Podpora v nezamestnanosti už nejde nad priemernú mzdu

, 08.01.2013 20:00, aktualizované: 09.01.2013 08:00
nezamestnanosť
Ilustračné foto Autor:

Poslanci, ktorí nebudú opätovne zvolení do parlamentu, ani štátni manažéri prepustení so ,,zlatými" padákmi sa už nebudú môcť spoliehať na to, že nasledujúci polrok pohodlne vyžijú z podpory v nezamestnanosti vo výške dvoch-troch mesačných príjmov obyčajných ľudí.

Najvyššia dávka v nezamestnanosti už od začiatku januára neprekračuje hranicu aktuálnej priemernej mzdy. V mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní, sa môže vyšplhať maximálne na sumu 775,30 eur. Do konca vlaňajška smela v 30-dňovom mesiaci dosiahnuť výšku 1 162,90 eur. Túto zmenu spôsobila vlani schválená novela zákona o sociálnom poistení.

,,Účelom obmedzenia maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti je priblížiť jej najvyššiu vyplácanú sumu k priemernej mzde," zdôvodnil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Upozornil však, že nezamestnaným, ktorí boli do evidencie uchádzačov o prácu zaradení už pred 1. januárom 2013, bude dávka v nezamestnanosti určená, prípadne doplatená ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne v minulom roku poberalo podporu v nezamestnanosti spolu takmer 145-tisíc ľudí. Z nich len okolo sedemtisíc spadalo do pásma s výškou dávky nad súčasné znížené maximum. Napriek tomu by úprava mala ušetriť nemálo verejných peňazí. ,,Ročnú úsporu odhadujeme na 4,427 milióna eur," uviedol Višváder.

,,Toto obmedzenie je síce chvályhodné, znamená však len odstránenie azda najvypuklejšieho problému súvisiaceho so systémom poistenia v nezamestnanosti. Pod ním bublú ešte oveľa závažnejšie problémy. Ich odstránenie si žiada oveľa hlbšiu analýzu a širšiu diskusiu," myslí si Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa neho sa napríklad tento druh poistenia mal riešiť súbežne s prípravou novely Zákonníka práce. Podmienkou na vyplácanie dávky v nezamestnanosti je totiž platiť si príslušné poistné aspoň dva roky. A dvojročná hranica je kľúčová aj z hľadiska pracovného kódexu, kam sa vrátil súbeh výpovednej lehoty a odstupného.

,,Teraz nastal stav, keď zamestnanec prepustený po odpracovaní dvoch rokov mínus jeden deň nemá nárok ani na podporu, ani na žiadnu výpovednú lehotu, ani na odstupné. Ak však odpracuje dva roky plus jeden deň, patrí mu už zrazu dvojmesačná výpovedná doba, odstupné za jeden mesiac a ešte aj pol roka bude brať podporu," upozorňuje Páleník na paradox.

K ďalším radí napríklad fakt, že na podporu v nezamestnanosti má nárok aj zamestnanec, ktorý si potrebné dva roky odpracoval na dobu určitú. Alebo taký, ktorého prepustia po tom, čo opitý spôsobil zamestnávateľovi škodu. ,,Odporuje to samotnej podstate poistenia, ktoré má človeku pomôcť vtedy, ak nastali okolnosti nepredvídané alebo také, ktoré nevie ovplyvniť," zdôrazňuje. Podľa neho je vyplácanie dávky v takýchto prípadoch rovnako absurdné, ako keby komerčná poisťovňa vyplatila životnú poistku pozostalým človeka, ktorý spáchal samovraždu. Za zvláštne považuje aj to, že fond zamestnanosti je aj v časoch krízy vysoko prebytkový a čerpá sa z neho iba asi tretina toho, čo doň poistenci zaplatili.

Na porovnanie, v Českej republike sa v tomto roku ako maximum výšky podpory v nezamestnanosti bude vyplácať suma 14 157 Kč (asi 567 eur), čo je len 0,58-násobok priemernej českej mzdy. Len ľudia v rekvalifikácii môžu dostať najviac 15 866 Kč (635 eur). Dĺžka vyplácania závisí od veku nezamestnaného. Kto ešte nedosiahol päťdesiatku, dostáva podporu päť mesiacov, vo veku 50 až 55 rokov osem mesiacov a nad 55 rokov až 11 mesiacov. Počas tohto obdobia sa však výška dávky mení. Kým prvé dva mesiace predstavuje asi 65 percent hrubého mesačného príjmu, ďalšie dva mesiace už len 50 percent a po zvyšok poberania 45 percent.

Na Slovensku sa podpora vypláca najdlhšie šesť mesiacov v konštantnej sume počas celého obdobia. Pokus odstupňovať výšku dávky urobilo už bývalé vedenie ministerstva práce na čele s Jozefom Mihálom (SaS). Zdôvodňovalo to snahou motivovať občanov, aby si aktívnejšie hľadali novú prácu. Chcelo nezamestnaným v prvých dvoch mesiacoch vyplácať 65 percent, v ďalších dvoch mesiacoch 45 percent a v posledných dvoch mesiacoch 35 percent polovičnej sumy bývalej hrubej mzdy. Pri zárobku 1 000 eur tak mali prvé dva mesiace dostávať podporu 650 eur, ďalšie dva 450 eur a posledné dva 350 eur. ,,Čiže bude vyššia motivácia, aby si ľudia skôr našli nové zamestnanie a netaktizovali s tým, že tá dávka je slušná, tak si urobím šesťmesačné platené voľno,“ argumentoval Mihál. Jeho koaliční partneri z vtedajšej pravicovej koalície však so zmenou nesúhlasili. Odstupňovanie podpory neplánuje ani súčasná vláda.

