Pravda spolu s odborníkmi zhodnotila šance jednotlivých strán podľa aktuálnych trendov a pozrela sa aj na to, či bude pokračovať mobilizácia koalície. Kľúčová bude pre mnohé strany účasť. Pri nižšej účasti má hlas voliča väčšiu váhu.
Rekordná účasť aj do tretice?
Pred piatimi rokmi sme síce prejavili vyšší záujem ako v roku 2014, stále sme však mali najnižšiu účasť v rámci celej Európskej únie (EÚ). K urnám pristúpilo len necelých 23 percent obyvateľov. V doterajších štyroch hlasovaniach sa Slováci umiestnili z hľadiska účasti na poslednom mieste. Za posledných 20 rokov naopak dominovalo Luxembursko a Belgicko s účasťou okolo 90 percent. Podľa prieskumu Eurobarometra však tento rok prejavilo záujem o eurovoľby zhruba 62 percent Slovákov a celkovo 71 percent Európanov.
Čítajte viac Šimečka v Ide o pravdu: Eurovoľby budú dôležitý signál dovnútra i navonok. Chceme zapustiť korene aj v samospráve
Trend zvyšujúcej sa účasti je pozitívny a netýka sa to len Slovenska, ale aj iných okolitých krajín. Vyššiu účasť naznačuje okrem prieskumov aj účasť v parlamentných a prezidentských voľbách, ktorá bola takisto vyššia než v minulosti. „Dáta, ktoré sa týkajú záujmu o účasť na voľbách do EP, naznačujú mierne vyšší záujem ako pred piatimi rokmi. Osobne však neočakávam účasť nad 30 percent,“ uviedol pre Pravdu sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podľa sociológa z agentúry Ipsos Romana Pudmarčíka sa dá s určitosťou povedať, že budeme svedkami doteraz najvyššej účasti. „Ja osobne zatiaľ na základe dostupných dát odhadujem účasť v rozmedzí 30 až 40 percent,“ zhodnotil. V eurovoľbách bude účasť mimoriadne dôležitá, dôležitejšia než v parlamentných či prezidentských. Každý hlas bude mať oveľa vyššiu váhu práve kvôli takmer trikrát nižšej účasti. Aj v eurovoľbách potrebujú strany prekročiť päťpercentnú hranicu a podľa získaných hlasov a prepočtov prednostne udelených hlasov jednotlivým kandidátom sa rozpočítava 15 mandátov. Ak by pre voľby do parlamentu platili rovnaké pravidlá, ako pre eurovoľby, v NR SR by sedeli aj zástupcovia dnes neúspešných strán Republika, Maďarská aliancia či Sme rodina.
Strany sa preto budú snažiť ťažiť z „pätnástich sekúnd slávy“ a svojich podporovateľov budú znova mobilizovať. „Úspešná mobilizácia určitej strany pri celkovej nízkej účasti môže totiž pre ňu znamenať šancu na vyšší percentuálny zisk,“ uviedol pre Pravdu Pudmarčík. Ak budú koaličné aj opozičné tábory intenzívne mobilizovať, nie je vylúčená ani mierne vyššia účasť, než predpokladajú odborníci.
Smer a PS čaká finálny boj
Čo sa týka aktuálnych trendov, tie čiastočne kopírujú výsledky septembrových volieb do parlamentu. „Ukazuje sa, že o víťazstvo bude súperiť Progresívne Slovensko so Smerom. Viac zaostáva Hlas, ktorý mobilizoval svoj elektorát na prezidentské voľby a zatiaľ v eurovoľbách nepredstavil výraznejšie témy alebo osobnosti,“ zhodnotil pre Pravdu analytik spoločnosti NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Pri ostatných stranách je zatiaľ všetko otvorené, na päťpercentnú métu podľa prieskumov dosahujú okrem troch spomínaných aj hnutie Republika a KDH. „Ukazuje sa, že medzi nacionalistickými stranami má navrch hnutie Republika, ktoré je na pôde europarlamentu na rozdiel od SNS etablované a na rozdiel od SNS sa jej voliči dokážu stotožniť s ich ponukou,“ uviedol Hanes. Na veľmi tenkom ľade sa zatiaľ pohybujú strany SaS, SNS a hnutie Slovensko a podľa prieskumu AKO aj Maďarská aliancia. „KDH, SaS a Demokrati momentálne súťažia o to, aby získali aspoň jeden mandát v EP,“ povedal analytik NMS.
Podľa Hanesa sa ukazuje, že spoločnosť je viac spolitizovaná a vďaka sociálnym médiám a angažovaniu influencerov v politike sa o ňu zaujíma stále viac občanov. „Prispievajú tomu aj krízy, ktoré naša spoločnosť v minulých rokoch absolvovala a viaceré jej časti sa na základe obáv z budúcnosti a nespokojnosti so správou štátu politikmi zradikalizovali,“ myslí si analytik.
