Podpora v nezamestnanosti už nejde nad priemernú mzdu

Najvyššia dávka v nezamestnanosti už od začiatku januára neprekračuje hranicu aktuálnej priemernej mzdy. V mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní, sa môže vyšplhať maximálne na sumu 775,30 eur. Do konca vlaňajška smela v 30-dňovom mesiaci dosiahnuť výšku 1 162,90 eur. Túto zmenu spôsobila vlani schválená novela zákona o sociálnom poistení.

,,Účelom obmedzenia maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti je priblížiť jej najvyššiu vyplácanú sumu k priemernej mzde," zdôvodnil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Upozornil však, že nezamestnaným, ktorí boli do evidencie uchádzačov o prácu zaradení už pred 1. januárom 2013, bude dávka v nezamestnanosti určená, prípadne doplatená ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne v minulom roku poberalo podporu v nezamestnanosti spolu takmer 145-tisíc ľudí. Z nich len okolo sedemtisíc spadalo do pásma s výškou dávky nad súčasné znížené maximum. Napriek tomu by úprava mala ušetriť nemálo verejných peňazí. ,,Ročnú úsporu odhadujeme na 4,427 milióna eur," uviedol Višváder.

,,Toto obmedzenie je síce chvályhodné, znamená však len odstránenie azda najvypuklejšieho problému súvisiaceho so systémom poistenia v nezamestnanosti. Pod ním bublú ešte oveľa závažnejšie problémy. Ich odstránenie si žiada oveľa hlbšiu analýzu a širšiu diskusiu," myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa neho sa napríklad tento druh poistenia mal riešiť súbežne s prípravou novely Zákonníka práce. Podmienkou na vyplácanie dávky v nezamestnanosti je totiž platiť si príslušné poistné aspoň dva roky. A dvojročná hranica je kľúčová aj z hľadiska pracovného kódexu, kam sa vrátil súbeh výpovednej lehoty a odstupného.

,,Teraz nastal stav, keď zamestnanec prepustený po odpracovaní dvoch rokov mínus jeden deň nemá nárok ani na podporu, ani na žiadnu výpovednú lehotu, ani na odstupné. Ak však odpracuje dva roky plus jeden deň, patrí mu už zrazu dvojmesačná výpovedná doba, odstupné za jeden mesiac a ešte aj pol roka bude brať podporu," upozorňuje Páleník na paradox.

K ďalším radí napríklad fakt, že na podporu v nezamestnanosti má nárok aj zamestnanec, ktorý si potrebné dva roky odpracoval na dobu určitú. Alebo taký, ktorého prepustia po tom, čo opitý spôsobil zamestnávateľovi škodu. ,,Odporuje to samotnej podstate poistenia, ktoré má človeku pomôcť vtedy, ak nastali okolnosti nepredvídané alebo také, ktoré nevie ovplyvniť," zdôrazňuje. Podľa neho je vyplácanie dávky v takýchto prípadoch rovnako absurdné, ako keby komerčná poisťovňa vyplatila životnú poistku pozostalým človeka, ktorý spáchal samovraždu. Za zvláštne považuje aj to, že fond zamestnanosti je aj v časoch krízy vysoko prebytkový a čerpá sa z neho iba asi tretina toho, čo doň poistenci zaplatili.

Na porovnanie, v Českej republike sa v tomto roku ako maximum výšky podpory v nezamestnanosti bude vyplácať suma 14 157 Kč (asi 567 eur), čo je len 0,58-násobok priemernej českej mzdy. Len ľudia v rekvalifikácii môžu dostať najviac 15 866 Kč (635 eur). Dĺžka vyplácania závisí od veku nezamestnaného. Kto ešte nedosiahol päťdesiatku, dostáva podporu päť mesiacov, vo veku 50 až 55 rokov osem mesiacov a nad 55 rokov až 11 mesiacov. Počas tohto obdobia sa však výška dávky mení. Kým prvé dva mesiace predstavuje asi 65 percent hrubého mesačného príjmu, ďalšie dva mesiace už len 50 percent a po zvyšok poberania 45 percent.

Na Slovensku sa podpora vypláca najdlhšie šesť mesiacov v konštantnej sume počas celého obdobia. Pokus odstupňovať výšku dávky urobilo už bývalé vedenie ministerstva práce na čele s Jozefom Mihálom (SaS). Zdôvodňovalo to snahou motivovať občanov, aby si aktívnejšie hľadali novú prácu. Chcelo nezamestnaným v prvých dvoch mesiacoch vyplácať 65 percent, v ďalších dvoch mesiacoch 45 percent a v posledných dvoch mesiacoch 35 percent polovičnej sumy bývalej hrubej mzdy. Pri zárobku 1 000 eur tak mali prvé dva mesiace dostávať podporu 650 eur, ďalšie dva 450 eur a posledné dva 350 eur. ,,Čiže bude vyššia motivácia, aby si ľudia skôr našli nové zamestnanie a netaktizovali s tým, že tá dávka je slušná, tak si urobím šesťmesačné platené voľno,“ argumentoval Mihál. Jeho koaliční partneri z vtedajšej pravicovej koalície však so zmenou nesúhlasili. Odstupňovanie podpory neplánuje ani súčasná vláda.

Páleník si myslí, že dávka vyplácaná pol roka v rovnakej výške nie je pre nezamestnaného dostatočnou motiváciou, aby si hľadal prácu. „Určite by nejaké odstupňovanie pomohlo," hovorí. Zároveň tvrdí, že uchádzač o zamestnanie, ktorý by odmietol ponúknutú prácu, by mal nárok na podporu automaticky stratiť.

Dávka v nezamestnanosti je v každom členskom štáte Európskej únie iná a poskytuje sa rôzne dlhú dobu. Ak si občan počas tohto obdobia nenájde prácu, nemá už neskôr na podporu ako poistnú dávku nárok, môže však požiadať o štátne dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Tie sú obvykle podstatne nižšie a vo väčšine krajín súvisia s finančnou situáciou rodiny, jej hmotným majetkom či počtom členov v domácnosti.