Košičania šetria viac ako Bratislavčania

, 11.05.2015 16:00
Bratislava, voľný čas, Eurovea
Prieskum ukázal rozdiely medzi Bratislavčanmi a obyvateľmi Košíc v prístupe k financiám. Autor: ,

Slováci na svoju budúcnosť nemyslia. Míňajú veľa peňazí na bežnú spotrebu, majú malé úspory, neúmerne vysoké úvery a navyše podceňujú dôležitosť finančnej rezervy. Toto sú závery prieskumu, ktoré zároveň ukázali, že západ nakupuje viac ako východ.

A tiež to, že vo finančnej gramotnosti sú na tom lepšie ľudia z bratislavského regiónu, východniari zase viac sporia. I keď priemerná mzda v Košickom kraji je 883 eur a v Bratislavskom 1 205 eur.

Prieskum agentúry Focus tiež ukázal, že aj napriek nižšej finančnej gramotnosti, teda horšiemu porozumeniu financiám a horšej znalosti s nimi narábať, majú obyvatelia košického regiónu bližšie k ideálnym finančným mieram. Pristupujú totiž rozvážnejšie k plánovaniu osobných financií.

Podľa odborníka na osobné financie Partners Group SK Martina Gduľu ideálnym pomerom finančných mier je vzor 10:20:30:40. „Pre upresnenie to znamená, že najskôr si 10 percent z platu odložíme do rezervy, 20 percent využijeme na budovanie dlhodobých aktív (autá, nábytok, majetok, ktorý sa používa dlhšie ako rok, poz. red.), nie viac ako 30 percent by nám mali pri správnom nastavení ukrojiť úvery a so 40 percentami by sme mali zabezpečiť chod domácnosti,“ vysvetlil Gduľa.

Už prvá časť pomeru finančných mier ukázala, že 39 percent východniarov podceňuje vytvorenie rezervy a z výplaty si nič neodloží bokom. Na západe Slovenska je takýchto ľudí viac, a to až 46 percent. A až 46 percent Košičanov sa spolieha na dôchodok od štátu a v Bratislave je to len o dve percentá menej. To znamená, že títo ľudia nemajú žiadne dôchodkové pripoistenie alebo dlhodobé sporenie.

Zároveň je takmer polovica z opýtaných v oboch oblastiach Slovenska opatrná pri úveroch. Viac ako 43 percent Košičanov ich dokonca odmieta, v prípade Bratislavčanov je toto číslo o tri percentá nižšie. Gduľa pritom upozorňuje, že ak splátky úveru tvoria viac ako 30 percent z výšky príjmu, môže byť ohrozený bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať ďalšie potreby.

Podľa neho by sa rodiny mali snažiť chod domácnosti financovať maximálne 40 percentami z príjmov. „Ide spravidla o stravu, oblečenie, cestovné, kultúru či voľný čas,“ uvádza Gduľa. Aj tu vidieť regionálne rozdiely. Ľudia z košického regiónu dávajú menej peňazí na cestovanie. „Naopak, väčšia časť prostriedkov a nárazové míňanie smerujú na spotrebný tovar a musím povedať, že niekedy aj nad rámec možností,“ povedal Gduľa. V Bratislavskom kraji zas ľudia podľa Andrey Strakovej z Partners Group viac míňajú na stravu a stravovanie mimo domova, voľnočasové aktivity, oblečenie a celkovo majú náročnejší životný štýl. Aj tu však prieskum ukázal nepomer medzi príjmami a výdavkami. „V Bratislave si veľa klientov a rodín žije nad svoje pomery. Prioritou je okamžitá bežná spotreba, dokonca viac, ako vytváranie rezerv či dlhodobých aktív,“ uviedla Straková.

Zaujímavou súčasťou výskumu bola aj otázka, ako by respondenti naložili s finančnou hotovosťou 100-tisíc eur. Takmer 36 percent Bratislavčanov by si okamžite kúpilo nehnuteľnosť, sedem percent lepšie auto, deväť percent by použilo peniaze na rodinnú exotickú dovolenku, 13 percent na splatenie dlhov a iba 24 percent opýtaných by si peniaze uložilo na horšie časy. Košičania by si s touto sumou poradili rozumnejšie. Nehnuteľnosť by si kúpilo 28 percent, nové auto päť percent, luxusnú dovolenku by si zaplatilo šesť percent a až 41 percent by si peniaze odložilo na horšie časy.

Podľa prodekanky Podnikovohospo­dárskej fakulty v Košiciach Ekonomickej univerzity v Bratislave Anety Bobenič Hintošovej je schopnosť východniarov našetriť si aj napriek nižším mzdám pozoruhodná a má svoje dôvody. „Možno je to aj psychologicky dané tým, že ak mám málo peňazí, musím s nimi obozretnejšie nakladať. Na východe musia ľudia každé euro niekoľkokrát otočiť a rozmyslieť si, na čo ho minú. Viac myslia na zadné vrátka a reklamy na finančné produkty ich ovplyvňujú menej,“ vysvetlila prodekanka s tým, že ide aj o návyk z rodín.

A prečo podľa nej Bratislavčania šetria menej? „Je to dané aj tým, že Bratislavčania majú vyššie príjmy a väčšiu istotu v zamestnaní. Preto si môžu dovoliť minúť viac. Povedia si, že ak aj prídu nepredvídané výdavky, majú ich z čoho vykryť,“ dodala Aneta Bobenič Hintošová.

Lepšie finančné miery majú Košičania

  • až 51 percent Košičanov sa chráni pred dlhodobým výpadkom príjmu, napríklad životným poistením, v prípade Bratislavy je to iba 31 percent respondentov. Pre takýto prípad má vytvorenú rezervu 38 percent Košičanov, z Bratislavčanov len necelých 33 percent
  • optimálna výška finančnej rezervy by mala byť šesťnásobok mesačného príjmu. Podľa prieskumu má takúto rezervu vytvorených iba 12 percent košických a 16 percent bratislavských domácností
  • dvoj- až päťnásobok príjmu má v rezerve 27 percent domácností z východu a 13 percent zo západu
  • z mesačného príjmu si nedokáže nič ušetriť 39 percent domácností v Košickom kraji, v Bratislavskom 46 percent. Naopak, viac ako štvrtinu príjmu si vedia odložiť tri percentá domácností na východe, na západe je toto číslo o percento nižšie
  • 43 percent Košičanov úvery vyslovene odmieta, 38 percent sa im vyhýba alebo ich využíva len výnimočne a iba 6 percent si prostredníctvom úveru financuje bývanie
  • úvery odmieta 40 percent Bratislavčanov, 33 percent sa im vyhýba alebo ich využíva len výnimočne a sedem percent si úverom vypomáha pri financovaní bývania

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#šetrenie #spotreba #finančné úspory
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku