Obe tieto krajiny sú často terčom kritiky Západu kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv. Záujem Líbye chopiť sa príležitosti, akú udalosti v Británii poskytujú, je o to väčšia, že Británia sa veľmi aktívne podieľa na leteckých operáciách, ktorými NATO podporuje líbyjských protivládnych povstalcov.
„Cameron a jeho vláda musia odstúpiť s ohľadom na ľudové manifestácie proti nim a vzhľadom na policajné represie proti demonštrujúcim, ktorí sa týchto pokojných manifestácií zúčastnili,“ povedal námestník líbyjského ministerstva zahraničných vecí Chálid Káim.
Cameron a jeho vláda podľa neho „stratili akúkoľvek legitimáciu. Manifestácie ukazujú, že britský ľud odmieta túto vládu, ktorá sa snaží presadiť sa silou.“
Káim vyzval „Bezpečnostnú radu a medzinárodné spoločenstvo, aby pred týmto flagrantným útokom na práva britského ľudu nezostali stáť so skríženými rukami“.
Iránsky prezident Mahmúd Ahmdínedžád po zasadnutí vlády vyhlásil, že postup britskej polície je neprijateľný a vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby zasiahla.
„Britskí vedúci predstavitelia by sa namiesto zaujatia odporu mali držať na strane obyvateľstva a počúvať ho. Urobili by lepšie, keby namiesto posilňovania jednotiek v Iraku, Afganistane a Líbyi s cieľom drancovať ropu mysleli na svoje obyvateľstvo,“ vyhlásil prezident.
Zároveň odsúdil „mlčanie“ Spojených národov k situácii v Británii. Keby bola stotina takýchto zločinov spáchaná v krajine, ktorá je nepriateľská voči Západu, OSN a organizáciám, ktoré tvrdia, že bránia ľudské práva, spustili by krik. Je to skúška, či sa Bezpečnostná rada odváži odsúdiť jedného zo svojich stálych členov," povedal Ahmadínedžád. Irán už v utorok postup britskej vlády odsúdil a vyzval ho k dialógu s „protestujúcimi“.