Grécka fraška sa neskončila. Atény opäť robia problémy

Aktuálne hrozí, že enormne zadlžená krajina začiatkom leta nezvládne splácať svoje dlhy a nie sú vylúčené ani ďalšie predčasné parlamentné voľby. Európa tak s Grékmi zažíva „déjá vu“. Bankrot a možný odchod z eurozóny hrozil Aténam už pred rokom, keď bola po mesiacoch tvrdých vyjednávaní medzi novou gréckou vládou a veriteľmi nakoniec kríza odvrátená kompromisnou dohodou. Tentoraz budú ministri financií eurozóny rokovať o Grécku 9. mája v Bruseli. „Musíme sa vyhnúť tomu, aby Grécko opäť upadlo do neistoty,“ po­vedal predseda Európskej rady Donald Tusk.

Problémy s ďalšími miliardami

Gréci sa európskym daňovým poplatníkom pripomenuli po dlhých mesiacoch v čase, keď Európu sužujú viac problémy s utečencami, možné teroristické útoky či hrozba odchodu Veľkej Británie z únie. Atény sa tentoraz nevedia dohodnúť s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia) na podmienkach uvoľnenia ďalšej finančnej pomoci. Tretí záchran­ný balík pre Grécko bol schválený ešte v júli minulého roka vo výške 86 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk.

Od minulého roka, keď prišli na účet gréckej vlády prvé peniaze už v poradí z tretieho záchranného programu, vykonávali veritelia revíziu zavádzaných reforiem v krajine. Tie boli podmienkou spomínanej finančnej pomoci. Doteraz išlo všetko na prvý pohľad relatívne ľahko. Grécka vláda zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. Veritelia vykonávali kontroly jednotlivých opatrení a vyjadrovali spokojnosť. Zasekávať sa to však začalo začiatkom tohto roka. Výmenou za ďalšie uvoľnenie pomoci vo výške 5,4 miliardy eur, prípadne až siedmich miliárd eur, veritelia na čele s Medzinárodným menovým fondom aktuálne požadujú od Atén ďalšie finančné škrty vo výške 3,6 miliardy eur. Tsipras namieta, že Grécko doteraz svoje záväzky vyplývajúce z tretieho záchranného balíka plní, ale veritelia chcú viac, ako bolo dohodnuté.

Celý problém je v tom, že veritelia požadujú, aby Grécko dosiahlo v roku 2018 primárny rozpočtový prebytok, teda prebytok bez započítania nákladov na obsluhu dlhu, čo je 3,5 percenta (5,4 miliardy eur). MMF však nepredpokladá, že sa to Aténam podarí naplniť. Preto chcú od gréckej vlády úspory vo výške 3,6 miliardy eur, ktoré by však reálne mali nájsť v prípade, keby sa im stanovený cieľ nepodarilo dodržať. Grécky minister financií Euklidis Tsakalotos v tomto prípade tvrdí, že podľa gréckych zákonov nemožno schvaľovať reformy, ktoré sú závislé od budúceho vývoja. Medzi sporné reformy patrí napríklad dôchodková reforma, ktorá je politicky veľmi citlivou témou. Dôchodky sa okresávali za posledných päť rokov v krajine 11-krát. Zvyšovať by sa museli opäť aj niektoré dane. Kvôli možným zmenách v penziách už mesiace protestujú ľudia v uliciach miest. Tamojší far­mári vo februári nepre­tržite tri týždne blokovali grécke cesty v snahe zabrániť prijatiu ďalšieho okresávania ich dôchodkov. Reforma dôchodkového systému má Grécku priniesť úspory vo výške jedného percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 1,8 miliardy eur.

Politická kríza v Grécku

Pred Tsiprasom stojí opäť raz neľahká úloha. Napätie v jeho vládnej strane Syriza stúpa, nespokojní sú aj bežní ľudia, ktorí už majú dosť uťahovania opaskov bez reálnych výsledkov. Mladí nemajú prácu, životné náklady stúpajú, stále sú obmedzené výbery z bankomatov, ktoré majú zabrániť možnému kolapsu bankového systému. Opozícia žiada Tsiprasovu rezignáciu a predčasné parlamentné voľby. V júli musí grécka vláda splatiť dlh voči Európskej centrálnej banke vo výške 2,3 miliardy eur, na čo bez externej pomoci nebude mať peniaze. Pred parlament a svojich spolustraníkov sa však Tsipras môže postaviť iba s jediným možným scenárom – štát pristúpi na ďalšie reformy a dostane ďalšiu časť z finančnej pomoci, a následne veritelia krajine odklepnú odpustenie gréckych dlhov. To si však bude opäť raz vyžadovať tvrdý boj v Bruseli. K riešeniu by malo dôjsť už budúci týždeň, inak sa rokovania presunú až na koniec júna, a to po britskom referende o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ, ktoré je naplánované na 23. júna. Potom by Grékom zostalo iba pár dní na to, aby sa vyhli prípadnému bankrotu. „Bez ohľadu na to, či by Grécko opustilo eurozónu, alebo nie, daňoví poplatníci zo zvyšku krajín eurozóny budú musieť v konečnom dôsledku "zatiahnuť“ časť gréckych dlhov. V prípade Grexitu budú Atény v bankrote a príde k zoškrtaniu dlhu, pravdepodobne väčšiemu ako v prípade zotrvania v eurozóne, keď sa s veriteľmi do budúcna dohodne na určitom odpustení dlhov," konštatuje analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Hra na kura pokračuje

Podľa pozorovateľov nie je vylúčené, že Tsipras sa na najbližšom stretnutí euroskupiny uchýli k tzv. hre na kura, ktorou doslova vydieral európskych politikov minulý rok pri vyjednávaniach o treťom záchrannom programe. Hru na kura uplatňoval pri rokovaniach v Bruseli bývalý minister finan­cií Grécka Janis Varufakis. Ide o jeden z teoretických modelov používaných v teórii hier na opis nekooperatívnej hry s protikladnými záujmami. Dvaja súperi idú oproti sebe v autách plnou rýchlosťou. Kto zbabelo uhne, prehráva. Ak uhnú obaja, prežijú, ale stratia tvár. Ak nik, zrážka môže oboch stáť život. V takom modeli môže byť víťaznou stratégiou ťah, ktorým dá jeden z hráčov jasne najavo, že neuhne, lebo nechce, alebo ešte lepšie, nemôže. Napríklad vyhodením volantu cez okno. V modelovom prípade je výhra aj cena prehry pre súperov rovnaká.

Nie je preto vylúčené, že Grékov čaká ďalšie referendum, v ktorom sa vyjadria, či chcú ďalšie reformy v krajine. Vlani v júli Gréci v referende odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov. Aj keď Grécko nakoniec pomoc dostalo, referendum ako také poslúžilo Tsiprasovým plánom zatlačiť úniu do kúta a vyjednať pre krajinu čo najlepšie podmienky. Je preto pravdepodobné, že v snahe vyhnúť sa tomuto scenáru veritelia aj tentoraz Grécku ustúpia, a to už na najbližšom mimoriadnom summite v Bruseli,  keďže by bolo pre úniu politickou a ekonomickou katastrofou čeliť Brexitu (odchod Veľkej Británie z únie) a Grexitu (odchod Grécka z eurozóny a následne z únie) zároveň.