Páleník si myslí, že dávka vyplácaná pol roka v rovnakej výške nie je pre nezamestnaného dostatočnou motiváciou, aby si hľadal prácu. „Určite by nejaké odstupňovanie pomohlo," hovorí. Zároveň tvrdí, že uchádzač o zamestnanie, ktorý by odmietol ponúknutú prácu, by mal nárok na podporu automaticky stratiť.

Dávka v nezamestnanosti je v každom členskom štáte Európskej únie iná a poskytuje sa rôzne dlhú dobu. Ak si občan počas tohto obdobia nenájde prácu, nemá už neskôr na podporu ako poistnú dávku nárok, môže však požiadať o štátne dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Tie sú obvykle podstatne nižšie a vo väčšine krajín súvisia s finančnou situáciou rodiny, jej hmotným majetkom či počtom členov v domácnosti.

** Poberatelia dávky v nezamestnanosti v roku 2012**
výška dávky (v þ) počet poberateľov
do 100 10 549
101 – 220 52 415
221 – 400 50 407
441 – 760 22 967
761 – 790 685
791 – 820 582
821 – 850 568
851 – 880 549
881 – 910 473
911 – 940 416
941 – 970 417
971 – 1 000 684
1 001 – 1 050 503
1 051 – 1 100 425
1 101 – 1 150 713
1 151 a viac 1 543
spolu 143 896

Zdroj: Sociálna poisťovňa

** Podpora v nezamestnanosti v niektorých štátoch EÚ**
štát výška podpory dĺžka vyplácania
Belgicko od 44 do 60 % priemerného denného príjmu za posledný štvrťrok, maximálne 63,20 eura na deň časovo neobmedzená
Česko od 45 do 65 % priemerného príjmu za posledné dva roky, maximálne 0,58 násobok minimálnej mzdy, čiže 567 eur, v rekvalifikácii 635 eur 5 až 11 mesiacov (v závislosti od veku poistenca)
Dánsko 90 % priemeru príjmu za posledné 3 mesiace, maximálne 406 eur týždenne v bežných prípadoch 365 dní
Fínsko ráta sa z priemernej mzdy za posledných 43 týždňov u zamestnanca a 12 mesiacov u živnostníka, základný paušál je 22,75 eura na deň + 42 % z príjmu 500 dní
Francúzsko 57,4 % alebo (40,4 % + 9,74 eur) denne (použije sa verzia pre občana výhodnejšia) z priemernej mzdy za posledných 12 mesiacov od 4 do 60 mesiacov (závisí od veku a dĺžky poistenia)
Írsko paušálna 118,80 eura týždenne, rodina s deťmi dostáva navyše 18,60 eura týždenne 390 dní
Taliansko 40 % z príjmu za posledné 3 mesiace, maximálne 760 eur mesačne 180 dní, resp. 270 dní pre občanov nad 50 rokov, výnimočne až 4 roky (keď občan nemôže poberať invalidný dôchodok)
Luxembursko 80 % z priemerného príjmu za posledné 3 mesiace., 85 % pre rodiny s deťmi, maximálne 2 580 eur mesačne 365 dní
Nemecko nezamestnaní s deťmi 67 % a bez detí 60 % z priemerného príjmu za posledných 52 týždňov, maximálne 4 500 eur mesačne v bývalých západných krajinách a 3 750 eur v bývalej NDR 6 až 32 mesiacov ( v závislosti od veku a dĺžky poistenia)
Holandsko paušálna 70 % z minimálnej mzdy od 9 mesiacov do 5 rokov (v závislosti od veku a dĺžky poistenia), absolventi škôl iba 6 mesiacov
Portugalsko 65 % z priemernej mzdy za uplynulý rok, maximálne trojnásobok minimálnej mzdy od 12 mesiacov do 30 mesiacov (závisí od veku občana)
Rakúsko 55 % denného priemerného príjmu za uplynulý rok (vrátane 13. a 14. platu), minimálne 5,73 eura na deň, maximálne 36,44 eura na deň, rodiny s deťmi navyše o 0,95 eura na deň 20 až 78 týždňov (v závislosti od veku a dĺžky poistenia)
Grécko 40 % z priemernej mzdy za posledných 12 mesiacov, maximálne 2/3 minimálnej mzdy od 5 do 12 mesiacov (v závislosti od veku a dĺžky poistenia)
Slovensko 50 % z priemernej mzdy za posledné dva roky, maximálne 775,30 eur v 30-dňovom mesiaci 6 mesiacov
Španielsko 70 % z priemernej mzdy za uplynulých 6 mesiacov, najviac 2,2-násobok minimálnej mzdy od 4 mesiacov do 2 rokov (podľa dĺžky poistenia)
Švédsko 80 % z priemeru mzdy za posledný štvrťrok 300 dní, vo zvláštnych prípadoch 600 dní
Veľká Británia paušálna občania vo veku 18 až 24 rokov 67 a nad 25 rokov 85 eur týždenne, 16– a 17-roční  51 eur týždenne 182 dní

Zdroj: Měšec.cz (Sozial Kompass Europa, Herausgeber: Bundesministerium für Gesundheit und soziale Sicherung – Bundesrepublik Deutschland)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk