Zlacnie vyše sto potravín, parlament znížil DPH

Viac ako sto rôznych potravinových položiek v obchodoch od januára zlacnie. Je to dôsledok zníženia dane z pridanej hodnoty z 20 na 10 percent, ktoré vo štvrtok schválil parlament. Súhlasilo s tým 119 poslancov zo 136 prítomných, dvaja boli proti a 15 sa zdržalo hlasovania. Vláda do balíčka potravín s nižšou DPH zaradila desať základných potravín, z ktorých je na pultoch viac ako sto rôznych výrobkov.

01.10.2015 11:19
debata (59)

Medzi základné potraviny sa dostalo mäso z domácich hovädzích zvierat a tiež domáca bravčovina a králiky. Tiež mäso z oviec a kôz. Lacnejšie by malo byť aj mäso a jedlé droby z domácej hydiny. Nižšou daňou sa podporí aj predaj sladkovodných rýb. Cena pôjde dole aj pri kravskom a kozom mlieku, živočíšnom masle a viacerých druhoch chleba.

Oproti pôvodným úvahám sa DPH nezníži na rožky, keďže pri 6-centových rožkoch by pokles DPH cenou aj tak nepohol. Uvažovalo sa tiež o ďalších položkách, napríklad jablkách, čo však bolo vyhodnotené ako prílišná záťaž pre štátnu kasu. Pokles dane na spomínané položky má vyjsť asi na 76 miliónov eur ročne. Časť peňazí by sa mohla štátu vrátiť v podobe vyššieho záujmu ľudí o podporované domáce potraviny. Nákupom potravín vyrábaných v cudzine totiž ľudia menej pomáhajú domácej zamestnanosti a výberu daní a odvodov.

Na čo sa od 1. januára 2016 zníži DPH z 20 na 10 %

1. Mäso z domácich hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené, okrem mäsa z divých hovädzích zvierat (bez vnútorností)

2. Domáce bravčové mäso, čerstvé, chladené alebo mrazené (bez vnútorností)

3. Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené (bez vnútorností)

4. Mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé, chladené alebo mrazené. Kuracie, kačacie, husacie alebo morčacie mäso, vrátane mäsa z perličiek. Jedlé droby z hydiny, napríklad pečienky, pľúcka, srdcia, krky a pod.

5. Mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé, chladené alebo mrazené

6. Sladkovodné živé alebo neživé ryby. Napríklad pstruhy, kapry, sumce, úhory, hlavátky, zubáče, šťuky a pod.

7. Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) len zo sladkovodných rýb, čerstvé, chladené alebo mrazené. Napríklad zo pstruhov, kaprov, sumcov, úhorov, hlavátok, zubáčov, šťúk a pod.

8. Mlieko nízkotučné, polotučné aj plnotučné – kravské, kozie. Nezahŕňa ochutené mlieko a smotanu, mlieko v prášku, granulách, kondenzované mlieko, jogurt a jogurtové mlieko, acidofilné mlieko, kefír, cmar, kyslé mlieko, srvátku.

9. Maslo živočíšneho pôvodu, tzn. prírodné maslo získané výlučne z mlieka. Nezahŕňa rastlinné maslo

10. Chlieb v hmotnosti viac ako 400 g, ak je nakyprený kvasom alebo droždím; ak je porciovaný alebo krájaný, môže mať aj nižšiu hmotnosť. Patria sem chleby: – bežný konzumný chlieb, – výberové druhy chleba ako cmarový, vyrážkový, pšeničný, – iné druhy chleba, ako je napr. chlieb celozrnný, tmavý, moskovský, ražný,  slnečnicový, orechový, grahamový, Bevit.

Zníženie DPH ušetrí peniaze všetkým Slovákov. Napríklad nákupný košík plný desiatich vybraných základných potravín za 60 eur by pri plnom premietnutí zníženej 10-percentnej DPH zlacnel o 5 eur na sumu 55 eur.

