Nedá sa povedať, že by účasť slovenských voličov v eurovoľbách bola doteraz ternom. Naopak, aj naposledy v roku 2019 sme sa ocitli na chvoste rebríčka a voliť prišlo len 22, 74 percenta ľudí. Tento rok si okrem iného budeme pripomínať aj dvadsať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ). Ešte pred eurovoľbami si však budeme v prvom kole 23. marca a v druhom kole 6. apríla voliť novú hlavu štátu. Nabudia slovenských voličov prezidentské voľby a budú mať eurovoľby konečne vyššiu účasť?
Podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka nemožno vzhľadom na mdlú prezidentskú kampaň vylúčiť, že podobný scenár sa bude opakovať aj v júni. Aj preto sa môže stať, že eurovoľbám ľudia dajú košom. „Predsa len tieto voľby sú považované za takzvané voľby druhého poradia (termín z politológie, pozn.). Znamená to, že ľudia si ich až tak nevšímajú, ignorujú ich a voličská účasť je výrazne nižšia ako pri voľbách do národného parlamentu,“ uviedol pre Pravdu.
Účasť Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu
- Rok 2004 – 16,96 %
- Rok 2009 – 19,64 %
- Rok 2014 – 13,05 %
- Rok 2019 – 22,74 %
- Rok 2024 – ? %
Účasti by však mohli pomôcť minimálne dva faktory. Prvým sú avizované oslavy vstupu Slovenskej republiky do EÚ a druhým zloženie straníckych kandidátok so známymi osobnosťami. Štefančík však rapídny percentuálny nárast neočakáva. „Nemožno vylúčiť, že o niečo bude vyššia účasť, vzhľadom na to, že niektoré politické strany volia taktiku a dávajú na kandidátku ľudí, ktorí síce budú kandidovať, ale pravdepodobne do EP nakoniec nenastúpia,“ myslí si.
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč dôvod nízkej účasti v eurovoľbách pripisuje práve voľbám prezidentským. „Voľby do Európskeho parlamentu boli dlhodobo v tieni prezidentských volieb, ktoré pútali väčšiu pozornosť. To bol možno aj jeden z dôvodov, prečo účasť na týchto voľbách bola roky tristná. Tento rok to však bude zdá sa iné,“ vyjadril sa pre Pravdu.
Súboj 11 kandidátov o post hlavy štátu tento rok podľa Lenča z viacerých dôvodov nebudí pozornosť, ktorá by im mala prináležať. Čo môže zamiešať kartami v eurovoľbách sú podľa neho práve výrazné tváre slovenskej politiky, ktoré majú záujem sa uchádzať o post v Bruseli a Štrasburgu. Myslí si, že z tohto hľadiska budú eurovoľby aj o súperení koalície a opozície, no primárne budú dôležité pre budúcnosť niektorých politikov a političiek. Dôležité budú tak nielen pre strany, ktoré sa dostali do EP naposledy a budú chcieť obhájiť svoje pozície – napríklad Progresívne Slovensko (PS), ale aj pre tie subjekty, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Ukradnuté nebudú ani tým, ktoré sa v jesenných predčasných voľbách nedostali do Národnej rady (NR) SR.
„Tie budú chcieť uspieť, lebo budú mať záujem získať platené pozície aspoň pre časť svojich straníkov. V neposlednom rade budú dôležité pre Smer. Ten potrebuje víťazstvo, aby si potvrdil pozíciu v slovenskej politike, aby si posilnil svoje miesto v európskej politike – či už medzi socialistami, alebo v nejakej euroskeptickej platforme – a z hľadiska budúcnosti strany, aby „odpratal“ Ľuboša Blahu do Bruselu,“ konštatoval politológ z trnavskej univerzity.
Čítajte viac Top 5 priorít kandidátov na prezidenta. Kto chce miesto eura korunu a kto odísť z WHO? Predstavy favoritov sa líšia
Turbulentná kampaň bez dominantnej témy
Meno Slovenskej republiky rezonuje v posledných mesiacoch medzi členskými štátmi častejšie. Je za tým zmena postoja k Ukrajine cez vyhlásenia premiéra Roberta Fica (Smer) a tiež rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, proti ktorému vznikla rezolúcia na úrovni Európskeho parlamentu, ktorú podporilo takmer 500 poslancov z celej EÚ.
