Akou známkou by ste zhodnotili dvojročnú prácu sociálneho rezortu vedeného Jánom Richterom?
Nebudem známkovať. Pod tento obrovský rezort spadajú nezamestnanosť, dôchodkový systém, sociálne služby. Museli by sa hodnotiť osobitne a v kontexte s prácou minulých vlád. Možno povedať, že ministerstvo presadilo zopár prospešných technických zmien v legislatíve a zopár zmien politických vrátane ďalšieho Zákonníka práce. Je tu však aj množstvo vecí, ktoré sa neurobili, napríklad čo sa týka praktických nástrojov na znižovanie nezamestnanosti.
Práve zhruba 14-percentná nezamestnanosť patrí medzi kľúčové problémy. Podľa vás ministerstvo nerobí dosť pre to, aby klesla?
Za ostatné dva roky sa síce celková nezamestnanosť znížila zhruba o 10-tisíc duší, no dlhodobá, čo je podstatne vážnejší problém, vzrástla o 23-tisíc. Podiel dlhodobo nezamestnaných sa zvýšil zo 47 na 54 percent. K tradične najhorším okresom z tohto hľadiska, ako sú Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, prekvapivo pribudli už aj Komárno, Námestovo a Poltár. Dlhodobá nezamestnanosť je biľag slovenskej ekonomiky a ministerstvo na ňu nenachádza recept.
Vy ho máte?
Náš inštitút dlhodobo navrhuje spôsob takzvaného inkluzívneho zamestnávania, teda vytvorenia systému malých lokálnych firiem, ktorým by povinne zadával objednávky verejný sektor a zamestnávali by len ľudí z problémových cieľových skupín. Neštandardní zamestnanci by v nich tak získali štandardnú prácu aj štandardný pracovný vzťah so všetkým, čo s tým súvisí.
Čo s neklesajúcou nezamestnanosťou mladých? Na Slovensku je bez práce každý štvrtý až piaty mladý človek.
O zlom vzdelávacom systéme, ktorý nepripravuje na prax, sa už pohovorilo dosť. Dookola riešime rébus sliepka-vajce, že mladý nezíska prácu bez praxe a prax zase nezíska bez práce. Štát nevie prelomiť tento kruh. Súčasné nastavenie absolventskej praxe umožňuje dostať po jej skončení trvalé pracovné miesto sotva dvom-trom percentám mladých. A rôznymi dotačnými programami sa za desaťtisíce eur z eurofondov stále vytvárajú len dočasné, nie trvalé pracovné miesta.
Podľa opozície je brzdou zamestnávania aj „nepružný“ Zákonník práce.
Zmeny v zákonníku neovplyvnili nezamestnanosť. Boli v podstate malé, vrátil sa súbeh odstupného a výpovednej lehoty, sprísnilo sa reťazenie zmlúv na dobu určitú. Zostala však aj možnosť bez postihov zamestnávať „falošných“ živnostníkov a dohodárov, ďalej podvádzajú pracovné agentúry.
Bola chyba zaťažiť vyššími odvodmi živnostníkov, dohodárov, zaviesť licenčnú daň?
Ja vnímam pozitívne zosúladenie, aby človek platil rovnaké dane a odvody bez ohľadu na to, aký papier podpíše. Aj licenčná daň je vo viacerých krajinách štandardom a funguje dobre. Chyba je skôr pokračujúca administratívna byrokracia, priam šikanovanie malých zamestnávateľov zo strany verejných inštitúcií a rôzne sporné postihy, ktoré ich môžu zničiť.
Osvedčil sa nový systém komunikácie s nezamestnanými na úradoch práce a sľubovaný elektronický portál pracovných miest?
Ak človek nemá reálnu šancu získať cez úrad pracovné miesto, nemá zmysel preháňať ho naň. A ponuka pracovných príležitostí je permanentne žalostná.