Košičania šetria viac ako Bratislavčania

A tiež to, že vo finančnej gramotnosti sú na tom lepšie ľudia z bratislavského regiónu, východniari zase viac sporia. I keď priemerná mzda v Košickom kraji je 883 eur a v Bratislavskom 1 205 eur.

Prieskum agentúry Focus tiež ukázal, že aj napriek nižšej finančnej gramotnosti, teda horšiemu porozumeniu financiám a horšej znalosti s nimi narábať, majú obyvatelia košického regiónu bližšie k ideálnym finančným mieram. Pristupujú totiž rozvážnejšie k plánovaniu osobných financií.

Podľa odborníka na osobné financie Partners Group SK Martina Gduľu ideálnym pomerom finančných mier je vzor 10:20:30:40. „Pre upresnenie to znamená, že najskôr si 10 percent z platu odložíme do rezervy, 20 percent využijeme na budovanie dlhodobých aktív (autá, nábytok, majetok, ktorý sa používa dlhšie ako rok, poz. red.), nie viac ako 30 percent by nám mali pri správnom nastavení ukrojiť úvery a so 40 percentami by sme mali zabezpečiť chod domácnosti,“ vysvetlil Gduľa.

Už prvá časť pomeru finančných mier ukázala, že 39 percent východniarov podceňuje vytvorenie rezervy a z výplaty si nič neodloží bokom. Na západe Slovenska je takýchto ľudí viac, a to až 46 percent. A až 46 percent Košičanov sa spolieha na dôchodok od štátu a v Bratislave je to len o dve percentá menej. To znamená, že títo ľudia nemajú žiadne dôchodkové pripoistenie alebo dlhodobé sporenie.

Zároveň je takmer polovica z opýtaných v oboch oblastiach Slovenska opatrná pri úveroch. Viac ako 43 percent Košičanov ich dokonca odmieta, v prípade Bratislavčanov je toto číslo o tri percentá nižšie. Gduľa pritom upozorňuje, že ak splátky úveru tvoria viac ako 30 percent z výšky príjmu, môže byť ohrozený bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať ďalšie potreby.

Podľa neho by sa rodiny mali snažiť chod domácnosti financovať maximálne 40 percentami z príjmov. „Ide spravidla o stravu, oblečenie, cestovné, kultúru či voľný čas,“ uvádza Gduľa. Aj tu vidieť regionálne rozdiely. Ľudia z košického regiónu dávajú menej peňazí na cestovanie. „Naopak, väčšia časť prostriedkov a nárazové míňanie smerujú na spotrebný tovar a musím povedať, že niekedy aj nad rámec možností,“ povedal Gduľa. V Bratislavskom kraji zas ľudia podľa Andrey Strakovej z Partners Group viac míňajú na stravu a stravovanie mimo domova, voľnočasové aktivity, oblečenie a celkovo majú náročnejší životný štýl. Aj tu však prieskum ukázal nepomer medzi príjmami a výdavkami. „V Bratislave si veľa klientov a rodín žije nad svoje pomery. Prioritou je okamžitá bežná spotreba, dokonca viac, ako vytváranie rezerv či dlhodobých aktív,“ uviedla Straková.

Zaujímavou súčasťou výskumu bola aj otázka, ako by respondenti naložili s finančnou hotovosťou 100-tisíc eur. Takmer 36 percent Bratislavčanov by si okamžite kúpilo nehnuteľnosť, sedem percent lepšie auto, deväť percent by použilo peniaze na rodinnú exotickú dovolenku, 13 percent na splatenie dlhov a iba 24 percent opýtaných by si peniaze uložilo na horšie časy. Košičania by si s touto sumou poradili rozumnejšie. Nehnuteľnosť by si kúpilo 28 percent, nové auto päť percent, luxusnú dovolenku by si zaplatilo šesť percent a až 41 percent by si peniaze odložilo na horšie časy.

Podľa prodekanky Podnikovohospo­dárskej fakulty v Košiciach Ekonomickej univerzity v Bratislave Anety Bobenič Hintošovej je schopnosť východniarov našetriť si aj napriek nižším mzdám pozoruhodná a má svoje dôvody. „Možno je to aj psychologicky dané tým, že ak mám málo peňazí, musím s nimi obozretnejšie nakladať. Na východe musia ľudia každé euro niekoľkokrát otočiť a rozmyslieť si, na čo ho minú. Viac myslia na zadné vrátka a reklamy na finančné produkty ich ovplyvňujú menej,“ vysvetlila prodekanka s tým, že ide aj o návyk z rodín.

A prečo podľa nej Bratislavčania šetria menej? „Je to dané aj tým, že Bratislavčania majú vyššie príjmy a väčšiu istotu v zamestnaní. Preto si môžu dovoliť minúť viac. Povedia si, že ak aj prídu nepredvídané výdavky, majú ich z čoho vykryť,“ dodala Aneta Bobenič Hintošová.