Práve podpora Ruskom zasiahnutej Ukrajiny by mohla byť jednou z parciálnych tém aj podľa oboch politológ. „Bude to zrejme mix rozličných postojov politických strán k tomu, ako by sa mala EÚ vyvíjať, aké postavenie by malo mať v rámci nej Slovensko. Keby boli tie voľby dnes, tak si myslím, že by to bola otázka poľnohospodárstva, ale nemožno vylúčiť, že to nakoniec bude konflikt na Ukrajine vzhľadom na iniciatívu francúzskeho prezidenta pomáhať jej oveľa intenzívnejšie ako doteraz,“ myslí si Štefančík. O dominantnej a jednej konkrétnej téme však podľa neho tri mesiace pred eurovoľbami hovoriť len ťažko.
Lenč sa domnieva, že okrem vojny na Ukrajine by sa témou mohla stať budúcnosť EÚ z toho hľadiska, či bude Únia „ešte európska alebo sa zmení na spojenie nacionalistických politík jednotlivých štátov“. Rezonovať by mohla však aj téma hoaxov o EÚ a jej politík. „Keďže sa v kontexte volieb do Európskeho parlamentu hlásia značne „hašterivé“ osobnosti slovenskej politiky, je viac než isté, že kampaň bude turbulentná,“ konštatoval.
Do Bruselu chcú lídri strán
V piatok svoju kandidatúru do eurovolieb potvrdil predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík, ktorý sa chce stiahnuť z líderskej stoličky. Dvojkou na saskárskej kandidátke bude súčasný europoslanec Eugen Jurzyca a trojkou poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková. Spolu s ňou chcú slovenské parlamentné lavice opustiť aj poslanci Jana Bittó Cigániková a Juraj Krúpa. Podarí sa im uspieť?
Za „Sasku“ sa v posledných eurovoľbách podarilo dostať do Bruselu Eugeonovi Jurzycovi a Lucii Ďuriš Nicholsonovej. V čase, kedy SaS oznamovala zoznam uchádzačov, Nicholsonová prišla so správou, že s politikou končí. Navyše, súčasťou Sulíkovej strany už nie je dlhšie, pred voľbami do NR SR prišla s vlastným subjektom Jablko, ktorého kandidáti sa uchádzali o post v parlamente na listine Demokratov.
Podľa Lenča pri aktuálnych preferenciách by SaS mohla získať v EP jedno, maximálne dve miesta. Ak by odišli do Bruselu najvýraznejšie tváre, ako Sulík, Krúpa, Bittó Cigániková či Marcinková, podľa politológa o parlamentnom oslabení strany nemôže byť ani reči. „V Saske už majú skúsenosti s tým, že Richard Sulík nebol v slovenskom parlamente a stranu to nijako neoslabilo. V tomto prípade už ani nebude predsedom strany, ergo niet dôvodu, čo i len uvažovať o oslabení strany. To by mohlo skôr spôsobiť to, ak by strana nezískala ani jeden mandát a zmena vo vedení strany by sa premietla do stabilného poklesu preferencií pod päť percent,“ vysvetlil.
Štefančík si myslí, že predsedova kandidatúra strane v eurovoľbách prospeje. „Dôležité je, že bude kandidovať Sulík a myslím si, že dokáže potiahnuť kandidátku do EP vzhľadom na to, že tieto voľby väčšinou odignorujú voliči, ktorí by inak volili Smer, Hlas, Republiku alebo kotlebovcov. To znamená, že protieurópsky volič zrejme ostane doma, respektíve sa ich vôbec nezúčastní,“ konštatoval. Práve záujem voličov stredových a stredopravých strán o európske témy bude podľa politológa priať stranám ako je SaS. „Aj keď SaS to bude mať zložité, keďže jednotkou kandidátkou PS bude bývalý predseda vlády a expert Ľudovít Ódor,“ pokračoval.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Danko v EP? Úprimná snaha to nie je, myslí si politológ
Svojho zástupcu nateraz nemá v EP Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka. Aktuálny prezidentský kandidát a líder koaličnej strany už avizoval chuť zabojoval aj o funkciu v Bruseli. „Potrebujeme mať zástupcu SNS v Bruseli. Potiahnem kandidátku aj spolu s tými, ktorí sú v poslaneckom klube. Potom sa rozhodnem, čo so získaným mandátom,“ povedal predčasom predseda strany. Okrem neho by mal byť na kandidátke aj poslanec Rudolf Huliak, ktorý zase nedávno pre Startitup uviedol, že spolu s ním a Dankom by sa mohli o post europoslanca uchádzať aj ministri Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová.