Lacnejšie potraviny by mali viac pomôcť ľuďom s nižšími príjmami. „Hlavne v prípade ľudí odkázaných na sociálne dávky tvoria peniaze minuté na potraviny väčšinu mesačných výdavkov. Navyše dávky v hmotnej núdzi sa za posledné roky valorizovali minimálne a ľuďom s nízkymi príjmami štát nijako nekompenzoval zdvihnutie DPH z 19 na 20 percent. Aktuálna životná úroveň chudobných ľudí je preto horšia ako pred rokom 2009. Pri znížení DPH na 10 percent bude najviac záležať na tom, ako obchodníci zníženú DPH premietnu do cien,“ uviedla sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Podnikatelia možnosť zarobiť na zníženej DPH nevidia ako reálnu. „Na slovenskom trhu je silná konkurencia obchodných reťazcov, a preto nie je šanca, aby sa znížená DPH nepremietla do nižších cien pre spotrebiteľov,“ uviedol Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Obchodníci zároveň vládu podporujú v snahe znížiť DPH na 10 percent. „Jediné, čo by sme privítali, ak by sa zoznam rozšíril na ešte väčší okruh potravín,“ pokračoval Konštiak.

zväčšiť
DPH, potraviny, pokles, ceny, graf

Pokles DPH vyjde na 76 miliónov eur ročne

Vládu pri väčšom znižovaní DPH limitujú finančné možnosti. Štátnu kasu vyjde zavedenie 10-percentnej DPH na vybrané potraviny každý rok približne na 76 miliónov eur. Peniaze na vykrytie výpadku ministerstvo financií už v predstihu získalo tvrdým bojom proti daňovým podvodníkom, ktorý sa už od konca roka 2012 začal prejavovať lepším výberom DPH.

„Je čas podeliť sa s ľuďmi o dobré výsledky,“ povedal premiér Robert Fico ešte počas predstavovania druhého sociálneho balíka obsahujúceho aj zavedenie 10-percentnej DPH. V súčasnosti sa v domácej ekonomike už uplatňuje 10-percentná DPH pri liekoch, vybraných zdravotných pomôckach a knihách.

Znížením DPH z 20 na 10 percent na mäso z domácich kráv sa vláda snaží podporiť slovenské poľnohospodárstvo. Pre podporu domácich roľníkov sa nižšej DPH nedočkalo zahraničné mrazené mäso, pri ktorom by profitovali hlavne producenti lacného kuracieho mäsa z Brazílie.

Podľa opozície môžu zníženú DPH vo svoj prospech využiť aj podvodníci. „Ak kúpite mrazené mäso z Číny, budete od štátu žiadať vrátiť 20-percentnú DPH. Ak ho rozmrazíte a predáte ako chladené, štátu odvediete len 10-percentnú DPH. Podvodníci tak môžu vo svoj prospech začať využívať dva typy DPH na chladené a mrazené mäso,“ upozornil nezaradený opozičný poslanec Martin Chren.

Obchodníci takéto tvrdenia odmietajú. „Podvody sa dajú robiť pri všetkom možnom, ale nemyslím si, že by niekomu prešlo predávanie mrazeného mäsa ako chladeného. Každý dovoz mäsa musí prejsť veterinárnou kontrolou. Preto si nemyslím, že by tu mohlo prísť k mimoriadnym podvodom, ale pri plošnejšom zavedení nižšej DPH by sa takýmto špekuláciám úplne zamedzilo,“ reagoval Konštiak zo zväzu obchodu.

Daň z pridanej hodnoty je plne harmonizovaná daň, ktorej výšku regulujú právne smernice Európskej únie. Jednotlivé štáty môžu mať maximálne dve znížené sadzby dane z pridanej hodnoty s tým, že najnižšia úroveň môže dosahovať minimálne 5 percent. Európska únia zároveň taxatívne vymenúva tovary a služby, na ktoré si jednotlivé štáty Európskej únie na základe rozhodnutia miestnych vlád môžu znížiť DPH. Napríklad v Európskej únií nie je možné zaviesť nižšiu sadzbu DPH na alkoholické nápoje.

Slovensko počas svojej 22-ročnej histórie zažilo rôzne sadzby DPH. Najnižšia len 5-percentná DPH bola na väčšinu potravín ešte v roku 1993, teda v prvom roku vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Štát vtedy vyššiu DPH od ľudí inkasoval len za luxusné potraviny ako napríklad kaviár, kôrovce, vybrané druhy morských rýb. Ďalšie roky sa DPH postupne zvyšovala, až v roku 2004 prišlo k zavedeniu rovnej dane, ktorá vtedajšie dve sadzby DPH na úrovni 14 a 20 percent nahradila jednou 19-percentnou sadzbou. Zároveň sa zaviedla aj rovná 19-percentná daň z príjmu, ktorá na makroekonomickej úrovni mala zahraničné firmy motivovať k investovaniu na Slovensku a bežných ľudí k vyšším zárobkom.

