Župné nemocnice dlžia sociálne odvody

Kým štátnym nemocniciam sa darí dlhy splácať, župným nemocniciam z mesiaca na mesiac narastajú. Najhoršie sú na tom nemocnice v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Predsedovia samosprávnych krajov vidia cestu v oddlžovaní štátom. Ten sa však oddlžovať zatiaľ nechystá.

Za najväčší problém župy považujú nedostatok finančných prostriedkov, najvyššou nákladovou položkou sú hlavne náklady na mzdy pracovníkov, zdravotné poisťovne im nezohľadňujú ich reálne náklady za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ako aj fakt, že štátne nemocnice v minulosti ministerstvo zdravotníctva oddlžilo. „Samosprávny kraj nemá zákonnú možnosť ani finančné prostriedky na to, aby oddlžil nemocnice, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti, podobne ako v prípade štátnych nemocníc ministerstvo zdravotníctva,“ konštatuje hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Vlasta Henčelová.

Neoddlženie župných nemocníc považuje predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár za diskriminačné. „Hospodársky výsledok našich nemocníc za rok 2012 je mínusový vo výške 799-tisíc eur,“ tvrdí Blanár. Podľa neho je to oproti predchádzajúcim rokom zlepšenie vďaka realizovaniu úsporných opatrení. Riaditeľka odboru zdravotníctva žilinskej župy Anna Majbíková tvrdí, že problematickú zložku v hospodárení nemocníc tvoria stále nadlimitné výkony, ktoré i napriek ich posúdeniu revíznym lekárom poisťovňa nemocnici neuhrádza. „Nemocniciam sa tak značne sťažuje situácia, pretože pacientovi sa adekvátna zdravotná starostlivosť podať musí,“ konštatuje Majbíková. V roku 2011 mali podľa nej nemocnice v žilinskej župe neuhradených v nadlimitných výkonoch vyše pol milióna eur, kým v roku 2012 už viac ako jeden milión eur.

Bývalý prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula si myslí, že celá organizácia zdravotníctva na Slovensku škrípe a mala by sa zmeniť. „Cenotvorba u nás je mizerná, je samozrejmé, že ak za výkon, do ktorého dáte 100 eur, dostanete 70, budete stratoví,“ tvrdí Dragula. Ďalším problémom podľa neho je aj zlé prerozdelenie finančných prostriedkov. Každá nemocnica dostáva od zdravotnej poisťovne za rovnaké výkony iné sumy, čo nie je podľa neho normálne

„Štátne i neštátne nemocnice sa zadlžujú voči Sociálnej poisťovni, akurát štátne nemocnice dostali od ministerky pokyn (na základe uznesenia vlády), aby zaplatili v decembri Sociálnej poisťovni 10 miliónov eur," tvrdí Tomáš Szalay, analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku. Upozornil, že nemocnice transformované na akciové spoločnosti sa voči Sociálnej poisťovni nezadlžujú a to by podľa neho mala byť cesta aj pre iné zdravotnícke zariadenia.

Podľa niektorých ekonomických analytikov transformovaním nemocníc na akciovky sa nič nevyrieši, rovnako ako ani zatváraním nemocníc. Čiastočne podľa nich pomôžu exekúcie a zoštandardizovanie procesov, čo tiež nie je dlhodobé riešenie. Dôležitá je zmena celkového prístupu vo financovaní. Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši (Smer) vidí cestu, ako pomôcť zadlženým nemocniciam iba racionalizačnými opatreniami. „Ide o optimalizáciu lôžkového fondu, maximalizáciu efektívnosti riadenia a ekonomickú pomoc zdravotných poisťovní," tvrdí Raši. Župy však tvrdia, že už siahli na dno racionalizačných opatrení.

Raši predložil do parlamentu nový zoznam chorôb, ktorý by mal byť prvým krokom k novému financovaniu nemocníc. V súčasnosti hradia zdravotné poisťovne paušálnu platbu za hospitalizáciu, pričom jej výška závisí od typu nemocnice. Nový, tzv. DRG systém to má zmeniť a zaviesť platbu za prípad, ktorá sa bude líšiť v závislosti od obťažnosti takéhoto prípadu. Fungovať však začne až od roku 2016.

Štátne nemocnice boli v roku 2003 zmenené na neziskové organizácie, ktoré kontrolovali vyššie územné celky. Lepšie hospodárenie nemocníc mala priniesť transformácia na akciové spoločnosti, ktorú presadzoval vo svojej reforme zdravotníctva vtedajší minister Rudolf Zajac. Vláda však túto transformáciu schválenou novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v roku 2007 zastavila. Rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča tento krok vysvetlil tým, že zmenou zdravotníckeho zariadenia na akciovú spoločnosť by štát stratil nástroj, ktorý by mu zabezpečoval kompetencie štátnej správy nad zdravotnou starostlivosťou a výkonom štátnej zdravotnej politiky.