„Tiež je jednoduchšie vytvoriť si vzťah k jednému konkrétnemu kandidátovi než k strane, ktorá sa volí v prípade iných volieb. Zároveň vytvorenie tohto vzťahu môže u väzneného vzbudzovať dojem, že jeho kandidát môže byť v budúcnosti aj adresátom jeho osobnej žiadosti o prípadné prehodnotenie trestu, čo, samozrejme, tiež pridáva na atraktivite tejto voľby. V prípade ostatných volieb je takáto možnosť v podstate mizivá až žiadna,“ dodal pre TASR Miler.
Zo všetkých volieb je najvyššia účasť v slovenských väzniciach na voľbách prezidentských. V roku 2009 v prvom kole voľby prezidenta SR predstavovala účasť väznených osôb 58,64 percenta a v druhom kole až 59,36 percenta.
Na strane druhej, vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 účasť obvinených a odsúdených bola 8,29-percentná a volebné právo vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 využilo len 2,88 percenta väzňov, ktorí boli oprávnení voliť.
Právo voliť hlavu štátu v sobotu 15. marca má obvinený a odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, v deň voľby dovŕšil 18 rokov a zdržiava sa na území SR. Prekážka voliť nastane pri právoplatne odsúdených za spáchanie obzvlášť závažného zločinu.