"Z môjho pohľadu problém vypuknutia regionálneho konfliktu na Blízkom východe neexistuje. Už ho totiž sledujeme. Pozrite sa na to, koľko skupín útočí na Izrael. A teraz sa pridal Irán,“ povedal pre Pravdu Javedanfar.
Čo urobí Izrael?
Režim v Teheráne v nedeľu zaútočil na židovský štát 350 dronmi a balistickými a riadenými strelami, 99 percent z nich sa podarilo zničiť. Irán tvrdí, že to bola odpoveď za to, že Izrael 1. apríla zabil na konzuláte v sýrskom Damasku niekoľko vysokopostavených predstaviteľov revolučných gárd.
Rastú obavy, že konflikt naozaj môže zachvátiť Blízky východ i vzhľadom na pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy. Situáciou sa bude zaoberať aj summit Európskej únie, ktorý sa dnes začína v Bruseli a Slovensko na ňom zastupuje premiér Robert Fico.
Teraz však ďalší vývoj v prvom rade závisí od toho, ako bude reagovať Izrael. "Vo vláde sa bijú dva prístupy. Na jednej strane sú militantnejší ministri a časť armády, ktorí by chceli čo najrýchlejší zásah proti Iránu vo väčšom rozsahu. A na strane druhej sú zdržanlivejší izraelskí predstavitelia, ktorí sa prikláňajú k umiernenejšiemu riešeniu a k tomu, že je potrebné spolupracovať so spojencami, v prvom rade s USA. Takýto postup podporujem. Opačné kroky by mohli viesť k väčšiemu konfliktu na Blízkom východe a dokonca by sa napätie ešte mohlo aj rozšíriť,“ pripomenul pre Pravdu profesor Gabriel Ben-Dor, ktorý na univerzite v Haife šéfuje Programu národnobezpečnostných štúdií.
Expert tak upozornil na možno trochu podceňovaný aspekt diania na Blízkom východe. Nejde tu totiž len o konflikt Iránu s Izraelom, ale v regióne sa križujú aj záujmy hlavných svetových hráčov, teda USA, Ruska a Číny. Moskva a Peking majú totiž určite bližšie k Teheránu.
"Nemyslím si, že Čína a Rusko budú ochotné bojovať s Amerikou pre Irán. Režim v Teheráne je pre Peking a Moskvu dôležitý, ale nie až taký dôležitý. Irán určite nemá záujem o dlhotrvajúcu vojnu s Izraelom, keďže má ekonomické problémy. Teherán si takýto konflikt nemôže dovoliť,“ myslí si Javedanfar, ktorý sa v Iráne narodil.
Ben-Dor upozorňuje najmä na úlohu Ruska. "Áno, regionálny konflikt sa môže rozvinúť do medzinárodného konfliktu a medzinárodný konflikt sa môže rozšíriť na globálny konflikt. Čiastočne to už vidíme na Ukrajine a môže to byť tak aj na Blízkom východe. Je však v záujme USA, aby sa to nestalo, a myslím si, že by z toho nemali radosť ani Rusi,“ vraví izraelský expert.
Podľa Ben-Dora Moskva potrebuje pomoc Teheránu, aby mohla pokračovať vo vojne proti Ukrajine. "Rusko je týmto konfliktom zaneprázdnené a malo by problémy, keby mu Irán nedodával niektoré drony i rakety. K tomu by mohlo dôjsť, ak by Izrael oslabil kapacity Teheránu vyrábať zbrane, veď ho zasiahli tie isté strely, akými útočí Rusko na Ukrajinu. V prípade, že by ich Irán nevedel produkovať, Moskve by chýbali. Kremeľ určite nebude chcieť dopustiť zničenie Iránu. Preto si myslím, že medzinárodný konflikt nie je vylúčený, ale zároveň verím, že zainteresovaní hráči teraz pracujú na upokojení situácie. Proti Iránu sa dajú použiť diplomatické, ekonomické a politické prostriedky. Môžeme sa usilovať, aby sme Teherán izolovali bez toho, aby sme sa dostali do veľkého ozbrojeného konfliktu,“ vysvetlil Ben-Dor.
Čítajte viac Izrael verzus Irán: ako môže vyzerať odveta? + graf
Expert na Irán z Indianskej univerzity v Bloomingtone Jamsheed Choksy hovorí, že Teherán na izraelský útok v Sýrii reagoval stonásobnou palebnou silou, ale vyzerá to tak, že zámerne nechcel byť príliš efektívny. "Irán 72 hodín predtým informoval susedov. Viedlo to k tomu, že izraelské sily spolu s americkou, britskou a francúzskou pomocou útok zachytili. Okrem toho sa Irán do veľkej miery zameral na izraelské vojenské ciele. Výsledkom operácie Pravdivý sľub, hoci ju oficiálne médiá v Iráne oslavovali ako jasné víťazstvo, bol hlavne hluk a ukážka hnevu Teheránu. V podstate sme však videli vojenský neúspech Iránu, keď náhodnou obeťou bolo arabsko-izraelské dievča a zaznamenali sme nejaké materiálne škody,“ uviedol pre Pravdu Choksy.
Opatrné reakcie
Dá sa však povedať, že aj to prispelo k opatrnej reakcii Moskvy a Pekingu.
"Hoci Rusko a Čína karhajú Washington a jeho partnerov za obranu židovského štátu, nepripojili sa k Iránu, hoci mu Izrael vojensky hrozí. Režimy Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga akceptujú tvrdenie Teheránu, že útok zo 14. apríla vykonal v rámci práva na sebaobranu. Napriek tomu Peking vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad súčasnou eskaláciou a vyzval príslušné strany, aby zachovali pokoj a zdržanlivosť a aby zabránili ďalšej eskalácii. Moskva tiež poznamenala, že je mimoriadne znepokojená ďalšou nebezpečnou eskaláciou v regióne a pripomenula všetkým zúčastneným stranám, aby boli zdržanlivé. Je teda nepravdepodobné, že by sa Rusko a Čína pripojili priamo alebo nepriamo k Iránu pri akýchkoľvek následných vojenských útokoch na Izrael alebo na americké a európske sily na Blízkom východe,“ predpovedá Choksy.
Čítajte viac Expert: Rusko a Čína by si dali k veľkej vojne na Blízkom východe pukance
Expert nepredpokladá ani to, že by sa súčasťou konfliktu stali ďalšie krajiny v regióne. "Zapájajú sa doň partneri Teheránu, ako sú Asadov režim v Sýrii, húsiovci, Hizballáh a Hamas. No reakcie režimov v Jordánsku, Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii viedli k zmierneniu vplyvu iránskeho útoku. Svedčí to nielen o tom, že si chránili vzdušný priestor, ale i o tom, že sunnitské kráľovské rodiny úzko spojili budúcnosť svojich krajín a snahu udržať si moc s USA, Európou a Izraelom,“ dodal Choksy.