Podľa Slosiarika môže mobilizačne pôsobiť aj konzistentná podpora zo strany väčšiny politických strán a politikov či nespochybňovanie členstva Slovenska v EÚ. „Ale aj vnímané ohrozenie nášho členstva v EÚ, ktoré môže špecificky mobilizovať proeurópsku časť voličov. Tomu zodpovedá aj očakávaný nadpriemerný výsledok PS,“ vysvetľuje sociológ.
Po predčasných voľbách sa Smeru podarilo vytvoriť koalíciu a získať dve najvyššie ústavné funkcie. Začiatkom apríla sa pridala aj tretia – prezidentom sa stal koaličný kandidát a líder Hlasu Peter Pellegrini. Premiér a šéf Smeru Robert Fico sa netají tým, že úspech chce zopakovať aj v eurovoľbách. Pred piatimi rokmi sa podarilo PS v koalícii so stranou Spolu predbehnúť Smer takmer o päť percent. Je otázne, či sa im to podarí aj teraz. Výsledok zatiaľ vôbec jasný nie je.
Strany už tretíkrát v priebehu necelého roka zaplavili Slovensko volebnými bilbordami. Tento raz sa uchádzajú o priazeň voličov v eurovoľbách.
Kým prieskum AKO jasne favorizuje PS, zvyšné prieskumy predpovedajú víťazstvo Smeru, aj keď len s malým náskokom. Pre opozíciu aj koalíciu sú tohtoročné eurovoľby minimálne o udržaní pozícií, politickej relevancie. „Čím lepší výsledok oproti minulosti, tým lepšie. Politické strany s tým môžu pracovať v rámci PR, dodá im to aj politickú legitimitu. Víťazstvo obhajuje PS. Je pre nich dôležité toto víťazstvo zopakovať o to viac, že PS nie je súčasťou vlády po voľbách 2023 a opozícia nepresadila ani vlastného kandidáta na prezidenta,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Eurovoľby sú pre SNS kruciálne
Ak by PS malo horší výsledok, pre ich voličov, ale aj voličov opozície, by to bolo ešte viac demoralizujúce, ako predchádzajúce „dve rany“. „Hlas kandiduje do europarlamentu prvýkrát, takže tiež chce uspieť a potvrdiť životaschopnosť strany a mať zástupcov aj v európskej politike. Najviac kruciálne je to pre SNS,“ skonštatoval Cirner s tým, že pokiaľ sa SNS a ich kandidáti, z ktorých sú deviati poslancami NR SR, nepresadia, môže to v strane spôsobiť otrasy. „Ambície pána Danka a jeho kolektívu sa tak presunú na Slovensko, kde si budú vydupávať priestor popri Hlase a Smere,“ dodal. SNS nemalo europoslanca od roku 2014.
Čítajte viac Danko, Sulík, Blaha aj Ódor v Bruseli? Strany nasadili ťažké kalibre a zmenili taktiku, politológ hovorí o tunelovaní
PS by nízka volebná účasť mohla pomôcť. „Tá by musela vzniknúť tak, že by sa volieb v nižšej miere zúčastnili voliči a voličky aktuálnej koalície. Takýto scenár sa však momentálne javí ako menej pravdepodobný, nakoľko sme v nedávnych parlamentných voľbách boli svedkami najvyššej účasti od roku 2002. Zároveň sa v druhom kole prezidentských volieb podarilo koalícii rôznymi metódami mobilizovať ľudí k voľbám tiež vo vysokej miere, čoho výsledkom bola najvyššia účasť na takomto type volieb od roku 1999,“ konštatuje Pudmarčík.
Koaličné strany budú aj naďalej využívať funkčne prvky z nedávnych kampaní. Z koaličných strán momentálne ukazuje potenciál na úspech iba Smer, ktorý stavil na silnú kandidátku a robí intenzívnu kampaň. „Dáta nám ukazujú, že aj koaliční voliči sa vo väčšej miere chystajú k voľbám do EP než v minulosti, ale opozičný tábor je ešte stále o niečo viac mobilizovaný,“ uviedol Hanes.