„Bývanie, energie a potraviny sú tie najväčšie položky, na ktoré vynakladáme každý mesiac nemalú časť nášho rodinného rozpočtu. Vo všeobecnosti platí, že čím je príjem rodiny nižší, tým väčšiu časť musí rodina vynaložiť na zabezpečenie svojich základných potrieb, teda na zaplatenie bývania a nákup potravín. Nižšia DPH na vybrané potraviny preto pomôže hlavne týmto nízkopríjmovým domácnostiam, ktoré dokážu vďaka lacnejším potravinám nejaké to euro ušetriť,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Potraviny za hranicami sú lacnejšie

Ďalším dôležitým pozitívnym dosahom nižšej DPH na slovenskú ekonomiku by bolo obmedzenie nákupnej turistiky Slovákov do okolitého zahraničia. „Ceny potravín v Českej republike sú približne o 8 % nižšie ako u nás, v Maďarsku o 14 % nižšie a najvýraznejší rozdiel vzniká pri porovnaní s Poľskom, kde sú potraviny lacnejšie až o 30 %. Preto sa niet čo čudovať, že mnohí Slováci bývajúci v prihraničných oblastiach s obľubou cestujú na nákupy do susedných krajín,“ dodáva Glasová.

„Navyše, domáca spotreba je dôležitým hnacím motorom ekonomického rastu, nákupy v zahraničí sa však na tvorbe nášho HDP a na vytváraní nových pracovných miest nepodieľajú. Zníženie cien potravín prostredníctvom nižšej DPH by mohlo túto nákupnú turistiku aspoň čiastočne eliminovať,“ dodáva.

Pravicová vláda Ivety Radičovej v roku 2011 v rámci konsolidácie verejných financií zdvihla DPH z 19 na 20 percent. Zároveň počítala s jej automatickým znížením z 20 na 19 po tom, čo deficit verejných financií Slovenska klesne pod 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Súčasná vláda Roberta Fica sa nakoniec rozhodla ponechať 20-percentnú DPH s tým, že na vybrané potraviny bude od začiatku roka 2016 len 10-percentná DPH. Zároveň súčasná ľavicová vláda zrušila aj rovnú 19-percentnú daň z príjmu a firmy aktuálne štátu odvádzajú 22 percent zo svojho príjmu.

Ľavicová vláda sa vyšším zdaňovaním firiem snaží získať viac peňazí na podporu ľudí s nižšími príjmami. Pravica presadzujúca individualitu odmieta trestanie ľudí za úspech prostredníctvom vyšších daní. Pre veľkých investorov výška dane z príjmu nie je rozhodujúca, keďže si väčšinou s každou vládou vedia vyrokovať daňové prázdniny a menší subdodávatelia automobilového priemyslu zas musia byť čo najbližšie veľkým automobilovým závodom.

Zmena zákona o dani z pridanej hodnoty prináša aj viaceré pozitívne zmeny hlavne pre podnikateľov. Firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur budú môcť štátu DPH odvádzať po zaplatení faktúr. Aktuálne musia hneď po ich vystavení, čo v prípade, že im odberateľ za predané služby reálne nezaplatí, dostáva mnohé firmy do finančných problémov označovaných ako druhotná platobná neschopnosť. Zároveň sa pre odberateľov firiem podnikajúcich v tomto špeciálnom režime odloží vznik práva na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb až do momentu zaplatenia.

„Toto opatrenie sa dotkne viac ako dvoch tretín všetkých platiteľov DPH na Slovensku. Zámerom je zlepšiť podmienky uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností,“ uviedol minister financií Peter Kažimír.

Ďalším opatrením je zmena v systéme DPH v stavebníctve. „Ide o prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia, inak známy aj ako reverse charge. Princípom je, že daň štátu odvedie až posledný článok v reťazci,“ priblížil Kažimír. V stavebníctve hlavne malé firmy krachujú z dôvodu, že musia odvádzať DPH bez ohľadu na to, či mi veľké stavebné firmy za ich služby zaplatili, alebo nezaplatili. Od nového roku, ak malí stavebníci nedostanú zaplatené za stavbu diaľnic, nemusia štátu odvádzať daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na výšku ich ročného obratu.

59 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Potraviny #DPH