    • v roku 1891 ho zvolili za poslanca Ríšskeho snemu za mladočechov
    • v roku 1899 založil Realistickú stranu, ale veľa úspechov s ňou nedosiahol
    • po vypuknutí prvej svetovej vojny emigroval, pracoval na vzniku štátu Čechov a Slovákov
    • 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta
    • parlament ho za hlavu štátu zvolil ešte v rokoch 1920, 1927 a 1934, o rok neskôr zo zdravotných dôvodov z funkcie odstúpil, nahradil ho Edvard Beneš
    • zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch

Súvisiace články:

najvyšší súd, kancelária súdnej rady,

Sudcovia Najvyššieho súdu dostanú výnimku

21.02.2017 12:00

Dvojaký meter na sudcov. Verejnosť by v budúcnosti mala poznať, ako kvalitne pracujú sudcovia. Toto však nebude platiť pre všetkých.

Jozef Mihál

Mihál odchodom z SaS opúšťa aj poslanecký klub

21.02.2017 11:40

Poslanec Jozef Mihál po odchode zo strany Sloboda a Solidarita opúšťa aj poslanecký klub SaS. V NR SR zatiaľ pôsobiť ako nezávislý poslanec.

gynekológ - vyšetrenie - kvasinková infekcia

SaPA: Systém starostlivosti o ženu a novorodencov je zle nastavený

21.02.2017 11:35

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiekv žiada, aby sa pôrodné asistentky mohli starať o ženy a ich bábätká v domácnostiach aj na Slovensku.

elektrina, energie, peniaze, poplatky

Faktúry za elektrinu a vodu idú po starom ešte týždeň

21.02.2017 13:00

Do týždňa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví úplne opraví cenové rozhodnutia pri vode a elektrine. Denník Pravda o tom informoval zdroj blízky regulačnému úradu.

Izrael, vojak

Izraelského vojaka odsúdili na 18 mesiacov za zastrelenie Palestínčana

21.02.2017 12:56

Izraelského vojaka Elora Azariu odsúdili v utorok na 18 mesiacov väzenia za vlaňajšie zabitie zraneného a neozbrojeného Palestínčana.

najvyšší súd, kancelária súdnej rady,

Sudcovia Najvyššieho súdu dostanú výnimku

21.02.2017 12:00

Dvojaký meter na sudcov. Verejnosť by v budúcnosti mala poznať, ako kvalitne pracujú sudcovia. Toto však nebude platiť pre všetkých.

demonštrant, demonštrácia, vlak, rádioaktivita

Sedem krajín Európy hlási rádioaktívny jód, nebezpečenstvo nehrozí

21.02.2017 11:44

Meracie stanice v siedmich európskych štátoch v ovzduší namerali nepatrné množstvo rádioaktívneho izotopu jódu 131.