Časť radikálnych a extrémistických politikov, ktorí sú populárni a veľmi aktívni na sociálnych sieťach, dokáže podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka mobilizovať práve tých voličov, ktorí sa o politiku EÚ inak vôbec nezaujímajú. „Aj stranícky sa jednotliví kandidáti nachádzajú dosť vysoko. Danko, Sulík, Uhrík, Naď sú v straníckych hierarchiách najvyššie. Mimoriadne známi sú aj Ódor, ale aj Blaha. Viacerí z nich ťahali vlastné strany v republikových voľbách,“ uviedol. „Súboj táborov pokračuje, je to posledná bitka na dlhší čas,“ uviedol na margo mobilizácie a snahy koalície znova vyhrať Cirner.
Dva tábory – aj Fico bol kedysi Európan
V eurovoľbách sa líši nielen postoj strán, ale aj správanie voličov z jednotlivých táborov. Zmenila sa geopolitická situácia, svet a hlavne Slovensko čoraz viac podlieha konšpiračným teóriám, o čo sa do veľkej miery pričinili aj lídri súčasných koaličných strán, spoločnosť je polarizovaná a takmer neschopná slušného dialógu. „Dnes totiž Brusel kritizujú nielen pravicoví extrémisti, ale aj radikáli zo Smeru. ĽS NS bola predsa len menej dôležitou stranou ako je Smer,“ hovorí politológ Štefančík. „Fico bol kedysi presvedčený Európan, pamätáme si, ako svojho času obviňoval kade koho z „útoku na slovenské predsedníctvo“. Dnes je všetko možné, len nie zástanca Slovenska v tvrdom jadre EÚ. Peniaze z únie mu voňajú, ale ak niekto z Bruselu kritizuje stav právneho štátu na Slovensku, vtedy sa už stavia na zadné,“ skonštatoval.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
A keďže je spoločnosť maximálne polarizovaná a vyhrocovanie pokračuje, možno to okrem vyššej účasti prinesie aj prekvapivé výsledky. „Tradične k týmto voľbám skôr chodia proeurópski orientovaní voliči, teraz sa môžu čiastočne zmobilizovať voliči, ktorí prišli k prezidentským voľbám v druhom kole a volili proti Korčokovi. Voliť za niekoho na truc, aby ste tých druhých naštvali, to je dnes stratégia časti elektorátu,“ pokračuje politológ Cirner.
Kým v jednom tábore je situácia pre voličov konzistentná, v tom druhom je pomerne mätúca. Viacerí z kandidátov koaličných strán, ako napríklad podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer), líder SNS Andrej Danko, predseda Republiky Milan Uhrík, ktorý chcel ešte nedávno zorganizovať referendum o vystúpení z únie, EÚ spochybňujú.
Napriek tomu chcú poberať niekoľkotisícové platy (po odvodoch je to necelých osemtisíc eur), aj keď roky razia naratív o progresívnej prezidentke a Sorosom platenej opozícii. „Je to čistá schizofrénia, inak sa to nedá nazvať. Poslanec Blaha najskôr manifestačne zvesí, odloží vlajku EÚ zo svojej kancelárie a zavesí si na stenu obraz zločinca a o niekoľko mesiacov na to kandiduje do EP. Voliči túto schizofréniu rešpektujú, pretože schizofrenicky sa vládni poslanci správajú aj pri iných témach,“ myslí si Štefančík.
Podľa politológa Cirnera je však dnes bežné, že kandidujú politici, ktorí hovoria, že si ani neuplatnia mandát, sú v exekutíve alebo majú poslanecké mandáty v parlamente na Slovensku. „Robia to skoro všetky politické strany, ale volič o tom vie a volič rozhoduje, takže strany nemajú dôvod meniť ich stratégie, keď je to všeobecne akceptované. Podobne to bolo aj v spojených voľbách, všetci kandidujú všade, politici si asi myslia, že sú trojjediní a ich voliči si to asi myslia tiež, keď ich všade podporujú,“ uviedol.
Podľa Pudmarčíka to, že je niektorí z kandidátov protieurópsky alebo niektorá zo strán euroskeptická, ich paradoxne nediskvalifikuje. Koniec koncov, extrém mal na Slovensku úspech aj v minulosti, napríklad ĽS NS sa s pomerne silným mandátom dostala do parlamentu. „Je to jav, ktorý môžeme pozorovať v rôznych krajinách EÚ a nie je pre Slovensko špecifický. Celoeurópsky prieskum Ipsosu pre Euronews ukázal, že nárast radikálnych strán a krajnej pravice pravdepodobne potvrdia aj najbližšie voľby a takéto strany získajú historicky najviac kresiel,“ uviedol sociológ Ipsosu s tým, že by to stále nemal byť dostatočný počet mandátov, ktorými by mohli výraznejšie ovplyvniť dianie v únii či jej smerovanie.
