Ostro proti kandidatúre však vystúpila opozičná SaS. Tvrdí, že Šefčovič sa v prezidentskej kampani spreneveril hodnotám, ktoré vyznávajú európski demokrati a dokonca aj slušní ľudia. Avizovanú nomináciu označila za vrchol cynizmu zo strany vlády. Šefčovič si však myslí, že je na škodu, ak by vnútropolitické napätie malo ovplyvňovať dôležité témy, ako to, že predstaviteľ Slovenska môže získať post v tých najdôležitejších európskych inštitúciach. „Nie je to dobrá služba Slovensku,“ povedal Šefčovič. Pripomenul aj to, ako musel „žehliť“ výroky šéfa SaS Richarda Sulíka pre nemeckú televíziu a vysvetľovať ako je možné, že na takej závažnej téme, ako je ochrana úspor ľudí v bankách a ochrana eura je strana SaS pripravená položiť vládu, čo sa aj stalo, dodal Šefčovič. Uviedol tiež, že po návrate do Bruselu sa nestretol s jedinou výhradou voči prezidentskej kampani. Naopak, zdôraznil, že výsledok volieb posilnil imidž Slovenska ako proeurópskej krajiny, k čomu tiež sám prispel spôsobom vedenia kampane.
Po voľbách do europarlamentu sa očakáva aj nárast extrémistických a nacionalistických síl. Môže to ovplyvniť budúce fungovanie Európskej únie? A je podľa Šefčoviča reálne otvorenie Lisabonskej zmluvy a mechanizmu hlasovania, ktorého nedostatok sa prejavil napríklad pri hlasovaní o utečeneckých kvótach? Pozrite si diskusnú reláciu Ide o Pravdu so Zuzanou Martinákovou.