Koalícia chce chrániť pôdu, musí však zmeniť ústavu

V parlamente v utorok posunuli návrh národniarov do druhého čítania. Jeden z predkladateľov, poslanec Tibor Bernaťák (SNS) odôvodnil návrh snahou „zakotviť ústavný rámec ochrany pôdy pred špekulatívnym nákupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky“. Za špekulatívny nákup pôdy pritom označil jej výkup s cieľom nevyužívať ju na účely poľnohospodárstva.

SNS ráta s tým, že novelu podporia aj ďalšie dve koaličné strany, Smer a Most-Híd. Na zmenu ústavy však koalícia bude potrebovať aspoň desať hlasov opozičných poslancov.

Hlad po pôde rastie a týka sa domácich aj zahraničných investorov. Pôda na Slovensku je totiž v porovnaní so západnou Európou stále lacná. „V starých členských krajinách je pôda tri až štyri razy drahšia ako na Slovensku,“ hodnotí situáciu v Európskej únii pedologička Jaroslava Sobocká. O pôdu sa však zaujímajú aj domáce investičné skupiny. „Pôda totiž predstavuje najlepšiu investíciu do budúcna, už aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu a rastúci počet obyvateľstva,“ pripomína ďalší známy pôdoznalec profesor Juraj Hraško.

Národniari teraz de facto oprašujú predvolebnú tému Smeru. Premiér Robert Fico v lete 2015 pri otvorení výstavy Agrokomplex sľuboval poľnohospodárom, že zabráni výkupu slovenskej pôdy zahraničnými investormi. Most-Híd najnovšiu iniciatívu podporuje. „Pôda nesmie byť dehonestovaná na úroveň investičného produktu v rukách špekulantov. Podporíme každú snahu smerujúcu k stabilizácii pôdneho fondu v prospech domácich a miestnych farmárov,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai (Most-Híd). Strana zároveň poukazuje aj na potrebu nového uceleného zákona o pôde.

Špekulatívny nákup pôdy môže priniesť oslabenie pozície domácich poľnohospodárov a celkovo i oslabenie potravinovej bezpečnosti štátu. Pôda je kľúčom k sebestačnosti, preto podľa podpredsedu SNS Jaroslava Pašku nemožno dopustiť jej rozpredaj. Upozornil, že pôdu v posledných rokoch začali vo svete vo veľkom nakupovať čínske, americké, nemecké a francúzske spoločnosti.

Obchod s pôdou si vyžaduje nové precízne pravidlá. Podľa definície pôdoznalcov „pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj“. Národniari teraz prichádzajú s požiadavkou „jej osobitnej ochrany zo strany štátu a spoločnosti“. Poslankyňa Eva Antošová (SNS) hovorí, že podaný návrh „otvorí dvere k možnostiam riešenia nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy, jej legislatívnej ochrany a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti národa“.

Návrh zmien musia najprv schváliť výbory parlamentu. Koalícia presadí ústavnú zmenu zákona o pôde len vtedy, ak ju podporia aj niektorí poslanci opozície. Martin Fecko z OĽaNO takúto podporu sľubuje, zato poslanci SaS novelu odmietajú. Poslanec Alojz Baránik (SaS) v rozprave uviedol, že nesúhlasí s tým, „aby sa niekomu zakazovalo, aby vnášal kapitál zo zahraničia na Slovensko tým, že kúpi pôdu. Tú si predsa zo Slovenska nikto nevezme“.

Ak prejde zmena ústavy a ďalšie z nej vyplývajúce právne úpravy, povedie to k zablokovaniu prístupu cudzincov k pôde. V takom prípade môže Slovensko čakať negatívnu reakciu Európskej komisie. Brusel totiž už po novele exministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka z roku 2014, obmedzujúcej prístup cudzincov k pôde, začal proti Slovensku konanie vo veci porušenia predpisov európskej legislatívy. Vláda vtedy ustúpila a zrušila pre cudzincov podmienku desaťročného trvalého pobytu na Slovensku.

Poslanec za Smer Jahnátek sa domnieva, že zmena, o ktorú sa usiluje koalícia, stojí za pokus. Domáci poľnohospodári totiž v súperení s bohatšími zahraničnými investormi prichádzajú o základný výrobný prostriedok – pôdu.