„Celkovo sa dá zhodnotiť, že antieurópski kandidáti sú svojimi voličmi vysielaní do EP za účelom korigovať rozhodnutia EP, s ktorými nesúhlasia. Idú tam teda presadzovať a obhajovať ich záujmy, v čom sa de facto nelíšia od voličov opozičných strán. Rozdiel je len v tom, aké záujmy v EP majú byť nimi obhajované,“ dodáva na margo dvoch táborov Hanes.
SNS čaká na páku vo vyjednávaní
Otázne je aký a či vôbec budú mať eurovoľby vplyv na koalíciu. Lídri kvôli eurovoľbám odložili spor o post predsedu Národnej rady SR (NR SR), ktorý sa uvoľnil po zvolení Pellegriniho za prezidenta. Na tento post má podľa koaličnej zmluvy právo Hlas, ktorý nominoval ministra investícií Richarda Rašiho. Záujem šéfovať NR SR má však Danko a SNS sa tejto myšlienky vzdať nechce, aj keď Hlas odmieta otváranie koaličných dohôd či prerozdeľovanie ministerstiev.
Čítajte viac Nebude to boj, ale permanentné napätie. Hlas a SNS sú znova na nože: Fico je ticho, aby koalícia prežila
S najväčšou pravdepodobnosťou však eurovoľby nebudú mať na slovenskú politickú scénu výrazný vplyv. „Teoreticky sa uvoľnia niektoré funkcie, ktoré momentálne obsadzuje vládna koalícia. Z vládnych kandidátov však reálne svoj záujem byť súčasťou európskeho parlamentu myslí zrejme len Ľuboš Blaha, takže sa uvoľní post podpredsedu NR SR. Smer by mohol byť veľkorysý a ponúknuť túto funkciu SNS, ale Dankovi to stále stačiť nebude,“ myslí si Štefančík.
Danko si s najväčšou pravdepodobnosťou svoj mandát nepreberie. Podľa politológa by to pre lídra SNS znamenalo mať menej mocenského vplyvu. Byť menej na očiach verejnosti by mohlo SNS položiť. „Nie že by šlo o nejakú relevantnú stranu. Bez Tarabu, Kuffovcov či Šimkovičovej je dnes SNS ničím, ale v súčasných podmienkach si Danko stále vie udržiavať určitý vplyv na to, čo koalícia presadí,“ ozrejmil Štefančík. Cirner na margo toho, či by boli eurovoľby nejakou pákou pre Danka uviedol, že šéf národniarov sa bude rozhodovať aj podľa sily nacionalistov a euroskeptikov v EP po voľbách. „Skôr si myslím, že ak by mu europarlament nebol po chuti, chcel by tam dostať pani Šimkovičovú, aby zišla z očí slovenskej verejnosti,“ uviedol.
Ako sa správa volič v eurovoľbách?
Ako sa teda volič v eurovoľbách správa? Najzásadnejším faktorom pre voľbu určitej strany v eurovoľbách sú osobné preferencie ľudí v domácej politike. „Väčšina ľudí, ktorí volili určitú stranu v parlamentných voľbách v septembri 2023, resp. by vybranú stranu volili, ak by sa voľby konali teraz, by v eurovoľbách volili tú istú stranu,“ uviedol Pudmarčík. Najstabilnejších voličov majú favoriti volieb – PS a Smer. „Naopak, z parlamentných strán vykazujú v tomto zmysle najmenšiu stabilitu elektoráty hnutia Slovensko a SNS,“ povedal.
Čítajte viac Hlas a SNS zhodu nenašli. Hlasovanie o osude FPU je neisté, opozícia hovorí o zoštátnení kultúry
Špecifikom pri eurovoľbách je aj zloženie kandidátok. „Ľudia si pri týchto voľbách častejšie ako pri parlamentných vyberajú stranu na základe konkrétnych osobností na kandidátkach, preto sa mnohé strany pokúšajú vytiahnuť čo najsilnejšie mená,“ hovorí sociológ Ipsosu. Okrem preferencií či sympatií si ľudia vyberajú aj podľa debát s rodinou či blízkymi a rozhodnúť môžu aj predvolebné diskusie či efektivita kampaní či antikampaní.
Menej sa už podľa politológa sústredia na program, ktorého prezentácia zatiaľ v kampani absentuje. „Aj to je prejav absolútneho suterénu slovenskej politiky,“ dodáva Štefančík. O tom, kto bude Slovensko v EP zastupovať, sa rozhodne 8. júna. Volič si vyberá z 24 strán a hnutí, ktoré mohli nominovať maximálne 15 kandidátov, pričom si môže vybrať len jednu stranu a v rámci nej zakrúžkovať najviac dvoch kandidátov. Ak vloží do obálky viac ako jeden lístok a zakrúžkuje viac ako dve mená, jeho hlas je neplatný.