Štefančík vidí za Dankovou prezidentskou aj euro- kandidatúrou posilnenie straníckej pozície. Ak vezmeme do úvahy, že sa do NR SR dostal popri kandidátoch z prizvaných subjektov ako jediný z SNS, bude podľa politológa chcieť urobiť všetko preto, aby uvoľnil kreslá v národnom parlamente náhradníkom, teda iným tváram z domovskej strany. Nemyslí si však, že záujem Danka a ministrov nastúpiť do Bruseli by bol úprimný.
Pomôžu eurovoľby mimoparlamentným stranám?
Radoslav štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave: Vzhľadom na to, že voľby do EP sú špecifickým fenoménom, pretože je tam nízka účasť, tak práve táto nízka účasť a vysoká účasť určitého špecifika voličov – teda stredopravicových strán, si myslím, že to môže byť základným dôvodom na rôzne prekvapenia a úspechy aj malých subjektov. Okrem iného napríklad strany Demokrati, kde sa chystá kandidovať predseda Demokratov Jaroslav Naď. Spolu s Eduardom Hegerom sú to ľudia, ktorí sa vedia mediálne prezentovať napriek tomu, že sú mimoparlamentnou stranou. Práve toto im dáva šancu byť úspešní v takom type volieb ako sú eurovoľby. Aj keď si myslím, že práve konkurencia PS je veľmi silným faktorom, ktorý bude ovplyvňovať to, akým spôsobom bude rozdelený koláč medzi tieto stredové a stredopravé subjekty.
„Keď sa pozriete na to, že bude kandidovať Huliak, a hovorí sa aj o Šimkovičovej, tak si myslím, že Danko zvolil ten istý prístup ako pred voľbami do parlamentu. A síce, že radšej nanominuje známe mená, ktoré sú povedzme populárne medzi fanúšikmi na sociálnych sieťach. A to len z jediného dôvodu, aby sa ten ôsmy, deviaty, desiaty v poradí dostal do parlamentu. Ale nemyslím si, že Danko by mal reálny záujem byť súčasťou EP. Rovnako si to myslím ani o Šimkovičovej a Huliakovi,“ vyjadril sa. Čo však v prípade, ak by voliči Danka do EP zvolili a rozhodol sa robiť politiku z Bruselu? Mal by rovnaký dosah na svoju stranu alebo by hrozil jej rozpad? „Nehrozí. Skôr než rozpad, bude „témou dňa“ v prípade ďalšieho neúspechu Andreja Danka zmena vo vedení SNS,“ domnieva sa Lenč.
Bývalý premiér, proruský politik aj vplyvná moderátorka
Silné meno vidí politológ z Ekonomickej univerzity aj na kandidátke PS. Šťastie chce v júnových eurovoľbách skúsiť bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Štefančík si myslí, že zo strany progresívcov ide o dobrý ťah aj rozhodnutie. V Ódorov prospech môže hrať práve jeho nedávna minulosť na Úrade vlády, popularita, ale aj to, že nepatril do žiadnej politickej strany. Teraz síce kandiduje za PS, ale členom strany nie je.
„Tento pozitívny efekt sa môže pretaviť aj do eurovolieb. Ľudia sa nebudú pozerať na to, že idú voliť PS, ale skôr tak, že idú vyjadriť podporu predsedovi vlády, ktorý to myslel so Slovenskom dobre a ktorý nerobil zbytočné žabo-myšie vojny,“ myslí si politológ.
