Masaryk bol polovičný Slovák. Narodil sa pred 160 rokmi

Všade v prírode je krásne, ale jeseň v Topoľčiankach je najkrajšia, povedal pri jednej príležitosti Tomáš Garrigue Masaryk. Zhrnul tým pocity zo svojich deviatich pobytov v prezidentskom letohrádku. Mestečko ležiace v hornej časti Požitavskej nížiny volali vtedy malou Prahou.

Tomáš Garigue Masaryk
Tomáš Garigue Masaryk
Autor:

Spisovateľovi Karlovi Čapkovi, ktorý v Topoľčiankach pripravil Rozhovory s TGM, sa zdôveril: „Já jsem byl vlastně napůl Slovačisko.“ Veď áno, otca mal Slováka z Kopčian, matka pochádzala s ponemčeného moravského prostredia. Básnik Ján Smrek napísal, že Masaryk aj cítil slovensky, len „to mal dať aspoň z času na čas znať“. Prvý československý prezident sa narodil pred 160 rokmi, 7. marca 1850 v Hodoníne.

Vojenská blúza zapnutá až ku krku. Na hlave brigadírka s bielo-modro-červenou kokardou. A na nohách rajtky s čižmami. Takého si zapamätali „tatíčka“ Masaryka najstarší obyvatelia Topoľčianok. Hlava štátu tu mala svoje letné sídlo, kde pravidelne oddychovala a úradovala najmenej päť týždňov v roku.

Mária Laktišová má už takmer 102 rokov, ale spomienky na mladosť a detstvo si dobre uchovala. „Masaryka sme často vídali v dedine alebo na poli, väčšinou na jeho hnedom koníkovi Hektorovi,“ rozpráva starenka. „Pán prezident boli dobráčisko a každému sa klaňali.“

František Beňuš prvýkrát videl prezidenta pri jeho poslednej návšteve Topoľčianok – 17. augusta 1933. Potom až do svojej smrti v septembri 1937 Masaryk chorľavel a necestoval. „Mal som len štyri roky, sedel som otcovi na pleciach neďaleko slávobrány,“ spomína Beňuš. „Dodnes počujem, ako mi ktosi hovorí: zakývaj, Ferko, pánovi prezidentovi, zakývaj. Nuž som kýval.“

Dnes sa pripomína Masarykov čechoslovakizmus, už menej jeho vrúcny vzťah k Slovensku. Kto vie o tom, že Masaryk bol členom pražského spolku slovenských študentov Detvan? Alebo o jeho pravidelných návštevách Bystričky pri Martine, kde s rodinou letoval ešte ako univerzitný profesor?

Postupne sa stal skutočným znalcom slovenských pomerov, na rozdiel od tých českých politikov, pre ktorých krajina medzi Dunajom a Tatrami bola pri prevrate v októbri 1918 „španielskou dedinou“. A mnohí si Slovákov ešte dlho mýlili s južnými Slovanmi, predovšetkým Slovincami, ako to vtedy zaznamenal český novinár Jan Hajšman.

Vysvetlenie je pomerne jednoduché: Česi a Slováci žili síce dlho v tesnom susedstve, v jednej, ale rozdelenej monarchii. Najmä po štátoprávnom vyrovnaní v roku 1867 bolo Uhorsko akoby iným štátom. A so Slovincami zasadali českí poslanci v ríšskej rade a na balkánskom juhu monarchie pracovalo veľa českých odborníkov.

Masaryk však dobre vedel, kto sú Slováci. O to viac prekvapuje jeho nepochopenie podstatnej slovenskej otázky. „Muž, ktorý napísal, že štáty sa udržujú ideálmi, na ktorých vznikli, vložil tomu svojmu do kolísky mylný predpoklad, že existuje jediný štátny národ československý,“ poznamenáva český historik Anton Klimek.

Napriek tomu ostáva TGM „jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín“. To sú už slová slovenského historika Dušana Kováča. Veď vznik Československa, na ktorom mal Masaryk leví podiel, zachránil Slovákov pred úplnou maďarizáciou. Krátko predtým sa k slovenskej národnosti hlásilo už len 2 715 vzdelancov Uhorska, prevažne farárov, duchovných správcov a pôrodných babíc.

Tomáš Garigue Masaryk

  • narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne
    • jeho otec mal slovenský pôvod
    • študoval filozofiu na Viedenskej univerzite
    • v roku 1878 si vzal v New Yorku Američanku Charlotte Garrigueovú, mali spolu šesť detí
    • na Karlovej univerzite podporoval slovenských študentov, medzi nimi aj Milana Rastislava Štefánika
    • v roku 1891 ho zvolili za poslanca Ríšskeho snemu za mladočechov
    • v roku 1899 založil Realistickú stranu, ale veľa úspechov s ňou nedosiahol
    • po vypuknutí prvej svetovej vojny emigroval, pracoval na vzniku štátu Čechov a Slovákov
    • 14. novembra 1918 ho Revolučné národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta
    • parlament ho za hlavu štátu zvolil ešte v rokoch 1920, 1927 a 1934, o rok neskôr zo zdravotných dôvodov z funkcie odstúpil, nahradil ho Edvard Beneš
    • zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch

Súvisiace články:

Kiska, Dubovcová

Kiska: Štát dlhodobo zlyháva, následkom čoho rastie extrémizmus

26.05.2016 16:11

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová podľa prezidenta Andreja Kisku dlhodobo upozorňuje na to, že náš štát zlyháva.

parlament,Milan Mazurek

Mazurekovo popieranie holokaustu rieši prokuratúra

26.05.2016 15:08, aktualizované: 20:00

Polícia priznala, že vyšetrovateľ pochybil, keď výroky poslanca ĽS NS Milana Mazureka o popieraní holokaustu zmietol zo stola. Popieranie holokaustu je pritom trestným činom.

Alojz Hlina

Hlina oficiálne potvrdil kandidatúru na predsedu KDH

26.05.2016 14:23

Exposlanec parlamentu Alojz Hlina vo štvrtok oficiálne oznámil kandidatúru na post predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).

stíhačky, Sýria

Nad Atlantikom sa zrazili dve americké stíhačky

26.05.2016 22:30

Dve americké bojové stíhačky sa zrazili nad Atlantickým oceánom pri pobreží štátu Severná Karolína.

Strečno, skala

Na opravu Strečna treba 1,1 milióna eur

26.05.2016 19:44

Sanácia skalného brala hradu Strečno (okr. Žilina) bude stáť o 200-tisíc eur viac, než sa predpokladalo.

Slovenská pivná korunka 2016

Najlepšie slovenské pivá ocenili korunkami

26.05.2016 19:00

Najlepšie slovenské pivá ocenili v prestížnej súťaži Slovenská pivná korunka 2016 zlatými, striebornými a bronzovými korunkami.

dolára, peniaze, bankovky

Maďari zvážia, či si na Paks požičajú od Rusov alebo na trhu

26.05.2016 18:26

Maďarsko má právo refinancovať úver od Ruska v sume 10 mld. eur na rozšírenie jadrovej elektrárne Paks inou pôžičkou, tvrdí minister.