Prípadný úspech PS v eurovoľbách nebude podľa Lenča vďaka osobnostiam na kandidátke, ale vďaka tomu, ako bude v čase kampane vystupovať PS z pozície lídra opozície. Strana stavila nielen na expremiéra, ale aj na bývalú redaktorku, moderátorku a influencerku s nezanedbateľným dosahom na sociálnych sieťach Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú. Obaja majú podľa Lenča veľkú šancu uspieť, pretože svojím príbehom zapadajú do mozaiky politikov a političiek PS.
Čítajte viac Českí novinári píšu o Slovensku: Zaujal ich Blahov rozhovor, v ktorom tvrdí, že Rusko nie je nepriateľ
„Sú takí, akých chcú mať a vidieť voliči PS v Európskom parlamente. A v neposlednom rade sú násobne známejšími osobnosťami, ako ktokoľvek iný z tých, ktorí dnes reprezentujú PS v Európskom parlamente, resp. ako tí, ktorí ako straníci budú kandidovať v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu,“ priblížil.
Najsilnejšiu vládnu stranu Smer povedie do eurovolieb stálica EP Monika Beňová z jednotky kandidátky a poslanec NR SR Ľuboš Blaha z druhej priečky. Pre Blahu by zvolenie podľa Lenča znamenalo nielen väčší príjem, ale aj väčšie publikum pre „jeho teatrálne výstupy“. „A v neposlednom rade to bude znamenať priestor pre Roberta Fica, aby si z tých, ktorí zostanú v Bratislave vybral svojho nástupcu vo vedení strany,“ dodal.
Štefančík sa zase domnieva, že ostrejšia rétorika Smeru, ktorú možno sledovať posledné roky, sa neupokojí ani s odchodom Blahu do Bruselu. Je to totiž podľa neho spôsob akým poslanec komunikuje so svojimi voličmi. „Nezostáva nič in len to rešpektovať a zatiaľ čo Blaha robil hanbu sebe, svojej rodine a strane, teraz bude robiť hanbu celému Slovensku a spoločnosti, čo je smutné,“ dodal. Prvé náznaky kandidátov prišli už aj z opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Foto: TASR, Dano Veselský
Hoci sa pôvodne mená europoslankyne Miriam Lexmann a exministra spravodlivosti Viliama Karasa spomínali v súvislosti s prezidentskými voľbami, podľa lídra strany Milana Majerského ich KDH nominuje napokon do EP. Aj keď by mohli skúsiť podobný trik ako napríklad Andrej Danko a využiť medializáciu pred prezidentskými voľbami, Majerský sa pre TASR TV vyjadril, že za čestnejšiu cestu považujú sústrediť sa priamo na eurovoľby.
„Béčkové“ mená nahradili populárni politici
Spomenuté politické subjekty, ktoré už prezradili mená kandidátov, podľa Štefančíka zmenili taktiku, aby neprepadli. Tou je práve vsadenie na všeobecne známe mená. „Ľudia sa rozhodujú ani nie na základe politickej strany a programu, ale na základe osobnosti. Ak napríklad Danko stelesňuje stranu SNS, tak je prirodzené, že pritiahne najviac voličov SNS. Nikto si nepovie, že nebudem voliť SNS, lebo bude kandidovať Danko, ale budem voliť, lebo kandiduje práve Danko,“ komentoval.
Čo si politológ tiež všíma je, že politické subjekty personálne vytunelovali svoje strany. Najviac to však podľa neho platí pre lídra SNS, menej pre Sulíka. „Už tam nemá (Danko, pozn. red.) žiadnu osobnosť, ktorá by bola na minimálne na takej úrovni známa ako je on. Podobne by sme to videli aj v prípade SaS, ak sa pozrieme na to, koľko ľudí odišlo zo strany – Poliačik, Galko, Blahová. Tých ľudí bolo skutočne veľa, odchádzali postupne,“ uviedol s tým, že hoci sa pred voľbami do NR SR vrátila na kandidátku napríklad Jana Kiššová, celkovo z SaS podľa neho viac ľudí odišlo ako prišlo.